Evanjelická cirkev augsburského vyznania (ECAV) je s viac ako 300-tisíc veriacimi druhou najväčšou cirkvou na Slovensku. Aj keď s výrazným odstupom za Rímskokatolíckou cirkvou, ktorá má desaťnásobne viac členov.

V médiách sa z času na čas objaví zmienka o významných evanjelických osobnostiach, ktoré formovali dejiny slovenského národa najmä v 19. a začiatkom 20. storočia (štúrovci, K. Kuzmány, M. Rázus, M. R. Štefánik), ale ináč ostávajú slovenskí evanjelici v mediálnom tieni Katolíckej cirkvi. 

Nezmenilo sa to ani počas uplynulého roka, keď si protestanti na celom svete pripomínali 500. výročie reformácie Martina Luthera. Viac ako toto jubileum v slovenských médiách rezonoval prípad teológa Ondreja Prostredníka, ktorého po vystúpení na Dúhovom pochode v Bratislave čakal trest zo strany evanjelických biskupov v podobe zákazu učenia na bohosloveckej fakulte.    

Keďže kauze Prostredník predchádzala kauza Pavlús (vedenie ECAV nepredĺžilo pracovnú zmluvu Jakubovi Pavlúsovi, kaplánovi v Turanoch, kvôli podpore homosexuálnych zväzkov a kritike referenda o rodine), zdalo sa, že vnútri evanjelickej cirkvi dochádza k vypuklému hodnotovému sporu medzi konzervatívnym a liberálnym prúdom, aký vidieť v západných protestantských cirkvách.

Opak je však pravdou. Liberálne zmýšľajúci evanjelici sú síce aktívni, viditeľní, ale zároveň natoľko málopočetní, že na chod evanjelickej cirkvi, ktorá je väčšinovo konzervatívna, nemajú výraznejší vplyv.   

Uplynulé mesiace ukázali, že línia sporu – pri pohľade zvonku skrytá, ale o to hlbšia – sa tiahne niekde úplne inde.

Sito kandidačných porád

Pre lepšie pochopenie aktuálneho diania v evanjelickej cirkvi je potrebné vrátiť sa do roku 2006. K významnej zmene nedošlo len na politickej scéne, kde sa po parlamentných voľbách prvýkrát k moci dostal dnes už trojnásobný bývalý premiér Robert Fico. K dôležitej výmene došlo aj na čele slovenských evanjelikov.

Na základe výsledkov vnútrocirkevných volieb, ktoré prebehli začiatkom leta, sa novým generálnym biskupom ECAV stal 43-ročný zborový farár v Bratislave-Petržalke Miloš Klátik. Pred sebou mal šesťročné funkčné obdobie, ktoré sa mu po voľbách v roku 2012 predĺžilo o ďalších šesť rokov.

V rozhovore pre denník SME sa pred nástupom do úradu prezentoval ako pastoračne aktívny a zároveň spoločensky rozhľadený farár, ktorý chce budovať mosty s okolitým svetom. „Keď je niekto hlboko veriaci človek, tak si váži suseda, ktorý je trebárs člen inej cirkvi alebo aj ateista,“ povedal Klátik v jednom z mála rozhovorov, ktoré v priebehu uplynulých rokov poskytol neevanjelickým médiám.

Prečítajte si aj
Dúhy a blesky v evanjelickej cirkvi Zdieľať

Nástupom Klátika sa skončila dvanásťročná éra, počas ktorej slovenských evanjelikov viedol biskup Július Filo (1994 – 2006). Jeho nástupca na čele ECAV pritom nepredstavoval kontinuitu, ale zmenu. Filovým korunným princom bol totiž ktosi iný: vtedajší generálny tajomník Ekumenickej rady cirkví, neskorší dekan evanjelickej bohosloveckej fakulty a zať významného biblistu Ján Greša – Ondrej Prostredník.

Ku kandidatúre však nedostal súhlas kandidačnej porady – neprešiel o jeden hlas. Jediným kandidátom na pozíciu generálneho biskupa sa tak stal Miloš Klátik.

Keďže kandidačná porada sa stala jablkom sváru aj pri tohtoročných voľbách, ktoré v evanjelickej cirkvi prebiehajú od konca mája do začiatku júla, je dobré vysvetliť, o čo ide.

V protestantských cirkvách – na rozdiel od katolíckej – sú takmer všetky funkcie volené. V slovenskej ECAV dokonca priamo – všetkými veriacimi. Okrem demokratického princípu je silno prítomný aj paritný (pomerné zastúpenie ordinovaných a neordinovaných) a synodálny (spoločné rozhodovanie) princíp.

Každý radový evanjelik sa tak počas volieb, ktoré bývajú pri nedeľných bohoslužbách, môže zapojiť do výberu zborového farára a zborového dozorcu, seniora a seniorálneho dozorcu, dištriktuálneho biskupa a dištriktuálneho dozorcu a generálneho biskupa a generálneho dozorcu. V rámci týchto štyroch správnych úrovní ECAV sú práve dozorcovia zástupcami laikov.


Generálny biskup ECAV Július Filo odovzdáva v roku 2006 úrad svojmu nástupcovi Milošovi Klátikovi. Foto – Martin Baumann

Dôležitou súčasťou volebného mechanizmu, ktorý sa riadi Cirkevným zákonom č. 11/1994 o cirkevných predstaviteľoch, ich voľbách a o charakteristike niektorých funkcií, je kandidačná porada.

Napríklad v prípade volieb generálneho biskupa a generálneho dozorcu, ktoré vrcholia túto nedeľu, je kandidačná porada zložená z predsedníctiev dištriktov (t. j. dištriktuálny biskup a dištriktuálny dozorca) a predsedníctiev seniorátov (senior a seniorálny dozorca). Keďže slovenskú ECAV tvoria dva dištrikty, ktorých súčasťou je 14 seniorátov, spolu ide o 32 členov kandidačnej porady.

Každý z nich má právo navrhnúť kandidáta a rovnako právo vzniesť námietku proti ktorémukoľvek navrhnutému kandidátovi.

Ten môže byť z kandidátky vyradený v dvoch prípadoch – ak nespĺňa podmienky stanovené cirkevnoprávnymi predpismi alebo ak je voči nemu vznesená takzvaná dôvodná námietka. V takom prípade nasleduje hlasovanie a ak dôvodnú námietku podporí nadpolovičná väčšina prítomných, kandidát je vyradený.

Problémom je, že zákony ECAV bližšie nedefinujú, čo rozumieť pod dôvodnou námietkou. Prax ukázala, že v podstate hocičo. Kandidačné porady sa tak stali akýmisi malými voľbami, ktoré môžu niektorých kandidátov stopnúť a iných posunúť do veľkých volieb.

Po kandidačnej porade v roku 2006 tak skončil Ondrej Prostredník a evanjelici hlasovali len o jedinom kandidátovi – Milošovi Klátikovi. Za druhého člena Predsedníctva ECAV, teda za generálneho dozorcu, si evanjelici zvolili bývalého poslanca NR SR za Roľnícku stranu Slovenska, resp. za HZDS, Pavla Delingu.  

O šesť rokov neskôr už evanjelici vyberali z dvoch kandidátov na generálneho biskupa, ktorí prešli kandidačnou poradou – boli to Miloš Klátik a vtedajší bratislavský senior Boris Mišina. Klátik funkciu obhájil ziskom viac ako 68 percent z takmer 22-tisíc hlasov. Do hlasovania sa tak zapojilo len približne sedem percent z tých, ktorí sa rok predtým v rámci sčítania ľudu prihlásili k ECAV.

Aj pri voľbách generálneho dozorcu, na ktorých sa zúčastnil podobný počet veriacich, si evanjelici vyberali z dvoch mien. Pred vtedajším dozorcom východného dištriktu Jánom Brozmanom, ktorý získal 43 percent hlasov, uprednostnili vtedajšieho predsedu Synody ECAV Imricha Lukáča (55 percent hlasov).

Biskup proti biskupovi

Píše sa rok 2018. Po dvanástich rokoch sa končí éra generálneho biskupa Miloša Klátika a evanjelici si volia nielen jeho nástupcu, ale aj nového generálneho dozorcu, biskupa západného dištriktu a dozorcu východného dištriktu. Popri tom volia nových seniorov a dozorcov aj v niektorých seniorátoch.

Volebný rok, ale aj uplynulý jubilejný rok 500. výročia reformácie však zastihol evanjelickú cirkev v takej polarizovanej situácii, akú vo svojej ponovembrovej histórii ešte nezažila. Namiesto kultivovaného odovzdania moci sa rozpútal tvrdý boj.

„V každom spoločenstve sa nachádzajú ľudia s rôznymi názormi. V protestantských cirkvách je navyše naozaj čosi protestné. Vnútorné záležitosti cirkvi by sa však mali riešiť na našich grémiách,“ priznal napätie medzi slovenskými evanjelikmi biskup Klátik počas minuloročného rozhovoru pre Postoj. Na ďalší rozhovor o aktuálnom dianí, o ktorý sme ho v posledných týždňoch niekoľkokrát žiadali, si však už čas nenašiel. Na rozdiel od jeho kritikov.

„Klátik začal robiť veľmi rafinovanú politiku, ale nie v prospech cirkvi, ale vo svoj vlastný. Je mocenský typ, vie postupovať strategicky, predvída tri kroky dopredu. Systematicky začal meniť ľudí v orgánoch cirkvi, ktoré postupne ovládol.  Rovnako začal rušiť funkčné zložky cirkvi, ktoré mu z nejakých dôvodov nevyhovovali,“ nešetrí končiaceho generálneho biskupa Martin Kováč z občianskeho združenia Hnutie evanjelických laických pracovníkov (HELP), ktorý je jedným z najhlasnejších Klátikových oponentov.

„Každý môže mať svoj názor, ale vedenie má a chce prijímať zodpovedné rozhodnutia, aj keď nie sú populárne. Záleží na pravde, nie na imidži. Okrem toho kresťan musí počítať aj s útokmi na svoju osobu. To patrí aj k úradu, ktorý zastávam,“ reagoval v spomínanom minuloročnom rozhovore Klátik.


Oslavy 500. výročia reformácie Martina Luthera nezastihli slovenských evanjelikov v najlepšej kondícii. Foto – TASR/AP

V čom spočíva podstata sporu medzi Klátikovými podporovateľmi a oponentmi? Odpoveď na túto otázku je zložitá a hľadať ju treba na viacerých miestach.

Tak ako to býva nielen v politickej, ale aj v cirkevnej sfére, nové vedenie si vždy so sebou privedie svojich ľudí, ktorí zaberú miesta iným. Je to prirodzené – každý, kto nesie zodpovednosť, chce pracovať s ľuďmi, ktorým dôveruje.

Personálna politika si však zároveň vyžaduje aj istú mieru citlivosti, aby nedošlo k rozdeleniu, vzniku opozičných táborov a tým k oslabeniu celej inštitúcie. Zdá sa, že toto Klátik nezvládol a v priebehu rokov postavil proti sebe aj ľudí, ktorí ho spočiatku podporovali alebo aspoň tolerovali. Nájsť ich možno na všetkých úrovniach cirkvi, medzi ordinovanými aj laikmi.

Najvypuklejšie to vidieť na samotnom zbore biskupov, ktorý je omnoho menší ako v prípade Katolíckej cirkvi. Tvoria ho len traja ľudia – generálny biskup, biskup západného a biskup východného dištriktu. Kým biskup západného dištriktu Milan Krivda je do poslednej chvíle Klátikovým verným spojencom, biskup východného dištriktu Slavomír Sabol sa v uplynulých mesiacoch voči obom vyhranil.

„Najviac zraňuje našu ECAV diskreditácia kandidátov, kandidačných porád a ovplyvňovanie volieb v rámci našej ECAV. Bez hanby sa to robí najmä cez Evanjelický posol spod Tatier a webovú stránku našej ECAV,“ napísal Sabol vo svojom pastierskom liste.

Predsedníctvo ECAV, im blízki ľudia a niektorí pracovníci Tranoscia podľa Sabola nielenže diskreditujú vybraných kandidátov, ale vyzývajú aj k bojkotovaniu volieb. „Takú nehoráznosť ešte naša ECAV nezažila. Od takého konania sa rázne dištancujem a vyzývam vás, bratia a sestry, aby ste nepodľahli tomuto predvolebnému ,masírovaniu mozgov´ veriacich,“ vyzval biskup Sabol.

Reakciou na pastiersky list biskupa východného dištriktu bol list zvyšných dvoch biskupov, Klátika a Krivdu, ktorí pre zmenu zo zasahovania do volieb obvinili Sabola. Zároveň mu vytkli, že vo svojom liste zamlčal spor okolo spoločnosti Reformata, s. r. o.

Súdne spory aj daňová kontrola

Reformata je spoločnosť, ktorá bola zriadená v roku 1997, aby spravovala majetok evanjelickej cirkvi. Jej konateľom bol dlhé roky Vladimír Daniš. V roku 2014 však valné zhromaždenie Daniša, ako aj druhého konateľa Jaroslava Mlynára a trojčlennú dozornú radu, odvolalo.

Proti tomu sa postavilo predsedníctvo východného dištriktu, teda biskup Sabol a dozorca Brozman. Prekážalo im, že predchádzajúcou zmenou zakladateľskej listiny prestali byť členmi valného zhromaždenia 16 členovia generálneho presbyterstva a namiesto nich sa nimi stali dvaja členovia predsedníctva. Teda Klátik s Lukáčom. Tí zasa tvrdia, že všetko prebehlo v poriadku.

V prípade dodnes prebieha niekoľko súdnych konaní, v spoločnosti prebehla aj daňová kontrola, pričom podľa predbežných výsledkov bude musieť Reformata vyrovnať daňové podlžnosti a zaplatiť pokutu – spolu vo výške 58-tisíc eur.  

Prečítajte si aj
Evanjelický biskup Klátik: Vnútorné záležitosti si musíme riešiť sami Zdieľať

Medzičasom bol Daniš z Reformaty prepustený a v roku 2016 ho Generálny súd ECAV zbavil aj funkcie dozorcu západného dištriktu, ktorú zastával v uplynulých rokoch. Kým podľa Daniša je celá kauza len umelo vyvolaná s cieľom poškodiť nielen jeho, ale aj Sabola s Brozmanom, podľa predsedníctva ECAV je, naopak, dôkazom netransparentného konania bývalých konateľov a zametania pod koberec.

„O príjem z nájmu prichádzala Reformata aj na základe zásahov Predsedníctva ECAV (M. Klátik, P. Delinga, I. Lukáč), ktoré neustále zasahovalo do nájomných vzťahov,“ uviedol Daniš v Reformačných listoch, ktoré vydáva občianske hnutie HELP. Ako príklad spomína ukončenie nájmu Indonézskemu veľvyslanectvu v rozľahlých priestoroch na Vlčkovej ulici v Bratislave, z ktorých mala Reformata ročný príjem viac ako 58-tisíc eur.

„Reformata hrubo porušovala Božie, cirkevné i štátne zákony. Bude to mať náležitý dosah? Je to hrozné, ak sa cirkevná hospodárska organizácia môže dostať medzi daňových podvodníkov,“ kritizoval zasa generálny dozorca Lukáč v Evanjelickom poslovi.

Tradičný evanjelický týždenník, ktorý vydáva akciová spoločnosť Tranoscius riadená Klátikovými podporovateľmi, dokonca priniesol text s názvom Rozprávka o Reformate, v ktorom je Lukáč vykreslený ako bájny rytier, pred ktorým sa trasie temné kráľovstvo.

K potýčke medzi oboma stranami došlo aj pred parlamentnými voľbami v roku 2016, keď Daniš s Brozmanom kandidovali do parlamentu za SDKÚ-DS. V zozname kandidátov si za mená uviedli, že sú dozorcami ECAV.

Predsedníctvo ECAV oboch obvinilo zo zneužívania cirkevnej funkcie a mena evanjelickej cirkvi v predvolebnom boji a sťažnosť na porušenie volebného zákona adresovali aj ústrednej volebnej komisii. Tá ju však odmietla, keďže obaja kandidáti predložili dohody o pracovnej činnosti, čím dokázali, že cirkevné funkcie sú zároveň ich zamestnaním.

Mimochodom, k politike mali blízko aj ďalší vysokí predstavitelia ECAV. Okrem spomínaného bývalého generálneho dozorcu Delingu, ktorý bol dvojnásobným poslancom, je to napríklad ďalší bývalý generálny dozorca Ján Holčík, ktorý bol začiatkom 90. rokov predsedom DS a nakrátko aj ministrom priemyslu v prvej Mečiarovej vláde.

Hra katolíckou kartou

Tvrdej kritike čelí Brozman aj v posledných týždňoch. Po druhýkrát totiž kandiduje na pozíciu generálneho dozorcu. Oba predchádzajúce pokusy boli neúspešné. Generálny biskup Klátik a generálny dozorca Lukáč sa jeho osobe venujú dokonca v osobitnom liste, ktorý zaslali do všetkých cirkevných zborov na Slovensku.

Okrem krytia Vladimíra Daniša v kauze Reformata mu vyčítajú aj to, že bol pokrstený v Rímskokatolíckej cirkvi. „Brat Ján Brozman, ako sám uvádza, do evanjelickej cirkvi prestúpil až 27-ročný, teda ako dospelý. Je teda jasné, že jediný kandidát na generálneho dozorcu ECAV nemal možnosť byť vychovávaný ako evanjelik, a teda nebol vychovávaný v evanjelicko-kresťanskom duchu,“ vyčítajú Brozmanovi Klátik s Lukáčom.

Prekáža im aj to, že dodnes nepredložil dokument, ktorý by potvrdzoval, že z Rímskokatolíckej cirkvi oficiálne vystúpil. „Predsedníctvo ECAV nesúhlasí s tým, aby do najvyšších funkcií ECAV na Slovensku boli volení ľudia, ktorí sú členmi dvoch cirkví,“ napísali Klátik s Lukáčom.      

Voči týmto výhradám sa Brozman ohradil s tým, že neexistuje rímskokatolícky, ale len kresťanský krst, pričom podľa Ústavy ECAV sa členstvo v evanjelickej cirkvi nadobúda krstom alebo prijatím pokrsteného. „Obidva spôsoby nadobudnutia členstva v ECAV sú rovnocenné. Tým, že Evanjelický posol neustále pripomína môj krst v detstve v rímskokatolíckej cirkvi a snaží sa ma vykresliť ako druhotriedneho člena ECAV, porušuje Ústavu ECAV," povedal Bozman v rozhovore pre Evanjelický posol.

Klátik s Lukáčom vyčítajú Brozmanovi aj zatajovanie svojej dopravnej nehody, pri ktorej zahynuli dvaja ľudia a za ktorú bol právoplatne odsúdený. „Takýto prístup systematického, niekoľkoročného a dôsledného zatajovania skutočnosti právoplatného odsúdenia s následným uväznením ho diskvalifikuje ako kandidáta na najvyššiu funkciu v rámci našej cirkvi,“ vyhlásili obaja členovia predsedníctva ECAV.

Podľa Brozmana však pokyny k voľbám, ktoré schválilo generálne presbyterstvo, vyžadujú predložiť výpis z registra trestov nie starší ako tri mesiace. „Toto som splnil. Výpis z registra trestov mám čistý. (...) Štátny zákon hovorí: ,Ak bolo odsúdenie zahladené, hľadí sa na obvineného, ako keby nebol odsúdený.´ Cirkevný zákon hovorí: ,Ak bolo odsúdenie zahladené, hľadí sa na obvineného, akoby nebol disciplinárne stíhaný,´“ argumentuje Brozman, ktorý je aj starostom Drienovskej Novej Vsi.


Generálny biskup ECAV Miloš Klátik, biskup východného dištriktu Slavomír Sabol a biskup západného dištriktu Milan Krivda (zľava doprava) v roku 2008, keď spolu ešte len začínali. Foto – TASR/František Iván

Otázka, prečo Klátik s Lukáčom venujú toľko energie osobe Jána Brozmana, je jednoduchá: snažia sa zabrániť jeho zvoleniu. Keďže je jediným kandidátom na pozíciu generálneho dozorcu, podľa cirkevného zákona o voľbách potrebuje získať až tri pätiny hlasov.

Obdobne je to v prípade volieb dozorcu východného dištriktu, v ktorých kandiduje len dozorca cirkevného zboru v Nemcovciach a starosta obce Lipníky Ľubomír Pankuch.

Návod, ako zabrániť ich zvoleniu, ponúkol generálny biskup Klátik v rozhovore pre Evanjelický posol. „Chcem vyzvať všetkých veriacich evanjelikov, aby sa na voľbách v cirkvi zúčastnili. Osobne z kandidátov by som nevolil kandidátov na post generálneho a dištriktuálneho dozorcu, ich meno by som prečiarkol,“ nabáda Klátik.

V rovnakom duchu sa nesie aj výzva dvoch desiatok predstaviteľov a členov ECAV k voľbám, ktorú okrem Klátika podpísal napríklad aj generálny dozorca Lukáč, biskup západného dištriktu Krivda, riaditeľ vydavateľstva Tranoscius Ľubomír Turčan, súčasný konateľ Reformaty Štefan Sabol, bývalí generálni dozorcovia Delinga a Holčík a ďalší.

Jednoduchá je aj odpoveď na otázku, prečo „klátikovci“ namiesto odhovárania od volieb Brozmana a Pankucha nepostavili svojich kandidátov. Tým sa zároveň vraciame k téme kandidačných porád z úvodu článku.

Sito kandidačných porád II.

Do všetkých kľúčových volieb „klátikovci“ postavili svojich kandidátov – väčšina z nich ale neprešla kandidačnými poradami.

Do volieb generálneho biskupa vyslali Milana Krivdu, ktorý po uplynutí dvoch funkčných období už nemôže pokračovať na čele západného dištriktu. Senior Košického seniorátu Ján Hruška však voči nemu vzniesol dôvodnú námietku, ktorú podporilo 23 z 31 prítomných členov kandidačnej porady.

Zvyšní štyria kandidáti do volieb postúpili. Ide o farára v Nitre a konseniora Dunajsko-nitrianskeho seniorátu Ivana Eľka, farárku v Modre-Kráľovej a seniorku Bratislavského seniorátu Sidóniu Horňanovú, farárku v Liptovskom Ondreji a seniorku Liptovsko-oravského seniorátu Katarínu Hudákovú a farára v Žiline a seniora Turčianskeho seniorátu Mariána Kaňucha.

Keďže sa nepočíta s tým, že niektorý z kandidátov získa v prvom kole viac ako polovicu hlasov, možno očakávať druhé kolo, do ktorého postúpia dvaja kandidáti s najvyšším počtom hlasov. Priebežne to vyzerá na oboch mužských kandidátov.    

V pozícii generálneho dozorcu chcel zasa naďalej pokračovať Imrich Lukáč. Dôvodnú námietku seniora Myjavského seniorátu Miroslava Hvožďaru podporilo 24 z 31 prítomných, takže súhlas ku kandidatúre nedostal. Jediným kandidátom je tak Ján Brozman. Vzhľadom na rozbehnutú protikampaň bude získanie potrebných troch pätín hlasov veľkým prekvapením.

Do všetkých kľúčových volieb „klátikovci“ postavili svojich kandidátov – väčšina z nich ale neprešla kandidačnými poradami. Zdieľať

Kandidačná porada rovnako neodsúhlasila kandidatúru člena Generálneho hospodárskeho výboru ECAV a predsedu predstavenstva Tranoscia Jaroslava Mervarta na dozorcu východného dištriktu. Dôvodnú námietku, ktorú podporili 10 z 12 členov kandidačnej porady, vzniesol košický senior Hruška. Jediným kandidátom sa tak stal Ľubomír Pankuch.

Jediným kandidátom z Klátikovho okruhu, ktorého nestopla kandidačná porada, sa tak stal farár v Banskej Bystrici-Radvani Michal Zajden, ktorý kandidoval na pozíciu biskupa západného dištriktu. Spolu s ním kandidovali ďalší štyria farári – Ján Bunčák z Trenčína, Ján Čermák z Pohronského Ruskova, Ján Hroboň z Bratislavy-Dúbravky a Ján Jančo z Kalnej nad Hronom. O voľbách biskupa západného dištriktu sme písali v tomto článku.

Na rozdiel od ostatných volieb sa už voľby biskupa západného dištriktu skončili. Hneď v prvom kole v nich zvíťazil Ján Hroboň, ktorý získal 50,38 percenta hlasov.

Evanjelický posol v čiernom

Nepripustenie Klátikových ľudí ku kandidatúre vyvolalo ostrú reakciu končiaceho predsedníctva. „Vyjadrujem znepokojenie nad budúcnosťou a ďalším smerovaním našej cirkvi. Členovia kandidačných porád totiž nekorektne a s neúctou vyradili z volieb slušných, čestných, veriacich a skromných evanjelikov. Vám veriacim zároveň upreli právo slobodne voliť a vybrať si,“ prihováral sa veriacim zo stránok Evanjelického posla generálny biskup Miloš Klátik.

Evanjelický týždenník dokonca vyšiel s čiernou titulnou stranou a nápismi „Deň, keď niekoľko vyvolených rozhodlo za vás“ a „Vybrali si Barabáša“. Riaditeľ Tranoscia Turčan vo svojom úvodníku zasa kandidačné porady prirovnal k „noci dlhých nožov“ z 29. na 30. júna 1934, keď Hitler nechal zatknúť a popraviť svojich názorových oponentov.

Ostávajúcich štyroch kandidátov na generálneho biskupa sa redaktorky Martina Kováčiková a Zuzana Zimániová v rozhovoroch pýtali aj na to, či sa zo solidarity s odstavenými kandidátmi nezrieknu svojej kandidatúry a nepožiadajú o prehodnotenie rozhodnutia kandidačných porád.

„Mrzí ma, že zákonný postup výberu kandidátov je označovaný za nedemokratický a že evanjelická verejnosť je nabádaná na neakceptovanie rozhodnutia kandidačnej porady,“ odpovedal Marián Kaňuch.

Ďalší z kandidátov Ivan Eľko pripomenul, že aj Miloš Klátik pred dvanástimi rokmi kandidoval sám po tom, čo kandidačná porada neodobrila kandidatúru Ondreja Prostredníka. Rovnako pred dvoma rokmi bol kandidačnou poradou vyradený kandidát na dozorcu západného dištriktu Bohuslav Beňuch a kandidoval len Slavomír Hanuska, ktorý je blízky Klátikovi aj Krivdovi.


Na ekumenickom poli sa biskupovi Klátikovi, ktorý bol aj predsedom Ekumenickej rady cirkví v SR, darilo. Foto – Marko Erd

Aj priebeh kandidačných porád je dôkazom, ako sa od súčasného vedenia ECAV odvrátili ľudia, ktorí ho spočiatku akceptovali. Boli to totiž práve Klátikovi kritici, ktorí pred niekoľkými mesiacmi pozerali na kandidačné porady s obavou, že odstavení budú práve ich kandidáti. Napokon je to presne naopak.

„Vyzývame k zmene ustanovení o kandidačných poradách, ktoré rôznymi manipuláciami oberajú čestných a bezúhonných ľudí o ich právo byť volení,“ píše saCharte 2017 na ochranu hodnôt reformácie a obnovu ECAV na Slovensku, ktorú pred rokom zverejnili Klátikovi kritici. Paradoxne, dnes by tieto riadky podpísali aj samotní „klátikovci“.

Priebeh tohtoročných, ale aj minulých volieb je tak výzvou pre budúce vedenie cirkvi, aby zvážilo opodstatnenosť tohto predvolebného úkonu a prinajmenšom bližšie špecifikovalo obsah dôvodnej námietky.                  

Od rozdelenia k zmiereniu

Výziev, ktoré stoja pred novým vedením ECAV, je však podstatne viac. V prvom rade bude musieť obrúsiť hrany a premostiť znepriatelené tábory. Po vypätom zápase to nebude ľahké.

Navyše, ďalšie voľby čakajú slovenských evanjelikov, aj keď len tých z východného dištriktu, už na budúci rok. Vyberať si budú nástupcu terajšieho biskupa Sabola, ktorý po dvoch funkčných obdobiach už nebude môcť pokračovať v úrade.

Potrebné je tiež doriešiť situáciu okolo dozorcu západného dištriktu. Pred dvoma rokmi síce vyhral Hanuska, ale dodnes úrad oficiálne neprebral, keďže voľby boli napadnuté a dištriktuálny súd vo veci stále nerozhodol.

Už niekoľko rokov sa v evanjelickej cirkvi diskutuje aj o štrukturálnych zmenách, ktoré by viedli k väčšej decentralizácii cirkvi. Synoda ECAV ešte v roku 2010 prijala uznesenie o nahradení dvoch dištriktov troma. Niektorí volajú aj po zrušení generálneho biskupského úradu ako prežitku po bývalom režime, ktorý chcel mať cez novozriadený centrálny úrad priamejší vplyv na chod cirkvi.

Pozícia generálneho biskupa by do budúcna síce ostala zachovaná, ale bol by ním automaticky služobne najstarší dištriktuálny biskup alebo ten, ktorého by si títo traja spomedzi seba vybrali.   

Nové vedenie slovenských evanjelikov sa bude musieť pripraviť aj na tlaky bojovných „hejluteránov“ a ešte bojovnejších liberálov. Zdieľať

Sú tu však aj zásadnejšie problémy, ktoré nevyrieši ani zmena štruktúr. Evanjelická cirkev vymiera. Kým v roku 1991 sa k nej pri sčítaní obyvateľstva prihlásilo 420-tisíc obyvateľov Slovenska, v roku 2011 ich bolo len 316-tisíc. To je pokles o štvrtinu v priebehu dvadsiatich rokov.

Znepokojovať by slovenských evanjelikov malo aj to, že polovicu jej veriacich tvoria ľudia nad 60 rokov. Pri najbližšom sčítaní obyvateľstva sa tak môže stať, že druhou najväčšou cirkvou nebudú oni, ale gréckokatolíci.

Veľký potenciál pritom má dobre vybudované evanjelické školstvo, horšie je to so zapojenosťou mladých do života cirkevných zborov. Evanjelickej cirkvi chýbajú univerzitné pastoračné centrá (jediné je v Bratislave), napäté vzťahy malo vedenie cirkvi aj so Spoločenstvom evanjelickej mládeže.

Pôsobenie rôznych charizmatických spoločenstiev sa taktiež stretalo s nevôľou. „Niektoré charizmatické hnutia skupinovo-manipulačnými technikami zakrývajú pohľad na Krista a na Písmo sväté a v tom spočíva ich nebezpečenstvo,“ povedal Klátik v minuloročnom rozhovore pre Postoj. Vieroučný výbor ECAV dokonca vydal stanovisko, v ktorom mladým evanjelikom odporučil nechodiť na Campfest. Zbor biskupov rovnako odmietol spoluprácu s Tréningovým centrom Kompas.

Na druhej strane sa evanjelici otvorili vzťahom s ostatnými kresťanskými cirkvami. Predsedom Ekumenickej rady cirkví bol práve biskup Klátik. Spoluprácu s ním si pochvaľovali aj katolícki biskupi (KBS). „Vzťahy s ECAV aj s generálnym biskupom Klátikom sú na ľudskej aj duchovnej rovine veľmi dobré,“ uviedol pre Postoj hovorca KBS Martin Kramara.

„Výsledkom je prehlbujúca sa spolupráca, takmer desiatka ekumenických vyhlásení k spoločenským témam a stretnutie predstaviteľov všetkých kresťanských cirkví v Badíne, kde bolo prijaté spoločné vyhlásenie k Istanbulskému dohovoru. Naposledy na jar tohto roku sa cirkvi uzniesli, že vytvoria spoločnú komisiu pre rodinu,“ zhodnotil Kramara.

Údajnú „katolizáciu“ evanjelickej cirkvi však niektorí evanjelici vnímajú s nevôľou. Rovnako ako jej konzervatívne postoje v otázkach ochrany života a rodiny, ktoré sú neraz v ostrom protiklade s postojmi protestantských cirkví na západe.

Nové vedenie slovenských evanjelikov sa tak bude musieť pripraviť aj na tlaky bojovných „hejluteránov“ a ešte bojovnejších liberálov.

Titulná fotografia – TASR/Michal Svítok

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo