Apoštolský cirkevný otec Klement Rímsky

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Apoštolský cirkevný otec Klement Rímsky

Mozaika baziliky svätého Klementa v Ríme.

Dvadsiateho tretieho novembra si podľa liturgického kalendára latinskej cirkvi pripomíname tretieho nástupcu apoštola Petra.

Na prvý pohľad sa Klement zdá byť uchopiteľnou postavou. V starovekom cirkevnom podaní je považovaný za jedného z prvých rímskych biskupov. Navyše sa mu pripisujú mnohé spisy. Keď sa však prizrieme bližšie, Klementove kontúry strácajú na ostrosti. Spisy, ktoré sa odovzdávajú pod jeho menom, pochádzajú všetky od rozličných autorov. A nad zaradením Klementa do zoznamov rímskych biskupov si lámali hlavu už starovekí cirkevní spisovatelia.

Rímskeho Klementa spomína ako prvý apoštol Pavol. Spolupracovníka s takýmto menom uvádza v Liste Filipanom (4,3), ktorý napísal s najväčšou pravdepodobnosťou v Ríme. Okrem toho sa dozvedáme z Hermasovho pastiera (8,3 = Vis II 4), že nejakému Klementovi bola zverená korešpondencia rímskej cirkevnej obce s ostatnými cirkevnými obcami. Túto správu potvrdil okolo roku 170 korintský biskup Dionýz (pri Euzébiovi, Cirkevné dejiny 4,23,11). O niekoľko rokov neskôr Irenej zostavil svoje zoznamy rímskych biskupov (haer. 3,3,3). Klementovi pridelil tretie miesto po apoštoloch. Popri tom existovala aj tradícia, ktorá považovala Klementa za bezprostredného nástupcu apoštola Petra. Je prepletená so správou, že Klement bol príbuzným cisárskeho domu. A túto správu treba vidieť v spojitosti so správou historika Cassia Dia, že cisár Domicián nechal popraviť svojho príbuzného konzula Flávia Klementa kvôli bezbožnosti, totiž kvôli inklinácii k židovským zvykom (Exc. per Xyph. 67,14).

Z týchto správ treba vylúpnuť jadro, že pred napísaním „Pastiera“ v Ríme jestvoval Klement, ktorý v mene rímskej cirkevnej obce napísal korintskej cirkevnej obci. Nie je úplne vylúčené, že tento Klement bol totožný so spolupracovníkom apoštola Pavla, ako sa domnievajú Origenes (Io 6,54) a Euzébius (Cirkevné dejiny 3,15,34), no nedá sa to dokázať.

V každom prípade je isté, že Klement dlhšie ako jednu generáciu slúžil vo vedení rímskej cirkevnej obce; do tej miery nachádza svoje potvrdenie aj Irenejova správa.

List cirkevnej obci v Korinte

List „Božej cirkevnej obce, ktorá dočasne pobýva v Ríme, Božej cirkevnej obci, ktorá dočasne pobýva v Korinte“ neuvádza ako autora nejakú samostatnú osobnosť. Aj záver listu označuje len doručiteľov: Klaudius Efebus, Valérius Biton a Fortunátus. A ani nejde o správu jednotlivca, ale rímska cirkevná obec ako celok chce z aktuálneho podnetu zaujať stanovisko k problému, ktorý sa nadhodil pre korintskú cirkevnú obec.

V Korinte vypukol spor okolo dĺžky trvania úradu presbyterov, teda vedúcich úradníkov. Do tej doby o tom ešte neexistovali nijaké predpisy a o tejto veci sa predtým pravdepodobne ani nediskutovalo, či už preto, lebo predchodcovia týchto presbyterov ešte nenastúpili do svojich úradov za účasti cirkevnej obce, alebo preto, lebo do toho času sa ešte tak rozhodne počítalo s blízkym koncom sveta, že táto vec nebola považovaná za dôležitú.

V každom prípade jedna časť cirkevnej obce zvolila nových presbyterov namiesto dovtedajších presbyterov, zatiaľ čo  druhá časť cirkevnej obce si želala zachovať dovtedajších presbyterov. Aby sme porozumeli týmto udalostiam, musíme mať pred očami, že v mnohých pohanských kultových združeniach bolo bežné a predpísané stanovami združenia, že vedúci úradníci po pevne stanovenej dĺžke trvania úradu odstupovali a boli nahrádzaní ďalšími na základe nových volieb. Zatiaľ čo tieto udalosti privádzali korintskú cirkevnú obec do nepokoja, rímska cirkevná obec bola pod tlakom prenasledovania (ako prenasledovateľ pripadá do úvahy len cisár Domicián). Len čo tento tlak poľavil, pravdepodobne bezprostredne po zavraždení cisára (18. september 96), Rimania zasiahli do tohto sporu a za jediné prípustné pravidlo vyhlásili doživotnú dĺžku trvania úradu.

„I naši apoštoli vedeli od nášho Pána Ježiša Krista, že kvôli biskupskému úradu vzniknú spory. Preto obdarení darom dokonalej predvídavosti ustanovili vyššie menovaných a potom tiež ustanovili, aby po ich smrti prevzali ich službu [úrad] ďalší osvedčení muži. O tých, ktorých ustanovili apoštoli, a o ďalších, ktorí boli s vedomím Cirkvi ustanovení nástupcami apoštolov a ktorí slúžia Kristovmu stádu radi, pokorne, neohrozene, a nie remeselne a ktorým všetci dlhý čas dávajú najlepšie svedectvo, usudzujeme, že sú nespravodlivo zbavovaní úradu. Nebudeme mať malý hriech, ak zbavujeme biskupského úradu tých, ktorí radi a bezúhonne konali svoju povinnosť. Blahoslavení kňazi, ktorí pôsobili predtým a už zomreli plodnou a svätou smrťou. Tí už nemusia mať strach, že ich niekto odstráni z miesta pre nich určeného. Vieme totiž, že ste niektorých zbavili dôstojnej služby, hoci ju vykonávali bezúhonne“ (kap. 44).

„Za hlásateľov evanjelia nám Pán Ježiš Kristus ustanovil apoštolov. Ježiš Kristus zase bol poslaný Bohom. Teda Kristus od Boha, apoštoli od Krista. Oboje v krásnom poriadku podľa Božej vôle. Apoštoli, keď teda prijali príkaz učiť a keď zmŕtvychvstaním Pána Ježiša Krista získali istotu a po zoslaní Ducha Svätého sa utvrdili v Božom slove, vyšli hlásať príchod Božieho kráľovstva. Kázali po dedinách a mestách. Tam veriacim ustanovili za biskupov a diakonov prvých žiakov, ktorých z vnuknutia Ducha Svätého uznali za vhodných na tento úrad. Toto nebolo ničím novým. Už pred dávnymi časmi je písané o biskupoch a diakonoch. Písmo kdesi hovorí: ‚Ustanovím im biskupov v spravodlivosti a diakonov vo viere‘“ (kap. 41).

Klement odpovedá na otázku týkajúcu sa dĺžky trvania úradu tak zásadne, ako je to vôbec možné v tej dobe. Svoje predstavy o úrade robí predpokladom zjavenia a ohlasovania. Pretože tento úrad je ustanovený Bohom, aj nositeľ úradu je vyňatý z dispozičnej právomoci cirkevnej obce, ktorá pri jeho nástupe do úradu prejavila svoj súhlas. Klement uvádza do vzájomného vzťahu inštitucionálny a charizmatický úrad. Inštitucionálny úrad sa javí ako legitímne pokračovanie charizmatického úradu. Princíp apoštolskej sukcesie vyplýva – autor listu si myslí, že nutne – z kontinuity zjavenia od Boha cez Krista apoštolom a ich nástupcom.

Protreptická reč

Tento list ukazuje už svojím rozsahom 65 kapitol, že chce byť viac ako len informáciou a rozhodcovským rozhodnutím. Autor sa neobmedzuje na to, aby oznámil Korinťanom, čo je cirkevným poriadkom. Želá si aj urobiť dojem svojím rétorickým výkonom. V dôsledku toho sa prvá časť rozplýva vo všeobecných napomenutiach. Až v druhej časti sa častejšie hovorí o predmete tohto listu. Podľa literárneho druhu nejde ani tak o list, ale skôr o protreptickú reč.

Charakteristické je silné povedomie autority, ktoré nesie tento list. Vzhľadom na to ho možno označiť za spojovací článok medzi apoštolskými listami Pavla a pastierskymi listami, v ktorých sa biskupi alebo vrchní biskupi obracajú na cirkevný ľud. No autor si nenárokuje autoritu pre seba, ale pre rímsku cirkevnú obec.

Tým sa kladie otázka, na čom je založená táto autorita. Najskôr treba vziať do úvahy práve v tomto liste rozvinutú teóriu úradu. Rímska cirkevná obec ukazuje, že vedome vstúpila do nástupníctva po apoštoloch. Predpokladá, že vykonávanie apoštolskej autority jej pripadlo ako dedičstvo, ktoré zaväzuje tak ju, ako aj iné cirkevné obce. Tak ako apoštoli v cirkevných obciach preniesli svoju autoritu na nástupcov, tak plnosť tejto autority prešla na rímsku cirkevnú obec. Zaiste tým nie je povedané všetko o zdôvodnení nároku rímskej obce na autoritu. Predpokladať – a s odkazom na uznanie pohanskej vrchnosti v tomto liste zdôvodniť – sa ďalej dá, že aj význam mesta a cisára pre ríšu dopomohli k tomu, že rímska cirkevná obec si takto samozrejme mohla nárokovať na dohľad nad korintskou cirkevnou obcou. Dôležitejšie je napokon ešte niečo tretie. Rimania sa javia tak, že zvlášť vážne brali povinnosť vzájomnej pomoci a starostlivosti. Svoju povinnosť pomáhať zjavne nechcú vidieť ohraničenú len na finančné ťažkosti: „Kvôli náhlym a mnohým protivenstvám, opätovným pohromám a utrpeniu, ktoré nás postihli, bratia, môže sa zdať, že sme zanedbali upriamiť pozornosť na záležitosti, ktoré sa stali u vás“ (kap. 1,1).

Povinnosť starostlivosti rímskej cirkevnej obce o korintskú sa predpokladá s takou samozrejmosťou, že tento zásah nepotrebuje nijaké zdôvodnenie. Pozoruhodný je nielen tento nárok, ale aj skutočnosť, že Korinťania priznali Rimanom toto právo, čo nesporne vyplýva z hore spomenutej správy korintského biskupa Dionýza.

Prosba za svetskú vrchnosť

Tento list je tak silno zameraný na poriadok a lojalitu, že dokonca prekračuje pohnútku listu. Na zdôvodnenie sú použité nielen početné biblické pasáže, ale aj pasáže zo stoických rozpráv. Na základe toho sa tento list javí zakorenený v rímskom i v biblickom myslení. Na konci listu sa nachádza mnohovravná modlitba, do ktorej je zahrnutá zaujímavá prosba za svetskú vrchnosť. Autor si myslí, že môže z moci pozemských vládcov odvodiť záver, že túto moc im dal Boh:

„Dožič pokoja a svornosti nám i všetkým obyvateľom zeme, ako si to doprial našim otcom, ktorí ťa vzývali vo viere a v pravde, aby sme všetci na zemi poslúchali pre tvoje všemocné a vznešené meno i svojich vládcov a správcov na zemi. Pane, vo svojej veľkodušnej a nevýslovnej moci dal si im kráľovskú vládu, aby sme rešpektovali jej slávu a česť, akou si ju obdaril a aby sme sa jej podriaďovali a ani nijako sa nevzpierali tvojej vôli. Pane, dopraj jej zdravia, pokoja, svornosti a stálosti, aby bez chýb vykonávali vládu, ktorú si im zveril. Leto ty, ó, Pane nebeský, kráľ vekov, dávaš ľudským deťom slávu a česť a vládu nad vecami vo svete. Pane, usmerňuj ich vôľu k tomu, čo je pred tebou dobré a tebe milé, aby žili bohabojne v pokoji a v láske pod tvojím vedením, a tak z tvojej žičlivosti dosiahli tvoju priazeň“ (kap. 60,4-61,2).

Treba mať pred očami, že je to pohanská vrchnosť, za ktorú sa takýmto spôsobom modlí. Na vysvetlenie pozoruhodnej modlitby nech poslúži okolnosť, že tento list bol napísaný zakrátko po Domiciánovej smrti. Vtedy si mohli prenasledované cirkevné obce vydýchnuť. Až do obdobia Konštantína Veľkého (4. stor.) však takéto prejavy lojality kresťanstva vyzerali rezervovanejšie.

Peter a Pavol v Ríme

Hlavný význam tohto listu pre nás spočíva v údajoch o organizácii cirkevnej obce, ktorá je predmetom listu. Ďalej je dôležité to, čo autor nepíše a zjavne ani nevedel napísať. Podľa všetkého nevie nič povedať o konci života apoštolov Petra a Pavla, prinajmenšom nič z vlastného poznania:

„Pre žiarlivosť a závisť boli prenasledované aj najväčšie a najspravodlivejšie stĺpy Cirkvi a svoj zápas viedli až po smrť. Pozri sa na nezdolných apoštolov: na Petra, ktorý pre nespravodlivú žiarlivosť znášal od nenávistníkov nie jedno alebo dve, ale viac mučení a tak vydal svedectvo a dostal sa na miesto slávy, ktoré mu patrí. Pavol, ktorý bol štvaný žiarlivosťou a spormi, ukázal, aká je vysoká odmena víťazstva za húževnatosť a trpezlivosť. Sedemkrát bol uvrhnutý do okov, poslaný do vyhnanstva, kameňovaný, a predsa ako hlásateľ radostného posolstva na východe i západe a získal znamenitú slávu za svoju vieru. Keď naučil spravodlivosti takmer celý svet, prešiel až na hranicu západu a vydal svedectvo aj pred vladármi. Tak odišiel zo sveta, prešiel na posvätné miesta ako najväčší vzor trpezlivosti“ (kap. 5).

Môže to byť podmienené štylisticky, že údaje o apoštoloch sú podané takou nejasnou, dokonca hmlistou formou. No za to, že naša vedomosť o hlavnom apoštolovi nie je týmto skorým svedectvom rozšírená o nijakú jednotlivosť, nemožno robiť zodpovedným štýl, ale len autorovu nevedomosť. Pravdepodobne nemal – v Ríme na konci prvého storočia – k dispozícii nijaké iné informácie ako my. 

Heinrich Kraft, Die grossen Denker der christlichen Antike, Welbild 1999. Z nemčiny preložil o. Ján Krupa.

Citáty z Klementovho diela sú z: Štefan Mordel, Diela apoštolských otcov, Spišská Kapitula – Spišské Podhradie 2007.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo