Hýbajúce Vianoce

Všetci si prajeme, aby v žiadnej rodine nechýbali Vianoce. S príchodom vianočných sviatkov sa stabilita domova a istota blízkych vzťahov stávajú významnejšími.

Boh sa k nám sklonil a chceme, aby sa to prejavilo v pocite domova, v rodinnej pohode, v intimite vzťahov, v prežívanom pokoji. 

Všetko stíchne, skoro akoby sa čas zastavil... Ak by to tak nebolo, mohli by to byť chýbajúce Vianoce.

Keď sa však pozrieme bližšie na biblický príbeh narodenia nášho Pána, s prekvapením môžeme zistiť, koľko sa v ňom nachádza pohybu.

Mária, ktorej anjel oznámil, že bude matkou, hneď vstáva a ponáhľa sa k svojej príbuznej Alžbete.

Keď cisár Augustus vyhlási sčítanie ľudu, Jozef a Mária sa hýbu – idú do Betlehema.

Keď sa anjeli zjavia pastierom, tí sa hneď ponáhľajú za znamením – za dieťaťom uloženým v jasliach.

Mudrci z východu, ktorí zistia zvesť o narodení Kráľa, sa tiež hýbu – putujú za hviezdou.

Dokonca aj ten sebavedomý kráľ Herodes stráca svoju stabilitu, keď sa jeho života dotkne tajomstvo prvých Vianoc.

A nakoniec Jozef s Máriou a dieťaťom utekajú do Egypta. Toľko pohybu...

„Ten, ktorý je od večnosti, novonarodený Stvoriteľ sveta alebo aristotelovský Nehybný Hýbateľ, chce hýbať dejinami i naším osobným životom.“Zdieľať

Mohlo by to byť zaujímavé posolstvo vianočných sviatkov. Boh prichádza v malom Dieťati a chce hýbať dejinami. Rovnako tak chce hýbať aj naším osobným mikrosvetom.

Pri betlehemských jasliach, vo chvíľke osobného zamyslenia, by sme sa mohli sami seba pýtať, čo by sa v našom živote potrebovalo pohnúť.

Kde v našom živote chýba viac pohybu? Kde sú tie „stojaté vody“, ktoré treba rozprúdiť? Kde sme zastali a prekračujeme z nohy na nohu, „zacyklili sme sa“, „zamrzli sme“?

Možno je to posolstvo pre tých, ktorí vo svojom osobnom živote nevedia ako ďalej, nevedia sa ďalej pohnúť, vykročiť.

Mohlo by to byť posolstvo aj pre všetky „stojaté vody“ v našich medziľudských vzťahoch, ktoré by sme mohli nazvať ako tichá domácnosť. Kto by to nepoznal...

A určite je to posolstvo pre náš vzťah k Bohu, kde sa tiež tak často vkradne rutina, šablónovitosť, formálnosť a žiada si to viac čerstvosti, viac pohyblivosti.

Aj tento rok prichádza Pán medzi nás. A chce tu priniesť pohyb – dynamizmus lásky. Povedané slovami žalmu, chce nás rozkývať do tanca (Ž 29).

Ten, ktorý je od večnosti, novonarodený Stvoriteľ sveta alebo aristotelovský Nehybný Hýbateľ, chce hýbať dejinami i naším osobným životom.

Všetkým zo srdca prajem, aby sme tieto dni vedeli prežiť tak, aby to neboli chýbajúce, ale skôr hýbajúce Vianoce.

Požehnanú skúsenosť Narodenia nášho Pána!