Jestvuje život pred smrťou?

Sme zvyknutí na to, že veľkonočné tajomstvo nám dáva odpoveď na to, či jestvuje život po smrti. Samozrejme, veľkonočné sviatky sú o večnosti a o nádeji na budúce vzkriesenie. Prebúdzajú v nás záujem o to, čo bude, keď sa skončí tento život.

Ale Ježišovo vzkriesenie má dosah aj na to, čo žijeme tu a teraz na zemi. Z tohto pohľadu vo svetle veľkonočného tajomstva by sme sa mohli pýtať aj trochu naopak: jestvuje život pred smrťou?

Ide o to, či naša životná situácia pred smrťou je hodná toho, aby sa nazývala život. Či vo chvíli, keď hľadíme na svoju vlastnú existenciu, by sme s radosťou zvolali, že to je skutočne hodnotný život alebo či by sme radšej použili slová Knihy Kazateľ: „Márnosť nad márnosť, všetko je len márnosť...“ (Kaz 1,2).

V evanjeliových príbehoch o utrpení, smrti a zmŕtvychvstaní Ježiša totiž niekoľkokrát zaznieva jedna veľmi dôležitá, ba priam fundamentálna otázka: „Koho alebo čo hľadáme?“

Už vo chvíli, keď zajali Ježiša v Getsemanskej záhrade, Ježiš sa opýtal Judáša a tých, čo boli s ním: „Koho hľadáte?“ (Jn 18,4). A zasa po zmŕtvychvstaní, keď sa Ježiš zjavil Márii Magdaléne a ona ešte nevedela, že je to on, Ježiš sa jej pýtal: „Žena, koho hľadáš?“ (Jn 20,15).

V obidvoch prípadoch hľadali osobu Ježiša, ale rozdiel bol hlbší a zásadnejší. Judášovo hľadanie bolo zlomyseľné, vypočítavé, zamerané na seba, zatiaľ čo hľadanie Márie Magdalény bolo úprimné, sebadarujúce.

Toto sú základné otázky, ktoré si žiadajú našu odpoveď hlavne v kľúčových situáciách nášho života. Ide o hlboký vnútorný postoj, zameranie života: Koho alebo čo v živote hľadám? Je veľmi veľa rôznych možností.

„Hľadám seba alebo hľadám druhých a v tých druhých aj Zmŕtvychvstalého?“Zdieľať

Môžem hľadať pohodlie či príjemnosti tohto sveta... Môžem vyhľadávať únik od problémov alebo obdiv druhých... Môžem vyhľadávať moc alebo kariéru... Môžem hľadať prácu, pokoj, sebarealizáciu... Môžem hľadať ľudí a vzťahy k nim, obetu... Môžem hľadať to, čo napĺňa vrecká, alebo to, čo napĺňa ducha...

Vcelku by sa všetky tieto odpovede dali zhrnúť do dvoch zjednodušených pozícií – hľadám seba alebo hľadám druhých a v tých druhých aj Zmŕtvychvstalého?

V prvom prípade, ak hľadáme predovšetkým seba, cesta života vedie do zatvoreného hrobu, v ktorom je dusno, temno, skľúčene. Toto sa nedá nazvať opravdivým hodnotným životom.

V druhom prípade, keď hľadáme druhých a v nich Zmŕtvychvstalého, cesta života vedie k otvorenému hrobu, znaku vzkriesenia. Vtedy žijeme to, čo nám odkazuje apoštol Pavol: „Ak ste s Kristom vstali z mŕtvych, hľadajte, čo je hore...“ (Kol 3,1). A vtedy môžeme s radosťou zvolať, že to, čo žijeme, je naozaj život.

Ďakujme za to, že každý rok oslavujeme veľkonočné tajomstvo, lebo sa stále viac a viac učíme, že jestvuje život aj pred smrťou – život, ktorý má cenu.

Život, ktorý sa dá žiť s radosťou. Život, ktorý má dosah až do večnosti. Život, ktorý by sme s pokojom mohli nazvať ŽIVOT.