Čo vieme a nevieme o diabloch

Čo vieme a nevieme o diabloch

Súsošie Víťazstvo archanjela Michala nad diablom pred kostolom sv. Michala v nemeckom Hamburgu. Foto: flickr.com (Sam Teigen)

Padlí anjeli jasne chápali, čo robia a aké to bude mať následky, keď odmietnu Boha, vrátane trestu. Ako teda mohli byť takí hlúpi?

Napísal som toho dosť veľa o angelológii sv. Tomáša Akvinského. Ešte som však veľmi nezabŕdol do démonológie, hoci Akvinský toho v Teologickej sume (I, Q. 63-64) na túto tému hovorí dosť. Našťastie Akvinský položil veľa otázok, ktoré mi, a možno i vám, prichádzajú na myseľ. Preto tu ponúkam pár z nich aj s možnými odpoveďami:

O: Diabli sa ako čistí duchovia nerozhodujú tak ako ľudia. Napríklad: „Ach, keby som len vedel, aké to bude mať následky!“ Anjeli mali na počiatku na výber, či sa postavia na Božiu stranu alebo nie. Jasne chápali, čo robia a aké to bude mať následky, keď odmietnu Boha, vrátane trestu. Ako teda mohli byť takí hlúpi?

Rozum čistých duchov nie je na rozdiel od nášho diskurzívny. Inými slovami, nerozmýšľajú logicky – že by začali od určitých predpokladov, uvedomili si súvislosti a dôsledky a prišli k záveru. My dokážeme ignorovať dokonca aj závery, či už z lenivosti, alebo pre konfliktné záujmy. Ľútosť môže prísť neskôr, keď sa objavia zlé dôsledky.

Môžeme si predstaviť duše v očistci, ako ľutujú skutky, ktoré v živote vykonali, alebo duše v pekle, ako preklínajú seba a všetky okolnosti či osoby, ktoré ich zaviedli na nesprávnu cestu. U diablov sa to však nikdy nemôže stať. Oni môžu viniť doslova len sami seba, lebo nad slnko jasnejšie predvídali budúce následky svojich rozhodnutí.

Satan bol pred svojím pádom zo všetkých stvorení asi najviac podobný Bohu. To však bolo aj príčinou jeho pádu. Zdieľať

Prečo teda odmietli Boha a spolu s ním aj odmeny a lásku, ktorú ponúka? Tradícia vraví, že samotný Satan, vodca anjelov, bol ako boh a mal schopnosti a inteligenciu, aké si sotva dokážeme predstaviť. Keď Satan vzal Ježiša na vrchol hory (Mt 4, 8), ukázal mu všetko bohatstvo a slávu sveta a vyhlásil, že toto všetko je v jeho moci a môže mu to dať, Ježiš mu neprotirečil.

Satan bol pred svojím pádom zo všetkých stvorení asi najviac podobný Bohu. To však bolo aj príčinou jeho pádu. Mohol tento „Boží syn“ (Jób 1, 5; 2, 1) z úsvitu vekov s takými vznešenými a všeobsiahlymi schopnosťami prijať podrobenie sa Bohu – dokonca aj Bohu, ktorý ho stvoril? Ako mohla taká veľká bytosť prijať takúto podriadenosť a takéto poníženie? Ako mohlo zvolanie sv. Michala: „Kto je ako Boh?” preniknúť cez takú spupnú pýchu? Navyše keď Satan a jeho nasledovníci dostali informáciu o nadchádzajúcom stvorení ľudí, ako mohli odolať možnosti založiť si dolu svoje vlastné kráľovstvo a nechať sa nasledovať, dokonca uctievať, kvôli výhodám a moci, ktorú dokázali poskytnúť?

O: Pekelné tresty pre nás ľudí sa opisujú ako večný oheň a telesné tresty. Diabli však telá nemajú. Sú preto ich tresty menej strašné? Aký druh trestov majú oni?

Bolo by chybou nazdávať sa, že by „duchovné“ tresty mohli byť azda znesiteľnejšie než hmotný oheň a telesné trápenia, ktoré dostanú ľudskí obyvatelia pekla. Analogicky si môžeme predstaviť pyšných jedincov, ako kypia hnevom či závisťou pre svojich úspešných súperov, z túžby po odvete nemôžu spať a strácajú zdravie, dokonca páchajú vraždu či samovraždu pre emočné „ohne“, ktoré im neúprosne horia v psyché. Áno, zlí anjeli prekypujú nenávisťou voči Bohu a voči telesným bytostiam, pre ktoré sa Boží Syn rozhodol prísť na zem, vykúpiť ich a udeliť im nekonečné milosti.

Takpovediac škrípu zubami nad neustálymi prekážkami, ktoré sa kladú do cesty ich plánom. Asi jedinou úľavou od plameňov nenávisti, ktoré ich spaľujú, by pre nich mohli byť úspechy pri porážkach „podradných“ ľudských tvorov. Osobitný hnev povstal z toho, do akých výšok bola pozdvihnutá jedna „podradná“ žena, Ježišova matka Mária – a dokonca bolo predpovedané, že rozšliape hlavu samotnému Satanovi. Ako však vraví Akvinský, najhoršie pekelné tresty boli možno odložené, azda aj na celé veky, kým je dovolené diablom hľadať si spoločníkov v „temnej atmosfére“ sveta prv, ako budú zvrhnutí do hlbín.

O: Majú diabli pri pokúšaní ľudí nejakú výhodu? Dokážu sa naozaj šikovní ľudia vyhnúť ich trikom a podvodom?

Akú väčšiu výhodu by mohli mať v našich zápasoch so zlými mocnosťami naši nepriatelia než poznanie – získané počas tisícročí pozorovaním ľudstva – aké stratégie budú najúčinnejšie pri nalákaní ľudí do ťažkých hriechov? Lebo hoci si démoni nemusia byť úplne istí, či ten alebo onen zomrelý je v pekle alebo v očistci, s určitosťou vedia, kto bol odsúdený do pekla a – čo je najdôležitejšie – presne aké hriechy ho tam priviedli.

Je múdre nedôverovať v tomto boji príliš vlastným silám. Najlepšími zbraňami sú nám modlitba (najmä k sv. Michalovi archanjelovi), pôst, almužna a pokorná dôvera v Boha. Zdieľať

Majú bohaté skúsenosti a dokážu s určitou pravdepodobnosťou rozoznať, aké pokušenia takmer určite privábia a lapia toho či tamtoho s tými či onými psychologickými slabými či silnými stránkami. Ako pri spravodajských sieťach veľkých svetových štátov je toto poznanie taktiky a zraniteľných miest nepochybnou výhodou na dosiahnutie konečného úspechu.

O: Najväčším trikom diablov je vraj presvedčiť ľudí, že nejestvujú. Je to pravda? Zaiste, v moderných časoch verí v jestvovanie diablov menej ľudí než v staroveku. Možno toto je ich tromf.

Zaiste, kamufláž každého druhu je dôležitou súčasťou každej vojny. Pri diabloch však nesmieme zabúdať na jedno dôležité upozornenie: Ich pádom na počiatku bola spupná pýcha. Dokáže tvor, ktorý má nebotyčnú dokonalosť a z nej plynúcu pýchu, z času na čas odolať prejaviť svoje schopnosti – či už pri exorcizmoch, mimoprirodzených úkazoch alebo dokonca skutočných zázrakoch? Dokážu sa tváriť ako „anjeli svetla“. Musia byť však opatrní. Tým, čo si vyvinuli duchovné rozlišovanie, dokážu chyby odhaliť ich pravú totožnosť.

Napriek tomu je múdre nedôverovať v tomto boji príliš vlastným silám. Najlepšími zbraňami sú nám modlitba (najmä k sv. Michalovi archanjelovi), pôst, almužna a pokorná dôvera v Boha.

Howard Kainz
Autor je emeritný profesor filozofie na Marquettovej univerzite, autor 25 kníh o nemeckej filozofii, etike, politickej filozofii a náboženstve a vyše stovky článkov vo vedeckých časopisoch, printových aj online magazínoch. Bol príjemcom Národného štipendia pre humanitné vedy americkej vlády za roky 1977-8 a Fulbrightovho štipendia v Nemecku v rokoch 1980-1 a 1987-8.

Pôvodný text: A Brief Primer on the Devil.

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha. Článok nie je vyjadrením názoru Kolégia Antona Neuwirtha.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo