Spôsoby modlitby pre zaneprázdneného robotníka v Božej vinici

Spôsoby modlitby pre zaneprázdneného robotníka v Božej vinici

Ilustračná fotografia. Zdroj: modlitba.sk

Niekoľko mojich pohľadov na modlitbu kresťana, ktorý je zaneprázdnený nejakým úradom alebo inými aktivitami v dnešnom uponáhľanom svete

Nasledujúci text sa nezaoberá teóriou, ale praxou každodennej modlitby a zakladá sa väčšinou na mojej osobnej skúsenosti v oblasti, pre ktorú si nenárokujem nejakú špeciálnu autoritu a zaiste žiadnu neomylnosť.

Moja skúsenosť s tým, čo duchovná literatúra eufemicky nazýva „duchovné vedenie“, bola často negatívna, no zároveň nemám nejakú naivnú predstavu o svojej kompetentnosti v tejto oblasti.

Uvediem tu niekoľko svojich pohľadov na modlitbu kresťana, ktorý je zaneprázdnený nejakým úradom alebo inými aktivitami v dnešnom uponáhľanom svete.

Lectio divina

Prvým spôsobom modlitby, ktorý odporúčam, je klasická mníšska metóda, ktorú Teofán Zátvorník nazýva „modlitbou mysle“, ktorá vedie k duchovne čistejšej „modlitbe mysle v srdci“.

Ide o metódu, ktorá sa podobá tomu, čo sa na Západe nazýva lectio divina. Spočíva v predstúpení pred Boha a v čítaní nejakého textu Písma, žalmu, modlitby, tropára, apoftegmatov alebo „výrokov“ Otcov, t. j. akéhokoľvek duchovného alebo liturgického textu, pričom ho zvnútorňujeme, hovoríme o ňom Bohu a v pokoji vlastného srdca počúvame, čo nám Boh chce povedať.

Myslím si, že žalmy sú ideálne pre tento druh modlitby a to isté sa dá robiť, mutatis mutandis, keď kontemplujeme nejakú ikonu.

Zvnútorňujúca modlitba

To, čo nazývam „zvnútorňujúcou modlitbou“, je veľmi prospešnou metódou pre kňazov, ktorých život je venovaný sláveniu sviatostí Cirkvi.

Zvnútorňujúca modlitba aplikuje lectio divina na liturgické texty. Keď prežúvame modlitby Božskej liturgie alebo iných sviatostí, učíme sa zvnútorňovať a zintenzívňovať vlastný liturgický život a vlastnú službu, pričom z prežúvanej modlitby robíme nielen modlitbu Cirkvi, ale aj svoju vlastnú modlitbu.

Roztržitá modlitba

Tento možno nešťastný názov „roztržitá modlitba“ je mojím vynálezom. V protiklade k tomu, čo obvykle odporúčajú robiť duchovní vodcovia, som zistil, že je nemožné vyhnať rozptýlenia z modlitby, a už dávno som dospel k záveru, že je márne sa o to snažiť.

Jednoducho ich zahrniem do modlitby, urobím z nich predmet mojej konverzácie s Bohom. Poviem Bohu, že som úbohým hriešnikom neschopným myslieť na neho dve minúty neustále, bez toho, aby sa moja myseľ začala túlať. Prosím Boha, aby bol so mnou v mojej malosti, v mojom hriechu, v mojej neschopnosti...

Modlitba všade

Modliť sa všade znamená vlastne toto: modliť sa, kdekoľvek sa nachádzame. Modliť sa, keď kráčame po chodníku, keď robíme nákupy v supermarkete, vo vlaku, v lietadle, v autobuse, v metre... modliť sa všade. Ani tu sa to nedá robiť bez roztržitosti. Aj tu sme rozptyľovaní zástupmi, peknými ženami, čudákmi a dotieravcami, žobrákmi a tulákmi...

Modliť sa, keď kráčame po chodníku, keď robíme nákupy v supermarkete, vo vlaku, v lietadle, v autobuse, v metre... modliť sa všade. Zdieľať

Mojím riešením je vlastne modliť sa za nich, za nich všetkých, spolu alebo jednotlivo. Vkladať ich do rúk Boha. Prosiť ho, aby viedol neveriacich a nezevanjelizovaných k viere v neho a k nádeji na božské milosrdenstvo. Aby viedol nepokrstených, ktorí nie sú súčasťou Cirkvi, k spásnym vodám krstu. Aby dal tomu, kto je v hriechu, svoju spásnu milosť obrátenia a pokánia. Aby uzdravil chorých a starých, potešil smutných a osamelých.

Ďakovať Bohu za moje zdravie mysle a ducha, za fakt, že mám mnoho priateľov, ktorí sú so mnou, že sa nemusím znepokojovať pre jedlo, strechu nad hlavou, lekársku starostlivosť a ostatné životné potreby...

Tento typ „modlitby všade“ je dokonale východný a tradičný. Svätý Ján Zlatoústy hovorí: „Odriekať častú a vrúcnu modlitbu je možné aj na trhu alebo počas osamelej prechádzky. Je to možné aj vo vašom obchode, keď nakupujete alebo predávate, alebo počas varenia.“

Ja som len jednoducho dal moderný ráz tomuto návodu Jána Zlatoústeho.

Ježišova modlitba

Aj Ježišova modlitba, tradícia, ktorá je srdcovou záležitosťou pravoslávnej tradície, je modlitbou pre každé miesto. Svätý Simeon Solúnsky († 1429) takto hovorí o „svätej a zbožšťujúcej“ Ježišovej modlitbe v 297. kapitole svojho traktátu O božskej modlitbe, ktorý bol zaradený do Filokálie: „Nech každý veriaci ustavične hovorí toto meno ako modlitbu, intelektom i jazykom, či stojí alebo kráča, či sedí alebo leží, či hovorí alebo čokoľvek koná, a o toto nech sa neprestajne usiluje.“

Ježišova modlitba sa mala stať charakteristickou pre vnútornú modlitbu v byzantskej spiritualite. Je založená na Písme a zložená z dvoch prvkov, ktoré sú prevzaté z evanjelií: modlitba slepca v Lk 18,38 („Ježišu, Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“) a modlitba mýtnika v Lk 18,13 (Bože, buď milostivý mne hriešnemu“).

Ježišova modlitba, ktorá má korene v starozákonnej úcte k Božiemu menu, nachádza zdôvodnenie a vysvetlenie aj v mnohých textoch Nového zákona, ktoré oslavujú Ježišovo meno a vzývajú ho v modlitbe (Mt 18,19-20; Jn 16,23-24; Sk 4,10; Fil 2,9-10; 1Kor 12,3).

Táto Ježišova modlitba je ďalším z mojich obľúbených spôsobov modlitby, nielen preto, lebo sa dá praktizovať všade, ale aj preto, lebo je modlitbou za odpustenie, ktoré vždy potrebujem, a pretože je ideálnou modlitbou zakaždým, keď je niekto stresovaný, rušený, obťažovaný, cíti sa na dne, bez energie pre čokoľvek iné ako útešné vzývanie: „Pane Ježišu Kriste, Synu Boží, zmiluj sa nad mnou hriešnym!“

Keď Ježišovu modlitbu bez prestania opakujeme, pričom tieto naliehavé prosby sledujeme na komvoschoinione alebo čotkách, byzantskej modlitbovej šnúre, ktorá je podobná ružencu, táto modlitba sa zladí s dýchaním a postupne sa v nás sama zakorení, pričom sa nakoniec zredukuje na „Pane, zmiluj sa!“ pri každom nádychu.

Modlitba, keď sme v hriechu

Ježišova modlitba je modlitbou hriešnikov, ktorými sme všetci a „ja som prvý z nich“, ako recitujeme v modlitbe pred prijatím Kristovho tela a krvi na Božskej liturgii. No sú chvíle, v ktorých cítime, že sme spáchali nejaký vážny hriech, že sme stratili Božie priateľstvo a Božiu milosť, že sme dobrovoľne vyhnali Svätého Ducha, ktorý prebýval v chráme našej duše.

Ide o nebezpečné obdobie pre modlitbu, pretože sa môžeme cítiť nehodnými priblížiť sa k Bohu dokonca aj v modlitbe. To by bolo závažnou chybou, pretože práve v ohni modlitby sú naše hriechy pálené Božím súcitom a láskou a my sme prinavracaní do stavu milosti. Azda ešte nemáme odvahu ísť na spoveď. Práve vtedy sa treba rozprávať s Bohom o našom hriechu, povedať mu, že sa bojíme jeho hnevu a máme strach ísť sa vyspovedať, a vysvetliť mu, čo sa stalo.

Práve v ohni modlitby sú naše hriechy pálené Božím súcitom a láskou a my sme prinavracaní do stavu milosti. Zdieľať

Je jasné, že Boh to už vie lepšie ako my, no to nehrá žiadnu rolu: treba mu povedať náš pohľad, porozprávať mu, ako to vidíme, čokoľvek, no predovšetkým modliť sa. Modli sa a pocítiš, ako jeho láskavé odpustenie a volanie k pokániu vstúpia a zahrejú tvoje srdce a vyčistia tvoj hriech, pričom ťa pripravia na milosť spovede.

Dovoľ, aby tvoj hriech bol pre teba najlepším poučením, ako môžeš pôsobiť ako spovedník a duchovný otec tak, aby si to pri svojej službe nikdy nepreháňal s prísnosťou, súdením alebo zvedavými otázkami, ktoré nie sú nevyhnutné, ale len s láskou a pokojom Krista, ktorý bol ukrižovaný nielen za hriechy tvojich penitentov, ale aj za tvoje hriechy. 

Modlitba napred, na otvorenie dňa

Na začiatku dňa sme často znepokojení z toho, čo nám deň prinesie, ako budeme schopní čeliť všetkým záležitostiam, ktoré nás čakajú. Je čas „modliť sa napred“, ako to nazývam ja. Ide o istý druh prípravy na deň pred nami.

Normálnym materiálom pre každodennú modlitbu zaneprázdneného Božieho služobníka sú otázky, ktoré stoja pred nami deň za dňom. Predovšetkým musíme vedieť, o čo chceme prosiť v tejto modlitbe, „id quod volo – to, čo chcem“, ako to nazýva svätý Ignác.

Cieľom modlitby je byť s Bohom, ale musíme zaostriť, musíme vedieť, čo od neho chceme v tento deň. Keď vstúpime do svojej modlitby, rozoberieme deň pred nami a poprosíme Božiu pomoc pre to, čo očakávame. Kde dnes budeme Boha zvlášť potrebovať? Čo musíme zvlášť prosiť od Pána v tento deň?

Potom začni lectio divina materiálu, ktorý si vybral pre tvoju modlitbu, a čítaj, kým ťa niečo nespomalí. Ak sa zdá, že nič „nefunguje“, jednoducho sa zastav v Bohu a nechaj, aby deň plynul pomimo a buď s Bohom pri opätovnom prezeraní dňa. Prines mu veci svojej mysle, skúmaj svoje pocity a reakcie na ne v jeho prítomnosti a žiadaj jeho pomoc vo všetkom.

Modlitba spiatky, na ukončenie dňa

Na konci dňa urob rovnakú vec naopak. Ide o „spytovanie svedomia“ sv. Ignáca (EsPs § 43). Po tom, čo sme sa modlili za Božiu milosť osvietenia, v pokání a vďačnosti znovu preskúmame činy a pocity, pozitívne i negatívne, ktoré sa objavia v našom zopakovaní dňa, modlíme sa vo vďačnosti a/alebo v ľútosti a otáčame sa k zajtrajšku, pričom očakávame Božiu pomoc pre úlohy a problémy, ktoré nás čakajú.

Modlitba uznanlivej lásky

Dlhšou a dôkladnejšou modlitbou tohto druhu je moja zjednodušená verzia „Contemplatio ad amorem – Kontemplácia, aby sme dosiahli lásku“ (EsSp 230-237) svätého Ignáca.

Je to jednoduchá modlitba aj vtedy, keď je niekto unavený a skleslý a bez veľa energie, je to modlitba veľkej útechy a milosti. Jednoducho prejdem celý svoj život od začiatku, vidím Božiu ruku, ktorá vedie všetko, a nechám, aby moja láska a moja vďačnosť za prozreteľnú starostlivosť vytryskli do modlitby láskyplnej vďačnosti.

Jednoducho prejdem celý svoj život od začiatku, vidím Božiu ruku, ktorá vedie všetko, a nechám, aby moja láska a moja vďačnosť za prozreteľnú starostlivosť vytryskli do modlitby láskyplnej vďačnosti. Zdieľať

Poďakujem mu, že ma priviedol k existencii, že som sa narodil v slobodnej krajine, v rodine horlivých katolíkov, ktorí ma pokrstili a vychovali v láske k Cirkvi a k našej viere a kresťanskej praxi, a nie ateistickým alebo nekresťanským rodičom.

Poďakujem mu za katolícku výchovu, ktorú som dostal doma a od Kresťanských Bratov na strednej škole, za svoje povolanie a milosť vytrvať v ňom.

Poďakujem mu za svojich priateľov, ktorí mi chceli dobre a boli mi oporou, a prosím ho, aby mi prepáčil moje slabosti, moje nevernosti voči nim a jemu a hlavne moje mnohé hriechy.  

Pre našu modlitbu

Pre našu dnešnú modlitbu vezmime to, čo zostáva z tohto času s Bohom, pričom zostaňme v tichu v Bohu a pozerajme sa na uplynulý rok – na miesta, na ktorých sme boli, na osoby, ktorých životy sa skrížili s našimi životmi, na to, čo sme urobili dobre alebo zle, na milosti, ktoré sme dostali, a milosti, ktoré sme odmietli – a prosme Boha, aby nám povedal, kam nás práve vedie, kam chce, aby sme odtiaľ šli, čo potrebujeme, aby sme očistili svoje konanie a vrátili sa tam, kde chce, aby sme boli.

Odporúčam, aby ste si vzali jednu z dvoch modlitieb Božskej liturgie – modlitbu Trojsvätej piesne alebo modlitbu „Nikto spútaný žiadostivosťou a rozkošami tela nie je hodný“ pred veľkým vchodom. Obidve sú prípravnými modlitbami, ktoré vyjadrujú kvality, ktoré potrebujeme, aby sme mali odvahu stáť pred Božím oltárom ako jeho služobníci a uvažovať pred Bohom o svojom živote v kontexte toho, na čo sa práve pripravujeme a kde sa nachádzame teraz vo svetle týchto strašných požiadaviek a vážnych zodpovedností, ktoré vyžadujú.

Zdroj: Robert F. Taft: Liturgia. Modello di preghiera, icona di vita, Lipa 2009. Z taliančiny preložil o. Ján Krupa.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo