Richard John Neuhaus: obranca liberálnej tradície, odporca liberálnej ortodoxie

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Richard John Neuhaus: obranca liberálnej tradície, odporca liberálnej ortodoxie

Richard John Neuhaus (1936 – 2009). Foto – firstthings.com

Neuhaus nevidel rozpor medzi politickým liberalizmom a konzervatívnymi hodnotami.

Richard John Neuhaus, ktorého 10. výročie úmrtia sme si tento mesiac pripomenuli, patril medzi najvýznamnejších amerických verejných teológov 20. storočia. V čase úmrtia bol Neuhaus nielen neprehliadnuteľnou osobnosťou amerického verejného života, ale pravdepodobne aj najvplyvnejším verejným teológom. Bývalý luteránsky pastor a ľavicový aktivista, ktorý v zrelom veku vstúpil do plného spoločenstva s katolíckou cirkvou a stal sa jej kňazom, zanechal za sebou bohatý odkaz hodný skúmania aj v našom geografickom regióne.

Neuhaus počas svojho života adresoval množstvo otázok spadajúcich pod oblasť náboženstva a verejného života – otázok, ktorými sa intenzívne zaoberajú verejní teológovia. V tomto texte chcem zaostriť pozornosť na Neuhausov (diferencovaný) vzťah k „liberalizmu“. Neuhaus môže byť v tomto ak nie vzorom, tak minimálne vzácnym interlokútorom aj pre kresťanov na Slovensku.

Rímskokatolícky maják neokonzervatívneho hnutia

Na úvod ešte jedno upozornenie: čokoľvek o Neuhausovi povieme – vrátane témy liberalizmu – bude len malý a nedokonalý fragment z jeho pestrého života a pozoruhodného diela. Čitateľov, ktorí majú záujem ísť hlbšie ako tento stručný text, odporúčam napríklad Neuhausovu úvahu The Liberalism of John Paul II (Liberalizmus Jána Pavla II.) a informatívnu esej The Liberalism of Richard John Neuhaus (Liberalizmus Richarda Johna Neuhausa) z pera Matthewa Rosea.

Nekrológ v denníku New York Times označil Neuhausa za „teológa, ktorý sa transformoval z liberálneho luteránskeho vodcu bojujúceho v šesťdesiatych rokoch za občianske práva [amerických černochov] a proti vojne [vo Vietname] na rímskokatolícky maják dnešného neokonzervatívneho hnutia“. Hoci tento popis nedáva zadosťučinenie Neuhausovej komplexnej osobnosti a kľukatej trajektórii, po ktorej sa počas 72 rokov svojho života pohyboval, správne poukazuje na jeho výrazný posun z ideologickej a politickej ľavicovosti doprava. Životopisec Randy Boyagoda tvrdí, že primárny impulz k tejto zmene prišiel, keď si Neuhaus uvedomil, že u jeho ľavicových kolegov „ideologické záväzky tromfli teologické záväzky“.

V neskorších rokoch Neuhaus často hovorieval, že je „nábožensky ortodoxný, kultúrne konzervatívny, politicky liberálny a ekonomicky pragmatický“. Za povšimnutie stojí, že Neuhaus nevidel rozpor medzi politickým liberalizmom a konzervatívnymi hodnotami. Naopak, bol zástancom liberálneho demokratického poriadku, v ktorého kontexte – okrem iného – obhajoval konzervatívne hodnoty, respektíve hodnoty, ktoré boli v súlade s učením jeho cirkvi.

Neuhaus nebol kritický len voči novej liberálnej ortodoxii a náboženskej ľavici, ale aj náboženskej pravici. Zdieľať

Zároveň bol znepokojený a odmietal „novú liberálnu ortodoxiu“, ktorá podľa neho prezentovala nebezpečenstvo nielen pre náboženstvo, ale aj pre samotnú demokraciu. Na rozdiel od tradičného liberalizmu – a podobne ako fundamentalizmus – je netolerantná a nestrpí názorovú opozíciu. Prítomná je aj v niektorých cirkvách – ako tvrdil v knihe The Best of “The Public Square” z roku 2001 – kde sa „najagresívnejšie prejavuje vo feministických a homosexuálnych agitáciách“.

Neuhaus v uvedenej knihe pokračoval v objasňovaní – čo vnímal ako dva rozdielne typy liberalizmu: „So staršou ortodoxiou je možné nesúhlasiť, polemizovať s ňou. Dôležitú úlohu tu hrajú – aspoň v princípe – dôkazy, logika a rozum. S novou ortodoxiou je to inak. Nesúhlas sa tu rovná neúnosnej osobnej urážke. Považuje sa za popretie iných, ich skúsenosti s tým, kým sú. Je to rúhavý útok na toho najvyššieho boha: ‚Moja Identita‘.“

Vidíme, že Richard John Neuhaus – podobne ako Robert P. George, Jean Bethke Elshtainová či tento autor – bol proti paušálnemu odmietaniu liberálnej tradície. V základnej rovine pre neho existovali dva typy liberalizmu. Prvý typ stelesňoval Martin Luther King, Jr., ktorého posolstvom bola láska – aj k nepriateľom – a cieľom bolo vytváranie „beloved community“ (milujúcej komunity). Druhý typ je charakteristický radikálnym individualizmom a s ním súvisiacimi prejavmi, politikami a právami. Nie je ťažké si domyslieť, ktorý liberalizmus bol Neuhausovi blízky a ktorého bol odporcom.

Father Neuhaus

Neuhaus bol súčasťou mnohých dôležitých verejných konverzácií a nevyhýbal sa ani zmysluplným konfrontáciám, čoho výsledkom boli občasné kontroverzie. V súlade s pápežskou encyklikou Evangelium Vitae vnímal zápas medzi „kultúrou života“ a „kultúrou smrti“, zaujímajúc jasné stanoviská k rôznym bioetickým otázkam. Na rozdiel od niektorých fundamentalistických skupín Neuhaus nemal antagonistický vzťah ku kultúre, avšak dokázal rozpoznať oblasti, v ktorých bola cirkev povolaná byť kontrakultúrnou komunitou.

V tejto súvislosti je zaujímavé pripomenúť, že Neuhaus nebol kritický len voči novej liberálnej ortodoxii a náboženskej ľavici, ale aj náboženskej pravici. S jej lídrami zdieľal viaceré morálne presvedčenia, no odpudzoval ho – okrem iného – spôsob, akým ich vo verejnom priestore komunikovali. Jeho kritika bola prenikavá, ale nie pohŕdavá; nepoužíval invektívy namiesto argumentov; dokázal nesúhlasiť bez toho, aby nenávidel.

Neuhausov ekumenický duch a konzervatívne hodnoty viedli k spolupráci napríklad s vplyvným evanjelikálnym lídrom Charlesom Colsonom. Vzťahy medzi katolíkmi a evanjelikálmi neboli vždy ideálne a aj preto je dokument Evangelicals and Catholics Together (Evanjelikáli a katolíci spolu) z roku 1994 dôležitým vyhlásením a plánom. Okrem Neuhausa a Colsona sa s ním z katolíckej strany stotožnili napríklad Avery Dulles, Francis George, James Francis Stafford, George Weigel a Mary Ann Glendonová a z evanjelikálnej Richard Land, Jesse Miranda, Bill Bright, Os Guinness či Richard Mouw.

Neuhausov odkaz nám pripomína dôležitosť rozlišovania v rámci liberálnej tradície. Verní a informovaní kresťania by mali byť schopní povedať „liberalizmu“ entuziastické „áno“ aj kategorické „nie“. Úlohou zodpovedných verejných teológov, cirkevných predstaviteľov a duchovných pastierov je kresťanským veriacim a aj širšej verejnosti pomôcť v procese rozlišovania a ukázať im, ktoré aspekty filozofického a politického liberalizmu sú v súlade s kresťanským myslením a ktoré sú s ním, naopak, v rozpore.

Myšlienkam Richarda Johna Neuhausa možno prikyvovať alebo s nimi polemizovať – on, srdcom liberál, by privítal oboje – nemožno ich však ignorovať. Napriek tomu, že jeho hlas mal dosah k pápežom, prezidentom i profesorom, nikdy nestratil svoje pastorské srdce a túžbu slúžiť tým, pre ktorých bol jednoducho „Father Neuhaus“. Česť jeho pamiatke.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo