Richard John Neuhaus, ktorého 10. výročie úmrtia sme si tento mesiac pripomenuli, patril medzi najvýznamnejších amerických verejných teológov 20. storočia. V čase úmrtia bol Neuhaus nielen neprehliadnuteľnou osobnosťou amerického verejného života, ale pravdepodobne aj najvplyvnejším verejným teológom. Bývalý luteránsky pastor a ľavicový aktivista, ktorý v zrelom veku vstúpil do plného spoločenstva s katolíckou cirkvou a stal sa jej kňazom, zanechal za sebou bohatý odkaz hodný skúmania aj v našom geografickom regióne.

Neuhaus počas svojho života adresoval množstvo otázok spadajúcich pod oblasť náboženstva a verejného života – otázok, ktorými sa intenzívne zaoberajú verejní teológovia. V tomto texte chcem zaostriť pozornosť na Neuhausov (diferencovaný) vzťah k „liberalizmu“. Neuhaus môže byť v tomto ak nie vzorom, tak minimálne vzácnym interlokútorom aj pre kresťanov na Slovensku.

Rímskokatolícky maják neokonzervatívneho hnutia

Na úvod ešte jedno upozornenie: čokoľvek o Neuhausovi povieme – vrátane témy liberalizmu – bude len malý a nedokonalý fragment z jeho pestrého života a pozoruhodného diela. Čitateľov, ktorí majú záujem ísť hlbšie ako tento stručný text, odporúčam napríklad Neuhausovu úvahu The Liberalism of John Paul II (Liberalizmus Jána Pavla II.) a informatívnu esej The Liberalism of Richard John Neuhaus (Liberalizmus Richarda Johna Neuhausa) z pera Matthewa Rosea.

Nekrológ v denníku New York Times označil Neuhausa za „teológa, ktorý sa transformoval z liberálneho luteránskeho vodcu bojujúceho v šesťdesiatych rokoch za občianske práva [amerických černochov] a proti vojne [vo Vietname] na rímskokatolícky maják dnešného neokonzervatívneho hnutia“. Hoci tento popis nedáva zadosťučinenie Neuhausovej komplexnej osobnosti a kľukatej trajektórii, po ktorej sa počas 72 rokov svojho života pohyboval, správne poukazuje na jeho výrazný posun z ideologickej a politickej ľavicovosti doprava. Životopisec Randy Boyagoda tvrdí, že primárny impulz k tejto zmene prišiel, keď si Neuhaus uvedomil, že u jeho ľavicových kolegov „ideologické záväzky tromfli teologické záväzky“.

V neskorších rokoch Neuhaus často hovorieval, že je „nábožensky ortodoxný, kultúrne konzervatívny, politicky liberálny a ekonomicky pragmatický“. Za povšimnutie stojí, že Neuhaus nevidel rozpor medzi politickým liberalizmom a konzervatívnymi hodnotami. Naopak, bol zástancom liberálneho demokratického poriadku, v ktorého kontexte – okrem iného – obhajoval konzervatívne hodnoty, respektíve hodnoty, ktoré boli v súlade s učením jeho cirkvi.

Neuhaus nebol kritický len voči novej liberálnej ortodoxii a náboženskej ľavici, ale aj náboženskej pravici. Zdieľať

Zároveň bol znepokojený a odmietal „novú liberálnu ortodoxiu“, ktorá podľa neho prezentovala nebezpečenstvo nielen pre náboženstvo, ale aj pre samotnú demokraciu. Na rozdiel od tradičného liberalizmu – a podobne ako fundamentalizmus – je netolerantná a nestrpí názorovú opozíciu. Prítomná je aj v niektorých cirkvách – ako tvrdil v knihe The Best of “The Public Square” z roku 2001 – kde sa „najagresívnejšie prejavuje vo feministických a homosexuálnych agitáciách“.

Neuhaus v uvedenej knihe pokračoval v objasňovaní – čo vnímal ako dva rozdielne typy liberalizmu: „So staršou ortodoxiou je možné nesúhlasiť, polemizovať s ňou. Dôležitú úlohu tu hrajú – aspoň v princípe – dôkazy, logika a rozum. S novou ortodoxiou je to inak. Nesúhlas sa tu rovná neúnosnej osobnej urážke. Považuje sa za popretie iných, ich skúsenosti s tým, kým sú. Je to rúhavý útok na toho najvyššieho boha: ‚Moja Identita‘.“

Vidíme, že Richard John Neuhaus – podobne ako Robert P. George, Jean Bethke Elshtainová či tento autor – bol proti paušálnemu odmietaniu liberálnej tradície. V základnej rovine pre neho existovali dva typy liberalizmu. Prvý typ stelesňoval Martin Luther King, Jr., ktorého posolstvom bola láska – aj k nepriateľom – a cieľom bolo vytváranie „beloved community“ (milujúcej komunity). Druhý typ je charakteristický radikálnym individualizmom a s ním súvisiacimi prejavmi, politikami a právami. Nie je ťažké si domyslieť, ktorý liberalizmus bol Neuhausovi blízky a ktorého bol odporcom.

Father Neuhaus

Neuhaus bol súčasťou mnohých dôležitých verejných konverzácií a nevyhýbal sa ani zmysluplným konfrontáciám, čoho výsledkom boli občasné kontroverzie. V súlade s pápežskou encyklikou Evangelium Vitae vnímal zápas medzi „kultúrou života“ a „kultúrou smrti“, zaujímajúc jasné stanoviská k rôznym bioetickým otázkam. Na rozdiel od niektorých fundamentalistických skupín Neuhaus nemal antagonistický vzťah ku kultúre, avšak dokázal rozpoznať oblasti, v ktorých bola cirkev povolaná byť kontrakultúrnou komunitou.

V tejto súvislosti je zaujímavé pripomenúť, že Neuhaus nebol kritický len voči novej liberálnej ortodoxii a náboženskej ľavici, ale aj náboženskej pravici. S jej lídrami zdieľal viaceré morálne presvedčenia, no odpudzoval ho – okrem iného – spôsob, akým ich vo verejnom priestore komunikovali. Jeho kritika bola prenikavá, ale nie pohŕdavá; nepoužíval invektívy namiesto argumentov; dokázal nesúhlasiť bez toho, aby nenávidel.

Neuhausov ekumenický duch a konzervatívne hodnoty viedli k spolupráci napríklad s vplyvným evanjelikálnym lídrom Charlesom Colsonom. Vzťahy medzi katolíkmi a evanjelikálmi neboli vždy ideálne a aj preto je dokument Evangelicals and Catholics Together (Evanjelikáli a katolíci spolu) z roku 1994 dôležitým vyhlásením a plánom. Okrem Neuhausa a Colsona sa s ním z katolíckej strany stotožnili napríklad Avery Dulles, Francis George, James Francis Stafford, George Weigel a Mary Ann Glendonová a z evanjelikálnej Richard Land, Jesse Miranda, Bill Bright, Os Guinness či Richard Mouw.

Neuhausov odkaz nám pripomína dôležitosť rozlišovania v rámci liberálnej tradície. Verní a informovaní kresťania by mali byť schopní povedať „liberalizmu“ entuziastické „áno“ aj kategorické „nie“. Úlohou zodpovedných verejných teológov, cirkevných predstaviteľov a duchovných pastierov je kresťanským veriacim a aj širšej verejnosti pomôcť v procese rozlišovania a ukázať im, ktoré aspekty filozofického a politického liberalizmu sú v súlade s kresťanským myslením a ktoré sú s ním, naopak, v rozpore.

Myšlienkam Richarda Johna Neuhausa možno prikyvovať alebo s nimi polemizovať – on, srdcom liberál, by privítal oboje – nemožno ich však ignorovať. Napriek tomu, že jeho hlas mal dosah k pápežom, prezidentom i profesorom, nikdy nestratil svoje pastorské srdce a túžbu slúžiť tým, pre ktorých bol jednoducho „Father Neuhaus“. Česť jeho pamiatke.