Mohamed, Boží Posol

Mohamed, Boží Posol

Ilustračná fotografia. Foto: profimedia.cz

Popri prorockom ohlasovaní Mohamed podľa islamskej viery dostal príkaz zanechať Korán ako posvätnú knihu svojej obci a ľuďom.

Prvú a druhú časť Mohamedovho životopisu nájdete tu a tu.

Popri prorockom ohlasovaní Mohamed podľa islamskej viery dostal príkaz zanechať Korán ako posvätnú knihu svojej obci a ľuďom. Táto kniha je dokument zjavenia, Boží zákon, ktorý je neustále označovaný ako priama cesta (porov. Korán 10,25; 15,41), Božia cesta (porov. Korán 14,3; 16,94; 47,32;  58,16). Boh je garantom správnosti tejto knihy. Boh ju vyhlasuje za zaväzujúcu a od ľudí žiada poslušnosť a nasledovanie: „A toto je kniha, ktorú sme vám zoslali, požehnaná (kniha). Nasledujte ju a buďte bohabojní, aby ste našli zmilovanie“ (Korán 6,155).

Veriacemu moslimovi je táto Božia cesta oznamovaná a ohlasovaná Mohamedom, takže Božia cesta sa mu javí prakticky ako cesta Božieho posla a povinnosť nasledovať Boha sa konkretizuje v povinnosti nasledovať cestu Posla. Samotný Korán rozličnými vyjadreniami nasvedčuje, že v praxi prijíma stotožňovanie obidvoch ciest. Na jednej strane sa od moslimov žiada, aby sa podrobili Poslovmu vedeniu a nasledovali ho (Korán 7,158; porov. 60,12; 14,44; 26,216). Lebo láska k Bohu sa vyjadruje vo vernom nasledovaní, ktoré sa preukazuje Poslovi: „Hovor: keď milujete Boha, tak ma nasledujte, potom vás bude milovať Boh a odpustí vám vaše hriechy“ (Korán 3,31).  

Na druhej strane je vytvárané pevné spojenie medzi Bohom a jeho Poslom, takže nemožno oddeľovať poslušnosť voči Bohu od poslušnosti voči jeho Poslovi. Korán spomína obidvoje spolu: „Poslúchajte Boha a Posla“, dôrazne prikazuje Korán veriacim (Korán 3,32. 132; 8,1. 46; 9,71; 3,33.71; 58,13 atď.). Veriaci nesmú odporovať Bohu a jeho Poslovi (Korán 8,13; 58,5.20; 59,4), odmietať im poslušnosť (Korán 4,14; 33,36) alebo byť voči nim neverní (Korán 8,27).

Niektoré výrazy Koránu prinášajú jazykové varianty, ktoré, tak sa mi javí, otvárajú prechod k ďalšej perspektíve. Už sa jednoducho neprikazuje: Poslúchajte Boha a Posla, resp. jeho Posla, ale: Poslúchajte Boha a poslúchajte Posla (Korán 4,59; 5,92; 47,33). Táto gramatická odluka neznamená rozkol medzi autoritou Boha a autoritou jeho Posla, poukazuje len na to, že Boh poveril svojho posla ohlasovať zjavenie a zákon, a že v konečnom efekte jestvuje dokonalá zhoda medzi Poslom a Bohom legitimizujúcim Posla. Paralelné postavenie obidvoch autorít však umožňuje, aby sa natrvalo a v každodennej praxi uvádzal ako zákonodarná autorita už len Prorok, pričom sa vždy predpokladá, že Prorok dostáva svoju autoritu od Boha. To sa ukazuje už vo verši ako tento: „A keď sa im hovorí: Príďte k tomu, čo Boh zoslal, a k Poslovi, vidíš pokrytcov, ako sa jasne odvracajú do teba“ (Korán 4,61).

 

Ide tu predovšetkým o rozhodnutia v jednotlivých otázkach podľa právnych noriem zákona. Práve pre takéto praktické prípady potreboval Mohamed viac osobnej slobody rozhodovania než pre zásadné otázky, pri ktorých bola oslovovaná priama autorita Boha. A tak mohlo byť pomocou pre Mohameda a pre spoločenstvo, keď jeho autorita bola uznávaná do tej miery, že on sám, síce na pozadí legitimizácie Bohom, ale nie vždy na základe bezprostredného zjavenia, mohol rozhodnúť o konkrétnych prípadoch. Kvôli tomu zdôrazňuje Korán tieto právomoci Proroka bez toho, aby zakaždým spomínal garantujúce Božie meno.

Nasledujúce pasáže v Koráne objasňujú tieto perspektívy:

- Boh a Posol rozhodujú spolu: „Vy, ktorí veríte, poslúchajte Boha a poslúchajte Posla a príslušného medzi vami. Keď sa o niečom hádate, tak to predložte pred Boha a pred Posla, takto veríte v Boha a posledný súd. To je lepšie a vedie to ku krajšiemu záveru.

- Boh a Posol sú oslovovaní, ale Posol je tým, kto rozhoduje: „A keď sú volaní k Bohu a jeho Poslovi, aby on (= Posol) medzi nimi súdil, jedna časť sa od nich hneď odvráti (rovnaká formulácia: Korán 24,51; porov. aj 24,54).

- Tak je prítomnosť Posla uprostred moslimov garanciou pre pravdu viery a správnosť cesty spoločenstva: „Ako sa môžete stať neveriacimi, keď sú vám prednášané Božie znamenia a jeho Posol je medzi vami? Kto sa drží Boha, je vedený k priamej ceste“ (Korán 3,101).

- Posol je Bohom autorizovaný sudca a posledná rozhodovacia inštancia: „Nie, pri tvojom Pánovi, neuveria skutočne, kým si ťa nevezmú za rozhodovacieho sudcu o tom, čo je medzi nimi sporné, a potom kvôli tvojmu rozhodnutiu nebudú pociťovať vo svojom vnútri žiadnu tieseň, ale v úplnej oddanosti sa prispôsobia! (Korán 4,65). 

- Korán žiada od veriacich poslušnosť voči Poslovi, ktorý je tu potom spomínaný sám: „... a poslúchajte posla...“ (Korán 24,56; porov. 24,54; 58,8).

- Pre to existujú dva dôvody: „A vyslali sme poslov len kvôli tomu, aby ich poslúchali s Božím povolením...“ (Korán 4,64); – „Kto poslúcha posla, poslúcha Boha“ (Korán 4,80). 

Aj moslimské podanie potvrdzuje, že Mohamed je Bohom ustanovený vodca moslimov a Bohom autorizovaný nositeľ rozhodnutí.

V nasledujúcich riadkoch budú uvedené niektoré výroky samotného Mohameda podľa rozprávaní tradície:

- Keď som vám niečo zakázal, potom sa tomu vyhýbajte. A keď som vám niečo prikázal, tak to konajte, nakoľko vládzete... (podľa Abu Hurajru, pri Bucharim, Muslimovi, Tirmidhim).

- Pravdivým posolstvom je Božia kniha. Najkrajším správnym vedením je Mohamedovo správne vedenie (podľa Džabíra, pri Nasajovi, Bucharim, Muslimovi).

- So mnou a s tým, s čím ma poslal Boh, je to ako s mužom, ktorý prišiel k svojmu ľudu a povedal: Ľud môj, videl som na vlastné oči jednotky, a ja som vám varovateľom, ktorý vystupuje nahý. Tak sa zachráňte!

Jedna časť jeho ľudu ho poslúchla a hneď vyrazila. A tak mohli odísť v pokoji. Druhá časť ľudu ho obvinila z klamstva a zostala na mieste. Jednotky ich dosiahli ráno, priniesli na nich skazu a vyhubili ich.

Tak je to s tým, kto ma poslúcha a nasleduje to, s čím som prišiel, a s tým, kto je voči mne neposlušný a vyhlasuje za klamstvo to, čo som priniesol z pravdy (podľa Abu Musa al-Ašariho, pri Bucharim, Muslimovi).

- Moje celkové spoločenstvo vstúpi do raja, nevstúpi len ten, kto sa zdráha. Povedali: Boží posol, a kto je ten, kto sa zdráha?

Posol povedal: Kto ma poslúcha, vstúpi do raja. Zdráha sa ten, kto je voči mne neposlušný (podľa Abu Hurajru; pri Bucharim).

Zdroj: Lexikon des Islam. Von Adel Theodor Khoury, Ludwig Hagemann und Peter Heine, Herder 1999. Z nemčiny preložil o. Ján Krupa.

Pokračovať v čítaní článku môžete kliknutím na tlačítko Čítať ďalej.
Bez naších podporovateľov by tento článok nebol.

Ak nás už podporujete, chceme vám poďakovať.
Ak nás chcete podporiť, môžete tak spraviť priamo tu.

Podporiť Postoj Čítať dalej

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo