Mohamed, prorok islamu

Mohamed, prorok islamu

Moslimská svätyňa Kába v Mekke. Foto: wikimedia

Zakladateľ islamu z moslimského pohľadu.

Druhá časť Mohamedovho životopisu. Prvú časť nájdete tu.

Priateľské prijatie v Medine neznamenalo, že všetky skupiny uznávali pravosť Mohamedovho poslania, a tiež to neznamenalo, že všetci sa bez výhrad pridali na jeho stranu.

Kresťania a predovšetkým židia, ku ktorým sa Mohamed v Mekke správal s veľkou úctou a ktorých nazýval „ľudia Knihy“ (alebo vlastníci Písma), sa nemohli odhodlať k tomu, aby uznali jeho prorocké poslanie.

Predovšetkým židia boli spojení s Mekkčanmi skrze hospodárske a vojenské dohody. Okrem toho nemohli vo všetkých bodoch uznať Mohamedom hlásanú kontinuitu medzi Tórou a Koránom (dejiny prorokov, zákonodarstvo, viera v Ježiša Mesiáša...).

Mohamed si potom držal odstup od nich a vyhlásil samostatnosť islamu tým, že sa ponad židovstvo a kresťanstvo odvolával priamo na Abraháma, otca všetkých veriacich.

Mohamed stanovil, že moslimovia sa už nemajú pri modlitbe obracať smerom k Jeruzalemu, ale smerom ku Kábe k Mekke, lebo podľa Mohameda túto centrálnu svätyňu Arabov vybudoval Abrahám so svojím synom Izmaelom k poklone jednému Bohu. Tým islam dostal v Kábe náboženské centrum a symbol svojej politickej jednoty.

Mohamed, vojenský veliteľ

Vojensky Mohamed musel naďalej bojovať proti Mekkčanom. Moslimovia prepadali karavány Mekkčanov a spôsobovali im vždy citlivejšie straty. Ozbrojená výmena názorov medzi znepriatelenými tábormi sa konala vo viacerých bitkách a konfrontáciách: moslimovia vydobyli víťazstvo pri Badri (624), utrpeli porážku pri Uhude, kde Mohameda dokonca poranili (625). Nerozhodne prebehlo obliehanie Mediny Mekkčanmi (627), pretože moslimovia okolo svojho mesta vykopali priekopu (priekopová vojna). V roku 628 sa moslimovia objavili pred bránami Mekky. Uzavreli s Mekkčanmi pokoj zbraní na desať rokov (Hudajbijská dohoda), ktorú však Mekkčania nerešpektovali. Následne moslimskí bojovníci pochodovali proti Mekke. Mekkčania otvorili brány svojho mesta pred Mohamedom bez odporu po tom, čo dostali uistenie, že bude ušetrené obyvateľstvo. Mohamed držal svoje slovo. Vstúpil do Káby a definitívne odstránil bôžikov, pohanské maľby a kultové symboly. Stalo sa tak v roku 630.  

V Medine sa Mohamed postupne zbavoval židov. V nadväznosti na svoje víťazstvo pri Badri v roku 624 napadol jeden z troch kmeňov židov a vyhnal jeho príslušníkov z mesta. V druhej polovici roka 625 vyhnal aj druhý židovský kmeň z mesta. Po nerozhodne prebehnutej priekopovej vojne Mohamed napadol tretí židovský kmeň a nechal rozhodnúť sudcu o ich osude. Podľa jeho rozsudku boli muži popravení a ženy a deti predané za otrokov.

Po likvidácii židov zostávalo moslimom ešte zneutralizovať vplyv kresťanov. V Medine nemali kresťania nijaký význam. Mohamed naštartoval ťaženie proti kresťanským kmeňom v severnej Arábii (629), ktoré sa nepodarilo. Následne Mohamed zostril svoj tón v náboženskej výmene názorov s kresťanmi. Potom prišiel rozkaz podrobiť všetkých nemoslimov vrátane židov a kresťanov (Korán 9,29.33). Moslimské skupiny narukovali proti viacerým kresťanským oázam na severe a dobyli ich (630 – 631), iné jednotky sa pohli smerom na juh do Nadžranu v Jemene.

V rokoch 630 – 631 vyslali arabské kmene poslov k Mohamedovi, aby oznámili svoj prechod na islam. V roku 631 Mohamed vyhlásil zrušenie polyteizmu. V roku 632 podnikol s veľkým zástupom veriacich prvú islamskú púť do Mekky, ktorá platí ako vzor pre moslimských pútnikov v nasledujúcom období. Mohamed v Medine prekvapivo ochorel a zomrel 8. júna 632.

Pre veriacich moslimov, ktorí vychádzajú z údajov Koránu a podania, a pre ľudovú zbožnosť, je Mohamed Prorok a Boží posol, najvyššou autoritou vybavená posledná inštancia v otázkach zákona, právnych ustanovení a praktických rozhodnutí a vzorov správania; Mohamed je príkladom pre tých, ktorí v zbožnosti slúžia Boha a chcú konať mravne dobre; Mohamed je omilosteným Božím vyvolencom, ktorého Boh vyznamenal mnohými darmi.

Mohamed, Prorok

Už vo svojom povolávacom zážitku Mohamed zachytil, k čomu ho Boh menoval: „Čítaj v mene tvojho Pána, ktorý stvoril!“ (Korán 96,1); „Vstávaj a varuj!“ (Korán 74,2). V mnohých veršoch Korán ohlasuje, že Mohamed je Boží prorok a kazateľ a varovateľ z Božieho poverenia.

Mohamed bol poslaný k svojim krajanom, aby im priniesol a ohlasoval základné zjavenie v ich vlastnom jazyku: „Pri zreteľnej knihe! Urobili sme ju arabským Koránom, aby ste ju dokázali pochopiť. Korán je zapísaný v pranorme knihy pri Nás, vznešene a múdro“ (Korán 43,2-4; porov. Korán 41,2-4; 16,103; 12,2; 39,28; 42,7; 46,12; 13,37).

Tento arabský Korán je odpisom v nebi uchovaného praspisu: „To je skutočne presný Korán v dobre uchovanej knihe, ktorej sa môžu dotýkať len tí, ktorí boli očistení; zoslanie od Pána svetov“ (Korán 56,77-80; vgl. 85,21-22; 43,4).

Posolstvo Koránu sa zhoduje so skoršími zjaveniami a úloha proroka Mohameda a jeho osud sú podobné úlohe a osudu skorších prorokov: „Zoslal ti knihu s pravdou ako potvrdenie toho, čo jestvovalo pred ňou. A predtým zoslal Tóru a Evanjelium ako správne vedenie pre ľudí...“  (Korán 3,3-4; porov. 35,31; 10,37; 46,12; 5,48).

Táto zhoda so skoršími spismi napadla, mimochodom, neveriacim Arabom; urobili z toho prorokovi výčitku (porov. 68,15; 16,24). Aj židia, zdôrazňuje Korán, uznávajú túto zhodu (Korán 6,20, porov. 6,114), aj keď sa zdráhajú uznať pravosť Mohamedovho prorockého poslania. Pre samotného Mohameda je táto zhoda Koránu s Tórou a Evanjeliom znamením pravdy jeho posolstva (porov. Korán 10,94). Korán si dokonca myslí, že tento znak by vlastne mal presvedčiť všetkých ľudí (Korán 26,195-197). 

Ako pred ním Tóra a Evanjelium Korán je svetlom a správnym vedením. Je preukázaním milosti od Boha, znakom jeho milosrdenstva: „A zoslali sme ti knihu len kvôli tomu, aby si im jasne vysvetlil to, v čom neboli jednotní, a ako správne vedenie a milosrdenstvo pre ľudí, ktorí veria“ (Korán 16,64; porov. 21,107).

A preto sú prorok a jeho posolstvo svedkami Boha pred ľuďmi a aj svedkami Boha proti ľuďom, keď títo odmietajú veriť jeho zjaveniu (Korán 73,15). Korán ako posledné oznámenie Božieho zákona pokračuje v línii, ktorá šla od Tóry k Evanjeliu. Korán prináša definitívnu jasnosť o sporných otázkach do tej miery, ako to Boh chce (Korán 16,64; porov. 27,76-77).

Korán prináša aj definitívne uľahčenie Božieho zákona: „A Boh sa chce aj k vám prikloniť... Boh chce udeliť vám uľahčenie. Človek bol stvorený slabý“ (Korán 4,27-28). – „On si vás vyvolil. A v náboženstve vám neuložil nijaké trápenie“ (Korán 22,78; porov. 5,6: umývania a modlitba; 7,157: sťaženia uložené židom majú byť odstránené...).

Islam, ktorý bol ohlasovaný Mohamedom, je síce v kontinuite so skoršími prorockými poslaniami a posolstvami, avšak predstavuje definitívnu podobu Bohom chceného zjavenia. Islam tým ruší všetky iné a skoršie formy náboženstva v ich univerzálnej platnosti a zodpovedajúc tomu ich anuluje. Lebo Mohamed je ako prorok poslaný aj za hranice Arábie ku všetkým ľuďom: „Hovor: človeče, som Božím poslom k vám všetkým“ (Korán 7,158). – „A poslali sme ťa ako posla mieru a varovateľa pre všetkých ľudí. Ale väčšina ľudí o tom nevie“ (Korán 34,28; porov. 21,107).

Platí teda nasledujúci výrok: „Náboženstvom pri Bohu je islam...“ (Korán 3,19; porov. 48,28); – „Dnes som zdokonalil vaše náboženstvo a naplnil som svoje milosti na vás a mám v tom zaľúbenie, že islam je vaším náboženstvom“ (Korán 5,3; porov. 5,6).

Islamské spoločenstvo, ktoré sa necháva viesť Koránom, je aj vzorom pre všetky ostatné náboženské spoločenstvá. Islamské spoločenstvo je Božím svedectvom pred ľuďmi a proti všetkým ľuďom: „A tak sme vám urobili spoločenstvom stojacim uprostred, aby ste boli svedkami o ľuďoch a aby bol Posol svedkom o vás“ (Korán 2,143).

A tak podľa islamskej viery Mohamedom dosiahli dejiny prorokov svoj posledný vrchol a svoju definitívnu etapu: Mohamed je označovaný ako „pečať prorokov“ (Korán 33,40).     

Islamské podanie (hadít) spomenulo vo viacerých rozprávaniach, ako samotný Mohamed prijal a potvrdil tieto výroky.

- Ja mám päť mien: som Mohamed; som Ahmad; som Ničiteľ, ktorým Boh ničí nevieru; som Zhromažďovateľ, ktorý zhromažďuje ľudí k jeho nohám; a som (posledný) Nástupca (podľa Džubajra ibn Mutíma; pri Bucharim, Muslimovi, Tirmidhim).

- So mnou a s prorokmi predo mnou je to ako s mužom, ktorý postavil dom. Urobil ho dobre a pekne ho vyzdobil, s výnimkou jednej nepálenej tehly v rohu. Ľudia chodili okolo domu, čudovali sa a hovorili: Treba tam vložiť (chýbajúcu) nepálenú tehlu! Mohamed povedal: Ja som tá nepálená tehla, ja som pečať prorokov (podľa Abú Hurajru, pri Bucharim, Muslimovi, Tirmidhim).

- Skoršie boli proroci posielaní špeciálne k tomu-ktorému ľudu, no ja som bol poslaný k ľuďom všeobecne (podľa Džabíra, pri Bucharim, Muslimovi, Tirmidhim, Nasaiovi).

Zdroj: Lexikon des Islam. Von Adel Theodor Khoury, Ludwig Hagemann und Peter Heine, Herder 1999. Z nemčiny preložil o. Ján Krupa.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo