Minizamyslenie Milosrdenstvo spája

Matúšove slová „Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec“ (Mt 5, 48) Lukáš prekladá ako „Buďte milosrdní, ako je milosrdný váš Otec!“  (Lk 6, 36).

Ježiš povedal svojim učeníkom: „Buďte milosrdní, ako je milosrdný váš Otec! Nesúďte a nebudete súdení. Neodsudzujte a nebudete odsúdení! Odpúšťajte a odpustí sa vám.“ (Lk 6, 36 – 38)

Tento preklad sa dodnes javí veľmi ekumenický, pretože ako pripomína Paul M. Zulehner: „Dalajláma je označovaný za bódhisattvu milosrdného Budhu. A všetky sútry Koránu začínajú (s jedinou výnimkou) vzývaním milosrdného a zľutovného Alaha.“

Vojnový konflikt za oknami ukázal, že milosrdenstvo je hlboký fenomén ľudských sŕdc bez ohľadu na náboženstvo. „Milosrdenstvo sa tu nechápe ako neurčitý cit sústrasti nad cudzím nešťastím, ale podľa smelej etymológie slova ,misericordia‘ – milosrdenstvo značí ,vziať si k srdcu biedu‘ svojho brata či sestry, prevziať jeho/jej utrpenia,“ definuje Alessandro Pronzato.

Milosrdenstvo sú teda otvorené oči Samaritána (Lk 10, 30 – 37), ktorý vidí bolesť iného a hneď koná. A začína pri milosrdenstve voči sebe samému. Kto dokáže odpustiť sebe, neodsúdiť sa, dopriať si vrchovatú mieru, dokáže dopriať milosrdenstvo aj iným.

(Jozef Husovský)