Mohamed, ohlasovateľ islamu

Mohamed, ohlasovateľ islamu

Ilustračná fotografia

Životopis Mohameda z pera kresťanského autora, ktorého výskum reflektoval aj pápež Benedikt XVI.

Mohamed, ohlasovateľ islamu, mal štyridsať rokov, bol scestovaným, úspešným a váženým kupcom, keď získal hlboké, otriasajúce skúsenosti, ktoré ho priviedli nakoniec k tomu, že vystúpil ako prorok a vyzýval svojich krajanov k obráteniu a dôsledne žitej viere. Mohamed videl svoje poslanie v kontinuite s dlhými dejinami prorokov, ktorí vo všetkých dobách a na každom mieste ohlasovali Božiu vôľu ľuďom.

Mohamedovo detstvo

Mohamed sa narodil okolo roku 570 po Kristovi v Mekke na Arabskom polostrove. Jeho kmeň sa nazýval Kurajš, jeho rodina Hašimiti, jeho otec Abd Alláh. Mohamedov otec zomrel skoro. Dieťa rástlo, hoci sa narodilo v meste, nesené štruktúrou kmeňovej spoločnosti a obklopené zvykmi a mravmi kmeňovej tradície starej Arábie. Mohameda v jeho najranejších rokoch zverili beduínskej dojke. Keď zomrela aj jeho matka – chlapec mal len šesť rokov –, ujal sa ho najskôr jeho starý otec, potom jeho strýko Abú Tálib, otec neskoršieho kalifa Alího. Mladík strážil v púšti stáda, občas aj sprevádzal svojho strýka na ceste s karavánami do Sýrie. Islamská tradícia chce, že dvanásťročného Mohameda si na takejto ceste všimol nejaký kresťanský mních, ktorý zistil na jeho pleciach znaky neskoršieho prorockého poslania. Mohamedova islamská biografia obsahuje mnohé rozprávania o zázrakoch, ktoré sa vzťahujú na Mohamedovo počatie, narodenie, detstvo a ďalší život.

Manželstvo z lásky   

Ako 25-ročný sa Mohamed stal vodcom karaván bohatej vdovy Chadidže, s ktorou sa aj oženil. Z detí, ktoré sa narodili z tohto manželstva z lásky, prežila len Fatima, ktorá sa ako manželka Alího stala pramatkou Mohamedových potomkov a tým má jedinečné postavenie predovšetkým v šiítizme. Korán hodnotí sobáš s Chadidžou ako Božie prejavenie milosti Mohamedovi (93,7-8). Ako etablovaný bohatý kupec Mohamed odvtedy získaval vážnosť a vplyv v mekkskej spoločnosti.

Ako štyridsaťročný sa začal pýtať na zmysel života v upadajúcej spoločnosti, ktorá vôbec nevenovala pozornosť chudobným, zaobchádzala s nimi nespravodlivo, bezohľadne ich utláčala a veselo sa oddávala uspokojovaniu svojich chúťok. Podľa vzoru kresťanských pustovníkov, ktorých stretol na svojich obchodných cestách, a podľa vzoru osamelých hľadačov Boha, ktorí existovali v jeho okolí, sa Mohamed znova a znova uťahoval do samoty. V jaskyni na Hore svetla v blízkosti Mekky sa mu prihodilo to, čo Korán a islamská tradícia interpretujú ako povolanie za proroka. Mohameda vo videní počas spánku vyzval anjel (Gabriel), aby čítal, t. j. aby verejne prednášal Božie posolstvo ľuďom (Korán 96,1-5). 

Mohamed sa vrátil hlboko otrasený a zdesený domov a premýšľal, čo to všetko má znamenať. Videnie a povolanie prestali na nejaký čas a Mohamed upadol do zúfalstva, lebo sa obával, že je obeťou diabla. No videnie a povolanie sa nakoniec zopakovali: Mohamed vtedy nadobudol neotrasiteľnú vnútornú istotu, že je určený za proroka.

Kazateľ

Mohamed vystúpil v Mekke a začal svojich krajanov napomínať a varovať pred približujúcim sa Božím hnevom a súdom. Mali by sa obrátiť a zanechať konanie zla. Mali by brať vážne vieru v Boha. Lebo Boh je jediný stvoriteľ sveta a jediný sudca ľudí. Okrem neho niet iných božstiev a mocností. Hlavným obsahom Mohamedovho kázania v tomto období je varovanie pred blízkym Božím súdom, výzva k zlepšeniu konania, reforma skazeného spoločenského života a viera v jedného, jedinečného Boha.

Kázanie nového proroka a jeho znepokojujúce apely sa Mekkčanom nepáčili. Lebo vystupoval proti tradičnému náboženstvu mesta a celej krajiny a priamo ohrozoval polyteistický kult, ktorý sa koncentroval okolo ich svätyne Káby a prinášal im bohaté výnosy. Nové posolstvo žičilo nižším vrstvám spoločnosti a tým podvratne spochybňovalo existujúci sociálny poriadok. Mekkčania vyzvali Mohameda, aby upustil od svojho kázania. Viedli s ním búrlivé výmeny názorov, popierali jeho oprávnenie k takémuto ohlasovaniu a odmietali pravosť jeho božského poslania. Keď prijal zjavenie počas spánku a tranzov, tak potom je len obyčajným jasnovidcom (porov. Korán 52,29; 69,40.42-43), len básnikom pod vplyvom svojich démonov (Korán 52,30; 69,41; 36,69-70), čarodejníkom (Korán 38,4; 37,14-15), je posadnutý (Korán 23,70-71; 68,2; 25,8; 14,47), dokonca je nástrojom diabla (Korán 81,25; 26,210-212).   

Mohamed neustále rozhodne odmietal tieto obvinenia a odvolával sa na Boha, ktorý nechal doručiť mu svoje posolstvo s poverením ohlasovať ho ľuďom. No polyteisti odpovedali, že to, čo tu Mohamed prednáša, nie je Božie slovo, ale slovo človeka (Korán 25,4-6).

Odpoveď Koránu je taká, že keď sa Mohamedovo posolstvo podobá posolstvu skorších prorokov, tak je to dôkaz, že aj Mohamed je prorok ako oni. Polyteisti odpovedajú, že Mohamed je len obyčajný človek, ktorý nemá nijaké zvláštne vyznamenanie zo strany Boha a nijaké bohatstvá a nijaké mocné postavenie v spoločnosti. Odpoveď na tieto námietky znie: „Nehovorím vám, že mám Božiu komoru a ani nepoznám neviditeľné. A nehovorím vám, že som anjel. Len nasledujem to, čo je mi zjavované“ (Korán 6,50; porov. 11,12; 25,10).

No polyteisti žiadajú, že Mohamed má, tak ako každý iný prorok, zázrakom potvrdiť pravdivosť svojho prorockého poslania. Mal by nechať zjaviť anjela alebo dokonca samotného Boha (Korán 25,21). Alebo má priniesť nejaké znamenie od svojho Pána ako skorší proroci (Korán 21,5). Na túto delikátnu otázku Mohamed odpovie, že len Boh má moc pôsobiť zázraky (Korán 29,50); proroci konajú zázraky len vtedy, keď im to Boh dovolí (Korán 40,78; 13,38); mimochodom, dejiny dosvedčujú, že zázraky nepriviedli zatvrdlivých ľudí k viere (Korán 10,96-97; 7,146; 6,23.109.111); preto nedostal od Boha poverenie konať zázraky (Korán 17,59-60); niet pochýb o jeho poslaní, Boh mu dal svoje zjavenie ako potvrdenie veľkých zjavení minulosti, Mojžišovho zjavenia a zjavenia Ježiša Krista (Korán 20,133; 35,31).

Vysťahovanie do Mediny

Mohameda sa veľmi dotkla taká tvrdošijná neviera, lebo išlo o splnenie jeho úlohy a obrátene ľudí k jednému, milosrdnému Bohu. Mohamed zostal verný svoju poslaniu a odvrátil sa od svojich zatvrdlivých protivníkov. No protívnici spôsobovali Mohamedovi a jeho obci také ťažkosti, dokonca ich tak prenasledovali, že prví moslimovia boli vystavení vyhnanstvu, pohŕdaniu a obavám o život. Keď už útoky Mekkčanov boli neúnosné a vážne ohrozovali existenciu obce, Mohamed sa rozhodol opustiť mesto svojho otca. So svojou obcou sa vysťahoval a hľadal prijatie v Jatribe, meste svojej matky (ktoré bolo neskôr premenované na Medinu, Prorokovo mesto). Vysťahovanie (hidžra) sa uskutočnilo v roku 622. Tento rok je prvým lunárnym rokom v islamskom letopočte. Vysťahovanie do Mediny malo ďalekosiahle následky pre Mohameda a prvých moslimov. Priateľské prijatie, ktoré tam našiel, a nárast počtu prívržencov islamu urobili z Mohameda čoskoro stredobod spoločenského a politického života tohto mesta. Mohamed musel prevziať úlohu sociálneho a politického vodcu spoločenstva.  

Mohamed sa nemohol uspokojiť s tým, že bude kázať posolstvo inšpirované askézou a zamerané na druhý svet. Musel sa zaoberať bežným dňom moslimov, musel postaviť na nohy sociálny poriadok, musel položiť základy solidárneho islamského spoločenstva, ktorého solidarita sa už nezakladala na pokrvnom príbuzenstve, ale na spoločnej viere. A nakoniec Mohamed musel viesť politický a vojenský boj proti nepriateľom islamu zvonka a aj vo vnútri samotnej obce.

Na to potreboval viac ako len prorockú odvahu a vášnivé apely. Potreboval a vyvinul aj zmysel pre každodennú realitu, pre komplexné procesy spoločnosti, pre psychologické odpory, ktoré vyvolávala pri primitívnych kmeňoch reforma tradície potrebnej k životu. Mohamed teda zostal v Medine nielen inšpirovaným prorokom a askétom odvráteným od sveta, naopak, v rastúcej miere sa stával múdrym, uvážlivým štátnikom, múdrym zákonodarcom, politickým vodcom a vojvodcom, vyjadrené v krátkosti, centrálnou postavou ranoislamskej obce. „Boží posol“ videl, ako silnie a upevňuje sa jeho autorita skrze úspechy jeho politiky a jeho vedenia, ako aj skrze podporu zo strany božského zjavenia.

Pokračovanie článku o týždeň...

Zdroj: Lexikon des Islam. Von Adel Theodor Khoury, Ludwig Hagemann und Peter Heine, Herder 1999. Z nemčiny preložil o. Ján Krupa.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo