Slovo kňaza Advokát, ktorého príchod nás teší

Keď sa povie advokát, zvyčajne si predstavíme osobu s právnym vzdelaním, ktorá na súdnom procese obhajuje práva stránky, ktorá je z čohosi obvinená. Ak je táto zastupovaná stránka nevinná, jej advokát je vnímaný ako dobrý a statočný, pretože bráni spravodlivosť. Naopak, ak je stránka vinná, jej advokát je vnímaný ako zlý a opovrhnutia hodný, pretože bráni tomu, aby bolo spravodlivosti učinené zadosť.

Pojem advokát sa nám tak spája s ďalším dôležitým právnym pojmom: spravodlivosť. Ide o veľmi dôležitý pojem aj v Biblii. Spravodlivosť je vo Svätom písme prezentovaná ako jedna z vlastností Boha a tiež ako jedna z čností, o ktoré sa má každý z nás usilovať. Spravodlivý človek je ten, ktorý kráča podľa zákona Pánovho, teda podľa Tóry. Kto dodržiava Boží zákon, je spravodlivý. Kto ho porušuje, zasluhuje si trest.

Stále sme teda v právnickej terminológii. Advokát, spravodlivosť, zákon, trest. Biblia je plná pojmov z oblasti práva. Napokon ide predsa o zbierku kníh Starého a Nového zákona, takže na tom nemôže byť nič prekvapivé.

Prejdime teraz k jednej konkrétnej knihe z tejto zbierky, ktorou je Evanjelium podľa Jána. Práve v tomto texte sa štyrikrát vyskytuje právny pojem „advokát“ na označenie Ducha Svätého. Ježiš tento pojem opakovane použil pri poslednej večeri.

Nemalo by nás prekvapiť konštatovanie, že Biblia nie je napísaná po slovensky, preto si len zjednodušene pripomeňme, že jej jazykmi sú hebrejčina, aramejčina a gréčtina. Akým jazykom hovoril Ježiš so svojimi učeníkmi? Pravdepodobne po aramejsky. Akým jazykom sú napísané evanjeliá? Po grécky.

Keď teda Ježiš hovoril pri poslednej večeri opakovane o Duchu Svätom ako o advokátovi, hovoril o ňom po aramejsky a evanjelista to zapísal po grécky. Nuž a po mnohých a mnohých rokoch autor slovenského prekladu vložil Ježišovi do úst slovenský pojem „tešiteľ“.

Podľa slovníka slovenského jazyka je tešiteľom nazvaný niekto, kto druhého potešuje či rozveseľuje v ťažkostiach. Na súde si neviem celkom dobre predstaviť osobu v procesnom postavení tešiteľa. Vstupoval by azda do pojednávania nejakými vtipnými interpeláciami? Alebo by len súcitne potľapkával obžalovanú stranu po ramenách, snažiac sa ju ubezpečiť, že všetko dobre dopadne?

V žiadnom prípade nespochybňujem, že jeden z prejavov Ducha Svätého je aj to, že nás potešuje v našich ťažkostiach a iste nás dokáže aj rozveseliť. Akurát že Ježiš mal pri poslednej večeri na mysli v súvislosti s Duchom Svätým niečo celkom iné. Preto ho nazval para-klétos, teda po latinsky ad-vocatus.

V texte evanjelia je použitý grécky pojem paraklétos. Predpona „para“ znamená podľa, mimo, pri, u, vedľa, susediaci, na oboch stranách, podobný, odchylný a nájdeme ju napríklad v slovách parabola, paralela, parafráza, paragliding, para orech a iné. Plnovýznamové sloveso „kalein“ znamenaná volať a tvorí základ mnohých slov, ktorých slovenský preklad je kalendár, koncil, vyhlásenie, Cirkev, trieda, deklarácia, nomenklatúra, jasnosť a iné.

„Ježiš svojim učeníkom prisľúbil, že im po svojom odchode pošle advokáta, ktorý im bude pomáhať, radiť, obhajovať a zastupovať ich záujmy a potreby.“Zdieľať

V klasickej gréčtine má pojem paraklétos v právnom prostredí skutočne význam „advokát“ alebo „obhajca“. Doslovný preklad by bol „privolaný stáť pri niekom“, s významom pomôcť tomu druhému v jeho ťažkostiach. Používa sa však tiež pre otroka, ktorý má stáť pri svojom pánovi a slúžiť mu. Je však známy aj židovskej tradícii, kde sa tento pojem používa pre anjelov, prorokov a rovnako pre obhajcov pred Božou súdnou stolicou.

Nuž a práve toto chcel Ježiš povedať, keď si vybral tento pojem na označenie jedného konkrétneho spôsobu pôsobenia Ducha Svätého. Svojim učeníkom teda prisľúbil, že im po svojom odchode pošle advokáta, ktorý im bude pomáhať, radiť, obhajovať a zastupovať ich záujmy a potreby. Či to nie sú prejavy Ducha Svätého, ktoré aj my sami vnímame?

Svätý Otec František pred rokom povedal, že pojem paraklétos sa používa na označenie toho, kto nás podporuje, sprevádza, chráni pred pádom, je nám nablízku, aby nás podoprel. Ježiš o ňom hovorí, že jeho primárnym poslaním bude to, že jeho učeníkov naučí všetko a pripomenie im všetko, čo im povedal.

Predsa však pojem „tešiteľ“ súvisí s pojmom paraklétos, no musíme kvôli tomu zájsť do iného textu. Konkrétne v Evanjeliu podľa Marka sa dvakrát nachádza sloveso parakaló, pričom v oboch prípadoch je použité v kontexte smútku, a teda skutočne vo význame potešovania.

Práve v takomto kontexte sa tento pojem objavuje vo svojej hebrejskej podobe menahem aj v starozákonnej knihe Jób. Tento spravodlivý muž je podrobený ťažkej a drsnej skúške. Sediaceho na smetisku ho prídu v jeho smútku potešiť traja priatelia.

Tu je potrebné znova pripomenúť, že hoci sú evanjeliá napísané po grécky, Ježiš bežne so svojimi učeníkmi hovoril po aramejsky. Ak teda v evanjeliovom texte čítame, že príde paraklétos, spomeňme si, že Ježiš vlastne povedal, že po ňom príde menahem.

Menahem bol jedným z kráľov severného kráľovstva. Bol vodcom povstania proti kráľovi Šallúmovi, ktorého zavraždil a posadil sa na jeho trón. Následne si zabezpečil vládu tým, že ako vazal platil asýrskemu kráľovi Púlovi. Ak teda apoštoli začuli, že Ježiš musí od nich odísť a nahradí ho akýsi menahem, zrejme to pre nich nebola príjemná predstava.

A je tu ešte jedna vec, súvislosť medzi pojmom menahem a ďalšou pre nás historickou postavou. Tá svojím spôsobom dokonca pre obrovské množstvo ľudí spĺňa Ježišovu predpoveď, že po ňom príde niekto, kto nám odhalí všetko a vovedie nás do plnej pravdy. Tou postavou je prorok Mohamed. Niektorí znalci islamu sa totiž domnievajú, že existuje spojitosť medzi slovom menahem a menom proroka Mohameda, respektíve Ahmeda.

Je nepravdepodobné, že by Ježiš chcel svojich učeníkov znepokojiť spomienkou na nehodného kráľa Menahema. A už vôbec nemôžeme uvažovať o tom, že by predpovedal príchod Mohameda. Duch Svätý predsa reálne prišiel na Turíce, čiže tieto jazykové podobnosti a súvislosti môžeme pokojne dať nabok. Ich poznanie však isto nie je na škodu.

Duch Svätý reálne prichádza a predovšetkým nás učí lepšie chápať Ježišove slová, aby sme ich mohli správne žiť. Posilňuje našu vieru tým, že nás inšpiruje k tomu, aby sme svojím konkrétnym konaním mohli každý deň dobre žiť správne pochopené Božie slovo.