Príprava na manželstvo Ako dlho by mala trvať? K čomu by mala priviesť snúbencov?

Dokument vydalo Dikastérium pre laikov, rodinu a život 15. júna 2022. Jeho rezonancia medzi kňazmi na Slovensku bola slabšia. Svedčí o tom skutočnosť, že dnes si naň málokto pamätá. Nebyť jedného z mojich spolužiakov, ktorý sa tejto téme venuje vo svojej dizertačke, aj v mojej mysli by ostal zapadnutý prachom.

Ak niečo z tohto dokumentu pred takmer troma rokmi vzbudilo pozornosť, bolo to zúženie celej témy na údajné predĺženie predmanželskej prípravy na jeden rok. A to sa mnohým z nás kňazov nie veľmi pozdávalo.

Ako to už v našej cirkvi býva, niektoré zmeny vyžadujú čas, ktorý vysoko prevyšuje priemerný vek dožitia ich iniciátorov. Nazýva sa to štúdium dokumentov, konferencie o nich, pastoračné rozlišovanie či vanutie Ducha Svätého. A je to v poriadku, veď takto to v Katolíckej cirkvi vždy fungovalo. Netreba byť do vecí hŕŕ, treba ich nechať dozrieť.

Pápežské dokumenty vždy v dejinách podliehali skúmaniu a následnému prijatiu alebo zamietnutiu v miestnych cirkevných spoločenstvách. V minulosti o tom rozhodoval panovník, nazývalo sa to placetum regium. Dnes majú takúto kompetenciu miestne biskupské konferencie. V priamom prenose sme to mohli pekne sledovať pred rokom v súvislosti s dokumentom o požehnávaní iregulárnych vzťahov.

Aj dokument s názvom Katechumenátne itineráre pre manželský život prechádza takýmto procesom. Pomalšie a s menším záujmom verejnosti či médií. Skúsme sa aspoň letecky pozrieť, akým spôsobom dikastérium vníma prípravu na manželstvo a čo nám navrhuje.

Aby sa učinilo zadosť

Jedna-dve z obligátnych otázok, ktoré kladieme manželom pri procese skúmania platnosti ich manželstva, sa týkajú toho, akým spôsobom prežívali, resp. absolvovali prípravu na manželstvo, resp. predmanželskú katechézu. Neprekvapí ma, keď sa priznajú, že si to nepamätajú. Zaskočí ma, keď odpovedia, že na žiadnej predmanželskej príprave/katechéze neboli.

Prosím, tieto dve slovné spojenia neznamenajú to isté, hoci v praxi sa často môžeme stretnúť, že sa vzájomne zamieňajú. Redukcia prípravy na manželstvo na bezprostrednú prípravu naň je chyba.

Predmanželská katechéza je len malá časť predmanželskej prípravy. Ide o sériu katechéz, ktoré majú snúbenci absolvovať predtým, než uzavrú cirkevné manželstvo. (Ak sú pokrstení, dokonca sviatostné manželstvo, ale to je iná téma.)

Počet a obsah predmanželských katechéz stanovuje v zmysle svojich kompetencií diecézny biskup. Je rozumné, ak je na tomto zhoda v rámci biskupskej konferencie, ale nie je to nevyhnutné. Preto sa môže stať, že v susediacich diecézach sú rôzne metodiky predmanželských katechéz. To môže zvádzať snúbencov vybrať si ľahšiu cestu.

Odišli z vedenia predmanželských prípravMladí dnes žijú pod jednou strechou a my stále hovoríme o prirodzených metódach

Zuzana Hanusová

Ak hovoríme o metodike, nejde len o témy, ktoré je potrebné prebrať, ale aj o dĺžke prípravy, resp. počte stretnutí, na ktoré snúbenci majú prísť. A k tomu sa dá pristúpiť rôzne. Je možné odbaviť si to celé za týždeň alebo to rozumne rozložiť v čase. Je možné venovať sa snúbeneckému páru individuálne alebo k tomu pristúpiť hromadne.

V extrémnom prípade môžeme nahnať desiatky párov do športovej haly a po jednom víkende im vystaviť certifikáty o absolvovaní predmanželskej prípravy. Učiní sa tým zadosť. No kvalita takéhoto podujatia je podľa môjho názoru nízka. V lepšom prípade môže poslúžiť ako odrazový mostík k niečomu hlbšiemu a kvalitnejšiemu.

Môžete namietať, že kvalita manželského života nemusí byť odvodená od kvality predmanželskej katechézy. A budem s vami súhlasiť. Ono totiž skutočne nejde o pár stretnutí s kňazom či manželským párom. Jeho kvalita v skutočnosti závisí od kvality predmanželskej prípravy, ktorá sa nejaví ako pastoračná priorita – česť výnimkám!

Aby sa zabránilo nulite

Tento pastoračný nástroj, ktorý pripravilo Dikastérium pre laikov, rodinu a život, je podľa pápeža Františka odpoveďou na usmernenie, ktoré opakovane vyjadrovalo, že príprava na manželstvo si vyžaduje nový katechumenát.

Dokument pripomína, že príprava na manželstvo, ku ktorej patrí aj predmanželská katechéza, je náročný a komplexný proces, ktorý zahŕňa množstvo aktérov a okolností. Podobne ako príprava na kňazstvo.

Určite sa zhodneme, že nie je možné zavolať desiatku mladých mužov na víkend niekam na chatu a nasledujúcu sobotu im udeliť sviatosť kňazstva. Možno sa to tak robilo v stredoveku, ale Tridentský koncil stanovil jasné pravidlá formácie budúcich kňazov. Dokonca aj za čias budovania komunizmu prebiehala tajná príprav budúcich kňazov v intenciách cirkevných dokumentov.

Niekoľkoročná príprava na kňazstvo, ktoré je celoživotným povolaním, nie je len o štúdiu teologických disciplín. Je to predovšetkým proces ľudskej, duchovnej a pastoračnej formácie, ku ktorej patrí aj formácia intelektuálna.

Podobne aj príprava na manželstvo si zaslúži oveľa viac pozornosti, než je jej dané počas niekoľkých sedení zameraných na odovzdanie pár základných informácií z katechizmu, zo psychológie či z biológie.

To nás vedie k myšlienke, že nie je rozumné prípravu na manželstvo redukovať na nevyhnutné minimum v podobe troch až deviatich predmanželských katechéz.

Ide práve o toto: o prípravu na manželstvo ako spôsob začlenenia snúbencov, neskôr manželov, do života miestneho cirkevného spoločenstva.

Podľa Františka je naliehavo potrebné konkrétne uviesť do života to, čo predkladá bod 66 Familiaris consortio, ktorý konštatuje, že prípravu na manželstvo treba chápať a uskutočňovať ako postupný a trvalý proces, ktorý obsahuje tri hlavné stupne: vzdialenú, blízku a bezprostrednú prípravu.

Táto príprava sa začína od detstva múdrou rodinnou výchovou, pokračuje katechizovaním mládeže a vrcholí počas katechéz snúbencov.

Podľa Františka rovnako ako je predkrstný katechumenát pre dospelých súčasťou sviatostného procesu, má sa stať aj súčasťou procesu pri sviatosti manželstva, aby sa zabránilo množeniu vyhlásení nulity alebo nekonzistentného uzavretia manželstiev.

Na celoživotné povolanie do manželstva by sme sa mali podľa zámerov cirkvi skutočne pripravovať celý život. A aj po slávení manželstva je dôležité neustále rásť v tomto povolaní. Permanentná formácia kňazov, ktorá sa deje najmä na mesačných rekolekciách či ročných duchovných cvičeniach, môže slúžiť ako povzbudenie a inšpirácia na permanentnú formáciu manželov a rodín. A to je podľa mojej mienky najdôležitejšia pastoračná výzva.

Ani rok nestačí

Obava niektorých kňazov z možného predĺženia prípravy na manželstvo nepochybne vychádza aj z pochybností o ochote samotných snúbencov niečo také absolvovať. Aj preto sa objavujú názory, že by sme mali individuálne posúdiť, ktorý pár je schopný dlhšej prípravy a kto radšej len kratšej. Dokonca by sme vraj mali byť aj radi, ak sú snúbenci ochotní absolvovať aspoň tú víkendovú verziu.

Boli by sme rovnako radi, ak by muž túžiaci po možnosti slúžiť svätú omšu bol ochotný absolvovať víkendový kurz jej slávenia? Dovolím si domnievať sa, že nie.

Preto treba rozohnať obavy, že dlhšia a zodpovednejšia príprava na manželstvo by v praxi priniesla viac škody ako osohu. A úplne sa zrieknuť delenia snúbencov na kategórie podľa akýchkoľvek kritérií. Cirkev predsa nepozná rôzne kategórie manželstva.

František nám pripomína povinnosť zodpovedne sprevádzať tých, čo prejavia úmysel vstúpiť do manželstva, aby boli uchránení od traumy rozluky a nikdy nestratili dôveru v lásku.

To, pravdaže, neznamená, že by sme mali prehliadať argument o kapacitných a organizačných možnostiach a schopnostiach takúto prípravu realizovať. Hlavne vo veľkých farnostiach, kde je väčší záujem o uzavretie cirkevného manželstva, je náročné realizovať „ideálnu“ formu prípravy na manželstvo.

Tu si treba naliať čistého vína: dokument dikastéria, ktorý je predmetom tohto článku, nehovorí o predĺžení predmanželskej prípravy na rok. Hovorí o niekoľkých rokoch formácie párov pred slávením manželstva a po ňom. A to spôsobom, ktorý je rokmi overený v praxi. Dokonca aj na niektorých miestach na Slovensku.

Nová paradigma

Keď som pred dvoma rokmi pracoval na svojej knihe o kňazovi Braňovi Bukovskom, dozvedel som sa, že praktizoval formát pravidelných stretnutí pre mladé manželské páry. Akási pokračujúca formácia v prvých rokoch manželstva. Priznám sa, že som o tom predtým nepočul. Alebo som to prepočul.

Idea pokračujúcej katechézy mladomanželov v tomto modeli spočívala v celodennom programe na fare, resp. v pastoračnom centre. Podieľal sa na nej celý tím ľudí. Z týchto formačných stretnutí vznikli spoločenstvá rodín prepletených vzájomnými priateľskými vzťahmi. Na konci dňa ide o rodiny, ktoré tvoria jadro farskej komunity.

Cirkev a manželstvoAko Katolícka cirkev menila pohľad na manželstvo

Radoslav Šaškovič

Keď sa pozorne začítame do spomínaného dokumentu, podľa mňa v ňom ide práve o toto: o prípravu na manželstvo ako spôsob začlenenia snúbencov, neskôr manželov, do života miestneho cirkevného spoločenstva. Nejde pritom len o vytvorenie horizontálnych väzieb v komunite, ale predovšetkým o vytvorenie funkčnej individuálnej, resp. párovej vertikály.

Dikastérium zároveň neponúka jeden univerzálny návod. Veď už aj samotný názov dokumentu používa množné číslo. Ako pri mnohých iných dokumentoch univerzálnej cirkvi, aj tu sa kladie dôraz na autonómiu a tvorivosť miestnych duchovných pastierov. Ponúkajú sa inšpirácie na vytvorenie modelov, ktoré najlepšie zodpovedajú potrebám miestnych cirkví.

Za nový prístup môžeme označiť odkrývanie motívov, ktoré vedú snúbencov k tomu, že sa rozhodnú sláviť manželstvo v kostole. Aj tie najpovrchnejšie motívy je dôležité snažiť sa pri tejto forme predmanželskej prípravy prehĺbiť. Prístup „mali by sme byť radi“ treba nahradiť ochotou a odvahou sprevádzať tieto páry k tomu, aby sa tešili na dar, ktorým pre nich môže byť sviatosť manželstva.

Kľúčom ku kvalitnej príprave na manželstvo je najprv povzbudiť snúbencov, aby bez strachu z odsúdenia pomenovali skutočné dôvody, pre ktoré sa rozhodli pre sobáš v kostole. Následne s nimi môžeme vstúpiť do Bohom požehnaného obdobia iniciácie vo viere a ohlásenia kerygmy. Dôvera, otvorenosť, dialóg. Vo vzťahu k Bohu i medzi sebou navzájom. A to si vyžaduje čas.

Podľa Františka je venovať niekomu čas znakom lásky: ak nevenujeme niekomu čas, znamená to, že ho nemáme radi. Venovať iba niekoľko týždňov tým, ktorí sa pripravujú na vstup do manželstva, je prejavom nedostatku lásky. Manželia tvoria veľkú väčšinu veriacich a často sú nosnými stĺpmi farností, dobrovoľníckych skupín, združení, hnutí.

Ako dostať ľudí do kostola

Domnievam sa, že mnohí z nás stále živoríme na veľmi povrchnom a vonkajškovom prežívaní kresťanskej nábožnosti, ktorú ešte aj omylom nazývame viera. Hovoríme o kresťanských povinnostiach, medzi ktorými máme na prvom mieste chodenie do kostola. A bedákame, že sa nám kostoly vyprázdňujú.

Hľadáme spôsoby, ako ľudí do kostola pritiahnuť. Skúšame všetko možné. Pohybujeme sa na škálach od Tridentu po hostinec, od gregoriánu po hip-hop, experimentujeme a zažívame sklamanie. A pritom prehliadame, že na to ideme od zlého konca.

František nás cez tento dokument pozýva, aby sme boli chápaví, horliví a tvoriví práve pri procese prípravy na manželstvo. Aby sme urobili účinným toto nevyhnutné životné dielo formácie, ohlasovania a sprevádzania, ktoré od nás vyžaduje Duch Svätý, aby sme ho uskutočňovali v prítomnej chvíli. Podľa neho je to odev, ktorý treba ušiť na mieru ľuďom, ktorí ho budú nosiť.

Našou úlohou skutočne nie je dostať ľudí do kostola. Našou úlohou je pomôcť im stať sa kresťanmi. Jedným z najdôležitejších prvkov tohto úsilia je pomôcť im stať sa kresťanskými manželmi, nie iba pármi, ktoré mali sobáš v kostole.

Cieľom prípravy na manželstvo je obrátenie k Bohu, objavenie Božej tvorivej lásky, vytvorenie manželstva podľa Božieho plánu, založenie vlastnej rodiny a začlenenie sa do farskej rodiny.

A to chodenie do kostola prirodzene príde samo.