Veriť znamená dôverovať, milovať, poslúchať

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Veriť znamená dôverovať, milovať, poslúchať

Návšteva troch anjelov pri Abrahámovi a Sáre a ich obslúženie. Zdroj: zeno.org

Veriaci dôverujú Bohu viac ako sebe, milujú Boha viac ako seba a usilujú sa plniť jeho vôľu viac ako vlastnú vôľu.

Vyznanie viery sa začína slovom „Verím“. Ono upozorňuje na vieru ako základ vzájomného vzťahu medzi človekom a Bohom.

Mnohí ľudia sa označujú za veriacich. Niektorí z nich nepoznajú základy svojho vierovyznania a nevedia ho odlíšiť od iných náboženstiev. Niektorí vravia: „Nechodím do chrámu, no Boha mám v srdci pri sebe.“ Keď sa pýtate ľudí na to, ako si predstavujú Boha, ich odpovede sú nezriedka vágne: „Verím v niečo svetlé, v niečo dobré.“ „Verím v dobro. Najdôležitejšie je predsa byť dobrým človekom; nehrá žiadnu rolu, či niekto chodí alebo nechodí do chrámu, či praktizuje tieto alebo tamtie obrady.“

Prečo nepostačuje „mať Boha v srdci“? Prečo nepostačuje veriť v nejaký abstraktný alebo vzdialený dobrý princíp? Pretože viera nie je jednoducho intelektuálnym alebo racionálnym presvedčením o existencii Boha, o existencii druhého sveta alebo vyšších mocností. Viera je forma života, ktorá má základ v spoločenstve s Bohom. Viera predpokladá osobné stretnutie človeka s Bohom.  

Cesta k viere je tajuplným a v mnohých ohľadoch nevysvetliteľným procesom. Podľa názoru kresťanského podania však v každej ľudskej duši existuje náboženské cítenie. Podľa latinského spisovateľa Tertuliána (2./3. stor., Apologeticum 17) je duša „od prirodzenosti kresťanská“. Ďalší západný autor, svätý Augustín (4. stor., Vyznania I,1), píše: „Stvoril si nás pre seba, Pane, a nespokojné je naše srdce, kým nespočinie v Tebe.“ Dá sa povedať, že každý človek má vnútornú predispozíciu k viere, vrodené nasmerovanie na Stvoriteľa. Avšak toto prirodzené náboženské pociťovanie sa neprejaví pri každom človekovi.  

Viera je oheň, ktorý sa zapáli v srdci človeka. Oheň viery inšpiroval v priebehu stáročí ľudí k veľkým činom a hrdinským výkonom. Viera oduševňovala ľudí, ktorí sa zasadzovali za svoje presvedčenia a boli pripravení položiť za to svoj život. Viera bola duchovnou silou, ktorá pomáhala mučeníkom vydržať najukrutnejšie utrpenie a vedeným na popravu pomáhala prežiť posledné minúty a dôstojne čeliť hodine smrti. A toto sa dialo nielen v skorších storočiach, ale aj v nedávnom čase, keď boli nasadzované násilné prostriedky na vytrhnutie viery zo sŕdc ľudí a boli fyzicky ničení svedkovia viery – duchovní, mnísi a mníšky i laici.

Viera je vnútornou túžbou a pripravenosťou človeka venovať všetky svoje tvorivé sily, ba celý život službe najvyššiemu ideálu. Viera pomohla umelcom, architektom, hudobníkom, básnikom, spisovateľom vytvoriť vznešené a nádherné umelecké diela. Kresťanská viera mnohé stáročia obohacovala kultúrny život ľudstva a mnohé skvelé umelecké diela boli inšpirované ideálmi viery.

Viera – poslušnosť voči Bohu

List Hebrejom dáva nasledujúcu definíciu: „Viera je podstatou toho, v čo dúfame, a zdôvodnením toho, čo nevidíme... Vo viere chápeme, že Božie slovo stvárnilo svet tak, že z neviditeľného povstalo viditeľné.“ (Hebr 11,1-3)

Ako príklad sa uvádza biblický praotec Abrahám: „Vo viere Abrahám poslúchol, keď ho Boh volal, aby odišiel na miesto, ktoré mal dostať ako dedičstvo. Odišiel, hoci nevedel, kam ide. Na základe viery sa usadil v prisľúbenej zemi ako v cudzej... Očakával totiž mesto s pevnými základmi, ktorého tvorcom a staviteľom je Boh... Vo viere Abrahám obetoval Izáka, keď bol skúšaný... Usudzoval totiž, že Boh má moc vzkriesiť aj mŕtvych“ (Hebr 11,8-10.17.19).  

V Biblii (Gen 22,2-12) sa referuje, ako Boh prisľúbil storočnému Abrahámovi a jeho neplodnej žene Sáre, že im daruje syna, ako títo staručkí manželia mnohé roky čakali na naplnenie tohto prisľúbenia, ako sa narodí dávno očakávaný syn a ako potom, keď chlapec vyrastie, Boh podrobí Abraháma skúške a povie: „Vezmi svojho jediného syna Izáka, ktorého miluješ, odíď do kraja Morija a obetuj ho tam ako spaľovanú obetu na vrchu, o ktorom ti poviem.“ Keď Abrahám dostal tento príkaz, vydal sa spolu so synom a služobníkmi na cestu. Na tretí deň vidí z diaľky miesto, o ktorom hovoril Boh, a povie služobníkom: „Zostaňte tu s oslom. Ja pôjdem s chlapcom ta, pokloníme sa Bohu.“ Keď Izák vidí, že Abrahám nevzal obetné zviera, opýta sa otca: „Pozri, oheň a drevo je tu, no kde je baránok na spaľovanú obetu?“ Abrahám odpovie: „Syn môj, baránka na spaľovanú obetu si obstará Boh.“ Nakoniec otec a syn dôjdu na miesto, o ktorom hovoril Boh. Abrahám zviaže Izáka, položí ho na oltár a vystrie nad ním nôž, aby ho prebodol. V tej chvíli započuje hlas anjela: „Nedotýkaj sa chlapca, neublíž mu! Teraz viem, že sa bojíš Boha, lebo si mi neodoprel ani svojho jediného syna.“ 

Právom je Abrahám nazývaný „otcom všetkých veriacich“ (Rim 4,11). Opisu jeho života je venovaná značná časť prvej knihy Biblie (Gen 11,26-25,9), kde sa ukazuje ako vzor bezvýhradnej a nerozdelenej oddanosti Bohu. Svojím životom ukázal, čo je viera a aká má byť viera. Veriť znamená dôverovať, milovať, poslúchať. Veriaci dôverujú Bohu viac ako sebe, milujú Boha viac ako seba a usilujú sa plniť jeho vôľu viac ako vlastnú vôľu.

Metropolit Hilarion (Alfeyev): Katechismus. Kleine Wegbegleitung im orthodoxen Glauben, Muenster 2017. Preložil o. Ján Krupa.    

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo