Božie vlastnosti

Sväté písmo dosvedčuje Boha ako nevysvetliteľného: „Ó, hĺbka Božieho bohatstva, múdrosti a poznania! Aké nepochopiteľné sú jeho súdy a aké nevyspytateľné jeho cesty. Veď kto poznal Pánovo zmýšľanie? Alebo kto bol jeho radcom?“ (Rim 11,33-34). Hoci je nepochopiteľný vo svojej prirodzenosti, Boh sa v priebehu stáročí zjavoval ľuďom skrze svoje diela, skrze prorokov a skrze svojho vyslanca Ježiša Krista (Hebr 1,1-2; 3,1).

Podľa svedectva Písma je Boh neviditeľný. V Starom zákone Boh povie Mojžišovi: „Mňa nemôžeš vidieť , lebo mňa nikto nemôže vidieť a zostať pritom nažive“ (Ex 33,20). Nový zákon sa však stal zjavením neviditeľného Boha skrze jeho Syna. V Jánovom evanjeliu je takto vyjadrená podstata tohto zjavenia: „Boha nikto nikdy nevidel. Jednorodený Syn, ktorý je v Otcovom lone, On nám Ho zjavil“ (Jn 1,18).

Ježiš Kristus povie: „Boh je duch“ (Jn 4,24). Boh teda nemá telo, je nemateriálny a neohraničený časom a priestorom. Svätý Filaret Moskovský píše: „Boh je večný duch, všedobrý, vševediaci, všespravodlivý, všemocný, všadeprítomný, nezmeniteľný, všedostatočný [nemá nijaký nedostatok], všeblažený.

V Novom zákone sa píše: „Boh je svetlo a nieto v ňom nijakej tmy“ (1Jn 1,5). Pojem „svetlo“ je tu použitý metaforicky. Svetlo symbolizuje dobro, zatiaľ čo tma symbolizuje zlo. Nejde tu o svetlo, ktoré môžeme zachytiť fyzickým videním. Podľa slov apoštola Pavla je Boh Bohom, ktorý „prebýva v neprípustnom svetle, ktorého nikto z ľudí nevidel a ani nemôže vidieť“ (1Tim 6,16). Svätý Gregor z Nazianzu (4. stor., Reč 40,5) prirovnáva Boha k slnku: „Boh je najvyššie svetlo, neprístupný, nevysloviteľný, rozumu nepochopiteľný, v žiadnom slove nevyjadriteľný, a predsa osvecuje každú rozumovú prirodzenosť, Boh je v duchovnom svet tým, čím je slnko pre zmyslový svet.“

Nový zákon dosvedčuje: „Boh je láska“ (1Jn 4,8.16). Boh nielenže má lásku, ktorá je nasmerovaná na niečo jemu vonkajšie: Boh je v sebe samom, vo svojom bytí, láska. Zároveň sa jeho láska prejavuje smerom von. Jedným z týchto prejavov je stvorenie sveta a človeka.

Boh, stvoriteľ sveta

Boh stvoril vesmír vo všetkej jeho mnohotvárnosti a kráse. Slnko, mesiac, planéty, hviezdy, galaxie – celkový viditeľný kozmos vznikol skrze jedného, všemocného Boha, „stvoriteľa neba i zeme, všetkého viditeľného i neviditeľného“.

Boh sa ukazuje ako vševládca, lebo nielenže stvoril celkový svet, ale ho aj udržiava svojou rukou, totiž vedie ho a stará sa oň, udržiava ho v bytí. Svet existuje len vďaka spätosti so svojím Stvoriteľom: svet nemôže existovať nezávisle od Boha, zo seba. Stvoriteľské Božie Slovo, ktoré vytvorilo svet, je podľa obrazného prirovnania svätého Filareta Moskovského diamantovým mostom, na ktorom je položené a stojí všetko stvorené, „nad ním priepasť božskej nekonečnosti a pod ním priepasť vlastnej bezvýznamnosti“.

Nie všetci veria, že vesmír je Božím stvorením; niektorí tvrdia, že vznikol sám od seba a nikto ho nevedie. Predsa len prítomnosť Stvoriteľa vo vesmíre sa ukazuje všetkým ľuďom, lebo „jeho neviditeľnú skutočnosť, jeho večnú moc a božstvo možno od stvorenia sveta poznávať uvažovaním zo stvorených vecí“ (Rim 1,20), a vierou sa tento Stvoriteľ uznáva a uctieva.

Svojou nádherou a mnohotvárnosťou svet dosvedčuje, že má Stvoriteľa. Ako maľba, ktorá nemôže vzniknúť sama od seba, bez umelca, tak ani vesmír nemôže vzniknúť bez svojho Boha. Ako hodiny nevzniknú bez hodinára a ani nejdú, keď nie sú natiahnuté, tak ani svet nemôže existovať bez toho, ktorý ho stvoril a vedie ho.

Prečo Boh stvoril svet? Odpoveď kresťanskej teológie znie: dôvodom pre stvorenie sveta bola Božia dobrota, ktorej „nestačilo pohybovať sa len v nazeraní seba, ale ktorej sa patrilo, aby svoje dobro vydávala a šírila“. Boh sa neuspokojil s nazeraním seba samého, ale z prekypujúcej plnosti svojej dobroty chcel milostivo, aby vzniklo niečo, čo sa bude tešiť z jeho dobrotivých skutkov a bude mať podiel na jeho dobrote“.

Pretože je absolútne dobro, Boh chcel, aby vznikli stvorenia, ktoré budú mať účasť na tejto dobrote. Pretože je láska, Boh chcel, aby sa jeho láska vzťahovala aj na ním stvorený svet. 

Metropolit Hilarion (Alfeyev): Katechismus. Kleine Wegbegleitung im orthodoxen Glauben, Muenster 2017. Preložil o. Ján Krupa.