Kresťanstvo nie je sluhom politiky. Je nad ňou

Kresťanstvo nie je sluhom politiky. Je nad ňou

Bladensburský pamätník 1. svetovej vojny, tzv. Kríž mieru, nachádza sa v štáte Maryland, USA. Foto: TASR/AP

Americký súd nedávno rozhodol, že Kríž mieru môže zostať na verejnej pôde sčasti preto, že má svetský účel. V skutočnosti je to však presne naopak.

Odkaz od redakcie POSTOJA: Potrebujeme vás!

Články na Postoji nie sú spoplatnené, aby ich mohlo čítať čo najviac ľudí. Vznikajú najmä vďaka pravidelnej mesačnej podpore od čitateľov, ľudí, ako ste vy. Budeme si veľmi vážiť, ak nás budete podporovať. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe článkov, ako je tento. 

Ďakujeme!

 

Niektorí konzervatívci dnes kladú náboženstvo na veľmi vysoké miesto. Dokonca aj pripúšťajú, že by mali byť počas štátnych osláv povolené niektoré tradičné či historické náboženské obrady, na základe teórie, že niektoré prejavy, ktoré vyzerajú ako náboženské, majú čisto politickú povahu.

Vidno to na stanovisku sudcu Kennedyho v prípade Town of Greece, v ktorom sa vychvaľujú modlitby vzývania, lebo „príležitosti dodávajú vážnosť a reflektujú hodnoty, ktoré sú už dlho súčasťou dedičstva národa“. Iným klasickým príkladom je stanovisko sudkyne O’Connorovej v prípade Elk Grove: „Som presvedčená, že tieto odkazy síce rozprávajú jazykom náboženskej viery, no je vhodnejšie chápať ich tak, že používajú tento jazyk pre účely, ktoré sú vo svojej podstate svetské.“

Kresťanstvo štátu prospieva, no nevzniklo preto, aby len slúžilo ako prostriedok na jeho zlepšenie. Zdieľať

V podobnom duchu potvrdilo nedávne rozhodnutie súdu v prípade Kríža mieru (tzv. Bladensburského pamätníka 1. svetovej vojny. Americká humanistická asociácia žiadala jeho odstránenie z verejného priestranstva, pozn. red.) ústavnosť kríža na verejnej pôde sčasti preto, že má svetský účel: „To, že tento kríž vznikol ako kresťanský symbol a v mnohých kontextoch si tento význam naďalej uchováva, nič nemení na skutočnosti, že tento symbol získal aj ďalší, svetský význam, keď sa použil pri pamätníkoch 1. svetovej vojny.“

V skutočnosti je to však presne naopak. Pri zakladaní Spojených štátov bolo náboženstvo chránené práve preto, že podľa tejto a nasledujúcich generácií predstavuje skutočnú, náboženskú povinnosť voči Bohu – Najvyššej bytosti, ktorej za všetko vďačíme. Nebolo chránené preto, že by dodávalo našim štátnym oslavám slávnostnú atmosféru alebo nás spájalo s dejinami.

Vzývanie Boha dodáva štátnemu podujatiu slávnostnú atmosféru preto, lebo Boh je svätý. Vzývanie Boha nás spája s našimi predkami a s dejinami preto, lebo Boh je Bohom živých, a nie mŕtvych. Akýkoľvek svetský účel, ktorý si predstavuje sudkyňa O’Connorová, jestvuje preto, že Boh je skutočný. Preto sa politické dobrodenia náboženských obradov nedajú oddeliť od ich náboženského významu. Náboženstvo štátu prospieva, no nevzniklo preto, aby len slúžilo ako prostriedok na jeho zlepšenie.

Navyše je toto chápanie kresťanstva ako politického náboženstva v protiklade s tým, ako sa vždy chápalo – ako náboženstvo, ktoré založil Kristus, nie svetské vlády. Naopak, pohania mali náboženstvo politické. Pohanské náboženstvo vytvorila politika, nie naopak: náboženstvo jestvovalo kvôli politickému poriadku; politický poriadok nejestvoval preto, aby slúžil náboženstvu.

Ako vysvetľuje kardinál Joseph Ratzinger v knihe Truth and Tolerance (Pravda a tolerancia), rímsky filozof Varro ukázal, že staroveké náboženstvo sa dá rozdeliť do troch skupín: (1) mýtické; (2) politické a (3) prirodzené. Politické náboženstvo vytvorili ľudia a stvárnili ho básnici. Bol to spôsob, akým spoločenstvo vyvolávalo vo svojich občanoch cnosť nábožnosti. Prirodzené náboženstvo hovorilo o Stvoriteľovi – jeho vôľa však nebola známa, a preto ho neuctievali. Jeho miesto zaujali výmysly spoločenstva.

Deklarácia nezávislosti USA stanovila, že Boží zákon je objektívnym obmedzením všetkých vlád vrátane anglického kráľa. Tento zákon nepodlieha politickej kontrole, ale, naopak, on má vládnuť politike. Zdieľať

Pohania si museli vytvoriť vlastné náboženstvá, aby praktizovali nábožnosť. Rím bol známy ako ríša s mnohými náboženstvami. Nezáležalo veľmi na tom, čo človek praktizoval, hlavne aby rešpektoval a zachovával oficiálne náboženstvo. Náboženstvo bolo najmä občianskou či politickou aktivitou.

Príchod židovsko-kresťanského zjavenia jedného Boha – ktorý nebol vymyslený ale skutočný a univerzálny – bol v tomto kontexte „ateizmom“, lebo odmietol uznať politické obrady ako normatívne. Bolo to chápanie náboženstva ako oddeleného od štátu – náboženstva, ktoré riadi Boh. Kresťanstvo sa nakoniec začalo v celej Rímskej ríši tolerovať a neskôr bolo schválené. Vždy však bojovalo o svoju nezávislosť od riadenia štátom a trvalo na nej.

Kresťanstvo síce zaujalo miesto politického náboženstva – nikdy však nebolo politickým náboženstvom tak, ako ho chápali pohania. Nebolo tu preto, lebo ho vytvoril štát. Zachovávanie kresťanstva sa postaralo o praktizovanie nábožnosti a vytváralo sociálnu jednotu, okrem iného aj tým, že prinieslo spoločné sviatky. Nebolo však vytvorené len ako prostriedok, aby štátu poskytovalo tieto výhody.

Svätý Augustín vysvetľoval, že ak by sme mali kresťanstvo umiestniť niekde do Varrónovej schémy náboženstiev, malo by sa považovať za určitú formu prirodzenej teológie, teológie stvorenia, objektívnej pravdy, nie za politické náboženstvo. Na to nadväzuje Deklarácia nezávislosti, keď tvrdí, že Boží zákon je objektívnym obmedzením všetkých vlád vrátane anglického kráľa. Tento zákon nepodlieha politickej kontrole, ale, naopak, on má vládnuť politike.

Čo z toho teda vyplýva? Náboženstvo nie je abstraktný pojem v americkom práve či v americkej politike. Je to naša povinnosť voči Stvoriteľovi – Najvyššej bytosti, ktorá nám dala nescudziteľné práva. A nepochybovali sme o tom, že sa nám rozličným spôsobom zjavil – zákonom vpísaným do nášho srdca a prostredníctvom Božieho zjavenia.

Láska k Bohu povzbudzuje k odpúšťaniu, láske k blížnemu a k úzkostlivej ochrane Bohom daných práv každého občana. Takto budú práva všetkých oveľa istejšie – keď budú založené skôr na povinnostiach voči Bohu, než keby boli len udelené štátom. Zdieľať

Na jeho autoritu sme sa odvolávali pri deklarácii svojej nezávislosti. Mnohé z našich sporov a kríz sme zverili do jeho starostlivosti. A v jeho mene sme bojovali za slobodu. Svoje práva sme zaručili na pevnom základe nemenného a najmúdrejšieho Boha. A naším národným mottom je „In God We Trust“ (Veríme v Boha).

Podpora náboženstva teda nie je akýmsi úkonom maximalizácie osobnej autonómie. Je to spôsob, ako dosiahnuť, aby politické spoločenstvo uznalo a vyznalo, že tu vládne Boh. Keď založíme náboženské práva na racionalite, láska k Bohu nám znemožní tvrdiť, že praktizovanie náboženstva je len akýmsi vrtošivým a arbitrárnym vzývaním transcendentných či démonických mocností. A bude mať sklon podporovať náboženské praktiky, ktoré povzbudzujú k odpúšťaniu, láske k blížnemu a k úzkostlivej ochrane Bohom daných práv každého občana. Takto budú práva všetkých oveľa istejšie – keď budú založené skôr na povinnostiach voči Bohu, než keby boli len udelené štátom.

Napokon však potvrdzuje, že je dobré dávať Bohu to, čo mu patrí. Nemali by sme sa teda uspokojiť s vyprázdneným či s politickým zdôvodnením hodnoty náboženstva v americkom verejnom živote či práve. Slovami svätého Justína Mučeníka: „Poslušnosť prikázaniam nášho Spasiteľa Ježiša Krista si nezaslúži hanbu ani odsúdenie.“

Gunnar Gundersen
Autor je odborným spolupracovníkom Inštitútu Jamesa Wilsona pre prirodzené práva a amerických zakladateľov. Medzi oblasti jeho výskumu patrí náboženská sloboda, vlastnícke práva a právna teória.

Pôvodný text: Civic Religion and the Peace Cross​.

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha. Článok nie je vyjadrením názoru Kolégia Antona Neuwirtha.

Akou sumou podporíte POSTOJ vy?

Veľká časť našich čitateľov nás pravidelne podporuje. Pridajte sa k nim a pomôžte tvoriť POSTOJ. Ďakujeme!

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo