Zomrel Juraj Semivan. Kňaz, ktorý miloval slobodu, autority a Thomasa Mertona

Zomrel Juraj Semivan. Kňaz, ktorý miloval slobodu, autority a Thomasa Mertona

Juraj Semivan. Foto - Igor Kocúr

Vo veku nedožitých 58 rokov v piatok zomrel kňaz Košickej arcidiecézy a morálny teológ Juraj Semivan.

Láskavý, sčítaný, priamy. Tak charakterizujú zosnulého kňaza Juraja Semivana tí, ktorí ho bližšie poznali.

Posledná rozlúčka s ním sa uskutoční 30. júla o 10. hodine pri svätej omši v Kostole Sedembolestnej Panny Márie v Rozhanovciach, kde bude aj pochovaný. 

Za kazateľnicou aj mikrofónom

Narodil sa 6. augusta 1961, pochádzal zo Sobraniec. Po absolvovaní miestneho gymnázia vyštudoval teológiu a v roku 1985 ho vysvätili za kňaza. Až do pádu totality pôsobil ako kaplán vo Farnosti svätej Alžbety v Košiciach.

„V piatok večer mával mládežnícke sväté omše a dóm bol vždy plný. Bola tam neopakovateľná atmosféra, čo sa samozrejme nepáčilo vtedajšiemu režimu,“ spomína Košičanka Daniela Drozdová, ktorá bola s manželom Jozefom jedným z prvých párov, ktoré mladý kaplán pripravoval na sviatosť manželstva.

„Vďaka nemu sme sa osobne zoznámili s pátrami Jozefom Porubčanom a Františkom Paňákom a dielom spisovateľa a mnícha Thomasa Mertona, to boli jeho vzory,“ hovorí Daniela.

„K týmto trom sa modlím každý deň,“ priznal pred dvoma rokmi v rozhovore pre Postoj aj samotný Juraj Semivan.

Začiatkom 90. rokov sa stal farárom v Kecerovciach, neskôr v Košiciach-Barci. Zároveň pôsobil ako náboženský redaktor Slovenského rozhlasu, moderoval diskusnú reláciu Na čom záleží, do ktorej si pozýval najrôznejšie osobnosti – od Lasicu so Satinským cez Mikuláša Dzurindu až po Petra Schutza.

V roku 1993 odišiel študovať morálnu teológiu na jezuitské teologické kolégium v Toronte. Počas tohto obdobia sa osobne stretol a diskutoval s teologickými osobnosťami ako Bernard Häring či Joseph Ratzinger.

„Pri rozhovore s kardinálom Ratzingerom som sa úplne otvoril a pocítil som neskutočnú slobodu, ktorá z neho išla. Pritom mnohí ho označovali za Božieho rotvajlera,“ spomínal neskôr Juraj Semivan. „Dodnes si pamätám, ako mi kládol na srdce, aby som bohoslovcov viedol k osobnému prístupu k človeku, lebo každý má svoj osobitý životný príbeh.“ 

Prečítajte si archívny rozhovor s Jurajom Semivanom
Potrebujem šéfa, ktorý by ma zvládol, lebo sám seba nezvládnem Zdieľať

Na otázku, či ako slobodomyseľný človek nemá problém s autoritami, vtedy odpovedal: „Biskup je pre mňa biskup, aj keď s ním vnútorne nesúhlasím vo všetkom. Ani so svojím otcom som vo všetkom nesúhlasil, ani s mamou, ale sú to moji rodičia, a preto si ich vážim. Rovnako toto sú moji biskupi, moja cirkev a ja si ich vážim. Mnohí ma považujú za liberála, ale v tomto som strašne konzervatívny.“

Po návrate z Kanady pôsobil ako farár v Košiciach-Krásnej, prednášal morálnu teológiu na teologickej fakulte a pre Slovenský rozhlas pripravoval každodenné duchovné zamyslenia, spolu ich vzniklo takmer tisíc. Niekoľko z nich sme publikovali aj na Postoji.


Kňazi Juraj Semivan a Vladimír Chripko pri hrobe Thomasa Mertona.

Prorocký hlas

Od roku 2012 až do hospitalizácie začiatkom júla Juraj Semivan pôsobil ako farár v Rozhanovciach.

„Bol to veľký muž s rukami ako lopaty a s ešte väčším srdcom na dlani. Pre mňa bol stelesnením Božieho milosrdenstva, ako dobrý otec objímal svojich farníkov nielen láskavým slovom, pohľadom či úsmevom, ale aj tými velikánskymi rukami. Povzbudzoval nás, aby sme boli k sebe navzájom dobrí, pričom sa neraz tak rozcítil, že mu stiahlo hrdlo a vyhŕkli slzy,“ hovorí Ján Štofka z Rozhanoviec.

„Bolo radosťou stretnúť ho a počúvať. Nikdy nezabudnem na minulú zimu v jeho kuchyni. Ja som v kabáte mrzol a on len naľahko, pri otvorenom okne a cigarete. Štyri hodiny sme sa rozprávali o veciach, ktoré ho stále bavili: teológia, jeho kňazské vzory a rôzne skúsenosti zo sveta. Ľudský, úprimný, milosrdný a veľmi inteligentný. Keby som ho mal nazvať slovami, ktoré by ho vystihovali, boli by to asi tieto – prorocký hlas evanjelia v Košiciach a okolí,“ spomína si na zosnulého kňaza augustinián Juraj Pigula.

„Počas celého nášho manželstva nás sprevádzal, stretnutia s ním mali svoje neopísateľné čaro a veľmi nám v manželstve pomohli. Tohto roku nám ešte pokrstil vnučky Danielku a Emmku,“ pridáva svoje spomienky Daniela Drozdová. „Juraj miloval Boha a túžil po ňom a teraz je v jeho objatí. Nám bude chýbať.“

Posledná otázka, ktorú sme Jurajovi Semivanovi počas rozhovoru vedenému v spomenutej kuchyni rozhanovskej fary položili, znela: „Aké ešte máte očakávania od života?“ Odpovedal: „Nechcem sa rúhať, ale mojou túžbou je už len stretnúť sa s Thomasom Mertonom.“

Jeho prianie bolo v piatok vypočuté. R. I. P.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo