Čo by sme mali vedieť o pápežskej titulatúre

Pri príležitosti pobúrenia, ktoré v ultrakonzervatívnych cirkevných kruhoch vyvolala zmena v umiestnení titulov pápeža v Pápežskej ročenke 2020, vám prinášame bližšie informácie o ich význame:

Rímsky biskup

Pápež je pred všetkým ostatným biskupom partikulárnej/miestnej Cirkvi, „biskupom Rímskej cirkvi“ (kán. 331 CIC; kán. 43 CCEO).

Pápež ako biskup patrí do biskupského kolégia, ako biskup Rímskej cirkvi je „hlavou biskupského kolégia“ (LG 22; 25,2).

Kristov námestník

Tento titul siaha do 5. storočia a pôvodne sa vzťahoval aj na biskupa a kňaza.

Pápež je „vicarius Jesu Christi“ pre celú Cirkev (LG 18,2), zatiaľ čo jednotlivý biskup je námestníkom Ježiša Krista v partikulárnej/miestnej Cirkvi, ktorá je mu zverená (LG 27,1).

Používanie tohto titulu v západnom Kódexe kánonického práva výlučne pre pápeža predstavuje zúženie, ktoré v prospech biskupa koriguje v duchu Druhého vatikánskeho koncilu Kódex kánonov východných cirkví (kán. 178):

„Episcopus eparchialis, cui scilitet eparchia nomine proprio pascenda concredita est, eam ut vicarius el legatus Christi regit...“

„Eparchiálny biskup, ktorému je zverená pastorácia eparchie vo vlastnom mene, aby ju pásol ako námestník a legát Krista...“

Nástupca kniežaťa apoštolov

Pápež je, jednoducho vyjadrené, „Petrov nástupca“ (kán. 330 CIC; kán. 42 CCEO).

Titul „successor Petri“ je úzko spätý s biskupským titulom, treba ho vzťahovať na dvojakú funkciu Petra (Prvý v kolégiu apoštolov, rímsky biskup).

Veľkňaz celej Cirkvi

Pojem „pontifex“ pochádza z predkresťanskej rímskej éry. Na konci 4. storočia sa používal ako synonymum pre biskupa.

V slovnom spojení „Summus Pontifex“ bol prisudzovaný najmä metropolitovi a neskôr výlučne pápežovi. Tento titul vyjadruje najvyššiu autoritu, ktorú má pápež v Cirkvi (porov. napr. kán. 336 CIC), aj keď podľa Lumen gentium 21,1 je tento titul vyhradený len Kristovi; preto sa častejšie hovorí o „Romanus Pontifex“ (porov. kánony 332-334 CIC; 44-46 CCEO), pričom „Romanus Pontifex“ zároveň vyjadruje zviazanosť pápežského úradu s konkrétnou partikulárnou/miestnou Cirkvou.

Aby sa silnejšie podčiarkla dušpastierska služba, celocirkevné postavenie pápeža sa vyjadruje aj titulom „Pastier celej Cirkvi“ (universae Ecclesiae his in terris Pastor) (kán. 331 CIC; kán. 43 CCEO; LG 22,2).

Prímas Katolíckej cirkvi v Taliansku

Ide o čestný titul (porov. kán. 438 CIC).

Arcibiskup a metropolita Rímskej cirkevnej provincie

Pápež predsedá Rímskej cirkevnej provincii a s tým sa spájajú podľa kán. 435-437 CIC osobitné práva a povinnosti.

Zvrchovaný vládca štátu mesta Vatikán

Týmto titulom sa vyjadruje nezávislosť pápeža od svetských mocností, ktorá sa zabezpečuje vlastným štátnym územím.

Sluha sluhov Božích

Formulu „Servus servorum Dei“ ako pápežský titul prvý raz použil sv. Gregor Veľký (590 – 604). Tento titul vysvetľuje pápežský úrad ako službu a dodnes nechýba v úvodoch dôležitých pápežských dokumentov. 

Pripomeňme, že...

Od roku 2006 v Pápežskej ročenke už nefiguruje titul „patriarcha Západu“, ktorý „v Latinskej cirkvi neprináša so sebou nijakú riadiacu moc...“ (kán. 438 CIC).

Titul „pápež“ je odvodený z gréckeho „pappa(s)“ a latinského „papa“. Pôvodne sa používal pre opátov, biskupov a patriarchov. Od konca stredoveku sa v latinskej Cirkvi čoraz viac vyhradzoval rímskemu biskupovi.

Podľa návrhu Medzinárodnej teologickej komisie si zasluhujú prednosť nasledujúce tituly: Papa, sanctus Pater, Episcopus Romanus, Succesor Petri, Supremus Ecclesiae Pastor.     

Zdroj: LThK