Osmanizácia Turecka Neostalo len pri Hagii Sofii. Z ďalšej kresťanskej baziliky sa stala mešita

Necelý mesiac po transformácii najdôležitejšej byzantskej baziliky Hagie Sofie z múzea opäť na mešitu, Erdoğan prezidentským dekrétom 21. augusta urobil to isté aj s byzantským Chrámom svätého Spasiteľa v Chóre (po grécky: he Ekklesia tou Hagiou Soteros en tei Chorai).

Tento chrám bol pôvodne vystavaný ako súčasť monastierskeho komplexu za hradbami mesta v južnej časti Zlatého rohu pri Adrianopolskej (Edirnskej) bráne do Konštantínopolu. Pre túto polohu má vo svojom oficiálnom názve „v Chóre“ (= v krajine, na vidieku, na poliach). „Chóra“ dnes funguje ako jeho skrátený názov.

Chrám svätého Spasiteľa v Chóre je považovaný za jeden z najkrajších zachovaných príkladov byzantského staviteľstva a cirkevného umenia. Dnes sa nachádza v istanbulskej časti Edirnekapı, v západnej oblasti okrsku Fatih.  

Aj keď svet reagoval rovnako prekvapivo ako pri Hagii Sofii, Turci tento počin svojho prezidenta očakávali, keďže už v novembri 2019 turecký Najvyšší správny súd rozhodol o transformácii Chóry z múzea na mešitu.

„Je skutočnosťou, že premena Hagie Sofie a teraz monastiera Chóra na mešity nás ranila,“ povedal začiatkom týždňa počas homílie na božskej liturgii v historickom Panagia Faneromeni monastieri v Kyziku konštantínopolský ekumenický patriarcha Bartolomej. Pripomeňme, že Hagia Sofia až do dobytia Konštantínopolu osmanskými Turkami v roku 1453 slúžila ako patriarchálna katedrála.

Pretože Chóra je popri Hagii Sofii na zozname svetového dedičstva UNESCO, protestujúce grécke ministerstvo zahraničných vecí mohlo označiť Erdoğanov počin za „ešte jednu provokáciu voči medzinárodnému spoločenstvu, ktoré rešpektuje kultúrne pamiatky ľudstva“.

V deň opätovnej premeny Chrámu svätého Spasiteľa v Chóre na mešitu komentátor nemeckého katolíckeho týždenníka Die Tagespost Marco Gallina napísal:

„Erdoğan sleduje viaceré ciele. Pri pohľade dovnútra sa zameriava na voličov z radov pobožných moslimov. Pri pohľade do islamského sveta mu ide o agresívnu hegemoniálnu politiku Turecka, napríklad v Líbyi alebo Sýrii. Priateľstvo s Izraelom je tiež minulosťou. Sen o kráčaní v šľapajach Osmanskej ríše si vyžaduje nielen politické, ale aj kultúrne signály.  

Reislamizácia niekdajšieho kresťanského chrámu vymazáva spomienku na dejiny Malej Ázie, ktorá v žiadnom prípade nie je čisto moslimská alebo čisto turecká. Poníženie kresťanského pravoslávia znamená povýšenie víťazného islamu. Aj toto je jedna z podôb fenoménu cancel culture: historické epochy, ktoré sa nehodia do propagandy, sa vymazávajú.“

Dejinný príbeh Chóry

Prvá výstavba Chóry sa uskutočnila na prelome 4. a 5. storočia. Svoju súčasnú podobu vrátane bohatého cyklu byzantských fresiek dostala v prvej polovici 14. storočia. Od 13. do 15. storočia, počas takzvaného palaiologovského obdobia, bol monastiersky komplex okolo Chóry jedným z hlavných centier vzdelanosti v Konštantínopole i vo vtedajšej Byzantskej ríši.

V roku 1511 sultán Bajazid II. premenil Chóru na mešitu Kariye Cammi. Na múzeum Kariye Müzesi ju transformoval v roku 1945 druhý turecký kemalistický prezident Ismet Inönü. O zreštaurovanie omietkou prekrytých fresiek, ktoré sú považované za najvýznamnejší príklad palaiologovskej renesancie, sa postaral, rovnako ako v prípade Hagie Sofie, Američan Thomas Whittemore a jeho spoločníci.

Návštevník sa fotí v Chráme svätého spasiteľa v Chóre v Istanbule. Foto - TASR/AP

Chóra je známa vďaka svojej architektúre a zachovaným freskám a mozaikám, ktoré nechal vyhotoviť byzantský učenec, polyhistor, štátnik a mecenáš umenia Theodoros Metochites († 1332).

Medzi freskami Chóry vyniká Posledný súd. Vzácne je zobrazenie Krista Pantokratora. Nezvyčajnými mozaikovými výjavmi sú Prvé kroky Panny Márie, nachádza sa tam aj viacero Kristových zázrakov, ktorých ikonografia sa opiera o dávnu tradíciu. 

Chóra je vyzdobená oveľa väčším počtom mozaík než Hagia Sofia. Je preto ťažké si predstaviť, ako by sa tieto mozaiky mali zakrývať počas moslimských modlitieb, aby potom boli opäť prístupné turistom. Má však táto otázka nejaké opodstatnenie? 

Keď Erdoğan 24. júla oficiálne premenil Hagiu Sofiu za mešitu, Ankara sľúbila, že kresťanské mozaiky a fresky naďalej zostanú prístupné pre turistov a len počas moslimských modlitieb budú prikryté zaťahovacími závesmi. No realita je dnes taká, že biele plachty v Hagii Sofii nepretržite prikrývajú umelecké diela z byzantského obdobia.  

Podľa Asianews je dôvodom nová správa Hagie Sofie. Zatiaľ čo pred transformáciou z múzea na mešitu podliehala tureckému ministerstvu pre kultúru a turizmus, teraz je v správe Diyanetu (štátneho úradu pre náboženské záležitosti), ktorý nedodržiava daný sľub.  

V Hagii Sofii naďalej pracujú zamestnanci ministerstva pre kultúru a turizmus. Asianews cituje jedného zo zamestnancov, ktorý sa mal pre turecký denník BirGün vyjadriť, že pôvodne mali byť nainštalované pred kresťanskými mozaikami a freskami závesy, ktoré sa dajú zaťahovať a odťahovať, „no nemáme nijaké informácie, kedy sa tak stane“.

Kde v Grécku postavia novú Chóru?

Vzhľadom na znesvätenie Hagie Sofie islamskou piatkovou modlitbou 24. júla grécky pravoslávny metropolita Nikolaos (Hadzinikolaou) navrhol postaviť novú Hagiu Sofiu v Aténach. „Azda teraz je ten správny čas – ako odpoveď na tureckú provokáciu a urážku Grékov – postaviť nový pôsobivý chrám Božej Múdrosti,“ povedal metropolita a zároveň podotkol, že také niečo by bolo splnením prastarého sľubu našich „hrdinských predkov“.

Podľa slov metropolitu s takouto iniciatívou by mal prísť Svätý Synod Gréckej cirkvi a grécky štát i všetci obyvatelia by ju mali podporiť.  

Novú Hagiu Sofiu treba podľa metropolitu postaviť pri „vchode do Grécka“, pri letisku Venizelos, presne na vŕšku Chousmouza Paiania, kde pred dvadsiatimi rokmi mala byť postavená mešita, čo sa ale nikdy nestalo.

Je možné, že metropolita Nikolaos čoskoro navrhne aj miesto, kde by Gréci mohli postaviť novú Chóru. Všetkým zainteresovaným je však jasné, že zostane len pri slovách, lebo konštatínopolský ekumenický patriarcha sa nikdy dobrovoľne nepresídli z Istanbulu.

Ľudia si prezerajú fresky počas návštevy Chrámu svätého spasiteľa v Chóre v Istanbule. Foto - TASR/AP

Vo svojej homílii na sviatok Premenenia Pána v kláštore na ostrove Proti (tur. Kinaliada) pri Istanbule patriarcha Bartolomej konštatoval, že 25 náboženských miest jeho cirkvi sú „mazbut“, čo v tureckom jazyku doslovne znamená, že „sú zaprotokolované“, ale prakticky to znamená, že boli zhabané.

Napriek všetkým krátkodobým i dlhodobým problémom chce zvyšok pravoslávnych kresťanov na Bospore vytrvať „v modlitbe, odhodlaní a so zdvihnutou hlavou,“ povedal patriarcha. Trvalý zápas byzantských kresťanov o prežitie vo vlasti ich predkov bude i naďalej pokračovať.

Konštantínopolský ekumenický patriarcha vo svojom príhovore ďalej uviedol, že je rozhodnutý „aj za týchto nepriaznivých okolností pokračovať v službe, nevzdať sa, pevne držať svoju biskupskú berlu a vykonávať svoj úrad“.

Problematický oficiálny názov  

Omnoho vecnejší v kritike na adresu Turkov bol grécky metropolita Hieroteos (Vlachos). Vyslovil domnienku, že turecké vedenie by sa neodvážilo siahnuť na Hagiu Sofiu, keby nemalo „podporu niektorých významných zahraničných štátnikov“. V každom prípade, premena Hagie Sofie na mešitu v „dobe, ktorá sa vyznačuje rešpektovaním náboženskej slobody“ predstavuje „náboženské a kultúrne znásilnenie“.

Metropolita sa pýta, ako chce moslimský turecký úrad pre náboženské záležitosti Diyanet zladiť so svojou teológiou terajšie oficiálne označenie Hagie Sofie ako „Veľká mešita Hagia Sofia“. Vladyka Hierotheos upozornil na jeden text Georgia Florovského (1893 – 1979) o Hagii Sofii. Tento veľký ruský teológ vysvetlil, že biblický pojem „sofia“ (múdrosť) sa vzťahuje na Krista ako Božie Slovo.

Podľa metropolitu prvý chrám Hagia Sofia v 4. storočí nebol ničím iným ako architektonickým prekladom slávnostného vieroučného vyhlásenia Konštantínopolského ekumenického koncilu z roku 381, ktoré je platné dodnes pre všetkých kresťanov ako Nicejsko-konštantínopolské vyznanie viery. V ňom sa hovorí o Kristovi, že je „Svetlo zo Svetla, pravý Boh z Boha pravého, splodený, nie stvorený, jednej podstaty s Otcom. Skrze neho bolo všetko stvorené“.

Natíska sa tak otázka, ako Boží chrám, ktorý vo svojom názve vyznáva Krista ako Boha, môže slúžiť ako mešita, keď islam výslovne odmieta Kristovo božstvo, čo treba pripísať prvkom arianizmu, ktoré prevzal zakladateľ islamu Mohamed.

Metropolita Hieroteos zároveň pripomenul rozhovory svätého Gregora Palamu s islamskými teológmi v 14. storočí. Pri nich tento svätec objasnil, že rozšírenie islamu pripisuje „vojne, meču, násiliu a zmyselnosti“, a toto ukazuje zásadný rozdiel medzi pravoslávnym kresťanstvom a islamom.