Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Cirkev Svet kresťanstva
07. september 2020

Dianie v Bielorusku

Arcibiskup Minska skritizoval zásah ťažkoodencov, do krajiny ho viac nevpustili

Napätie cítiť aj v Bieloruskej pravoslávnej cirkvi, kde zo dňa na deň vymenili minského metropolitu.

Arcibiskup Minska skritizoval zásah ťažkoodencov, do krajiny ho viac nevpustili

Špeciálne jednotky blokujú vstup do kostola na Námestí nez=avislosti v Minsku 26. augusta. Foto - TASR/AP

Povolebné dianie v Bielorusku má dopad aj na miestnych kresťanov. Pozornosť upútali najmä dve príznačné udalosti: zákaz vstupu do krajiny pre hlavu bieloruských rímskokatolíkov a blesková výmena hlavy pravoslávnych veriacich, ktorí tvoria približne polovicu obyvateľstva. Rímskokatolíkov je asi šesť percent.

Prečo arcibiskup Minska Tadeusz Kondrusiewicz, ktorý je zároveň predsedom Konferencie biskupov Bieloruska, napriek svojmu opatrnému prístupu skončil na zozname neželaných osôb?

Arcibiskup Kondrusiewicz 30. augusta v liste adresovanom bieloruským katolíkom ohlásil, že v septembri bude po štyroch katedrálnych chrámoch putovať socha svätého Michala archanjela, u ktorého budú veriaci vyprosovať urýchlené vyriešenie spoločensko-politickej krízy.

Vo svojom vyhlásení arcibiskup priamo nehodnotil, či došlo k podvodom pri prezidentských voľbách, ako neskôr tvrdili demonštranti a niektoré západné krajiny, no poukázal na vyliatu krv a množstvo zranených ľudí.

Bezprostredne po prepuknutí nepokojov takisto vyzval úrady a protestujúcich k dialógu a žiadal o ukončenie násilia. Odsúdil aj policajný zásah pred kostolom na Námestí nezávislosti v Minsku, v ktorom ťažkoodenci zo špeciálnej jednotky Omon zablokovali okolo sto ľudí. Medzi nimi boli aj desiatky demonštrantov, ktorí sa v kostole ukryli pred policajným zásahom. Konanie ozbrojencov arcibiskup označil za nezákonné porušenie náboženskej slobody.


Arcibiskup Tadeusz Kondrusiewicz. Foto - TASR/AP

V posledný augustový deň pohraničná stráž na hraničnom priechode Kuźnica Białostocka–Bruzgi bez vysvetlenia odmietla vpustiť arcibiskupa Kondrusiewicza vracajúceho sa z Poľska späť do krajiny. Ten vzápätí adresoval veriacim ďalší list, v ktorom konštatoval, že mu napriek právu vyplývajúcemu z príslušného zákona Bieloruskej republiky nebolo dovolené vrátiť sa do vlasti. 

„Nádejam sa, že tu ide iba o nepríjemné nedorozumenie, ktoré bude v krátkej dobe napravené,“ dodal Kondrusiewicz.

To, že nešlo o nedorozumenie, na druhý deň potvrdil prezident Lukašenko, ktorý osobne schválil zákaz vstupu pre arcibiskupa. Podľa bieloruského prezidenta najvyšší predstaviteľ Katolíckej cirkvi v krajine vycestoval „neočakávane“, aby „prijal špeciálne pokyny“ v Poľsku. Minský metropolita bol pritom len na plánovaných mariánskych oslavách v Čenstochovej.

Lukašenko argumentoval aj tým, že Kondrusiewicz má okrem bieloruského cestovného pasu aj poľský a vatikánsky. Navyše, keď bol v minulosti moskovským arcibiskupom, vlastnil aj ruský pas.

Kondrusiewicz, ktorý sa momentálne zdržiava v prechodnom poľskom exile, zareagoval na tieto tvrdenia prehlásením, že vlastní len bieloruský cestovný pas.  

Odvetou bieloruského režimu je aj zákaz vysielať nedeľné sväté omše z minskej katedrály v štátnom rozhlase. Lukašenko pritom hneď po prepuknutí nepokojov pohrozil cirkvám následkami, keď sa budú miešať do politiky. „Štát sa tomu nebude nečinne prizerať,“ varoval.


Bielorusi sa modlia v kostole obkľúčenom špeciálnymi jednotkami Omon. Foto - TASR/AP

Inzercia

Následky svojho konania znáša aj minský pravoslávny metropolita a bieloruský exarcha Pavel (Ponomarjov). Pritom jeho postoj bol spočiatku voči Lukašenkovi úplne servilný. Bezprostredne po voľbách mu oficiálne pogratuloval k víťazstvu, po vypuknutí protestov zasa vyzval k dialógu a požiadal rodičov, aby odhovorili svoje deti od účasti na demonštráciách.

Zároveň vyzval údajných zahraničných aktérov, aby nepodnecovali nenávisť a nepriateľstvo v Bielorusku, takže si osvojil obľúbený Lukašenkov argument, že protesty riadia zahraničné sily.

Neskôr sa ale rozšírila informácia, že vladyka Pavel svoju gratuláciu Lukašenkovi stiahol, čo však Bieloruská pravoslávna cirkev dementovala na svojej oficiálnej internetovej stránke.

Navyše, v uliciach vidieť aj pravoslávnych kňazov, ktorí otvorene podporujú protesty.  

Dôkazom, že vnútri cirkvi predsa len k niečomu došlo, je skutočnosť, že Svätý Synod zakrátko prijal nečakanú rezignáciu 69-ročného exarchu Pavla a 25. augusta zvolil za nového bieloruského exarchu historicky prvého Bielorusa, 51-ročného Veniamina (Tupjeka), doterajšieho biskupa bieloruského Borisova.

Dôležitou je skutočnosť, že rozhodnutie Svätého Synodu prišlo v čase, keď po vyjadrení kyjevského metropolitu Epifanija (Dumenka) o možnej nezávislosti Bieloruskej pravoslávnej cirkvi od Moskovského patriarchátu nadobudol konflikt okolo opätovného zvolenia bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka aj cirkevno-politickú dimenziu. V prejave pred Bezpečnostnou radou štátu 18. augusta bieloruský prezident hovoril o pláne opozície odtrhnúť bieloruskú cirkev od Moskovského patriarchátu.


Muž máva bieloruskou a ruskou vlajkou počas zhromaždenia podporovateľov prezidenta Alexandra Lukašenka v Minsku 19. augusta 2020. Foto - TASR/AP

Bieloruská pravoslávna cirkev alebo presnejšie povedané Bieloruský exarchát Moskovského patriarchátu je totiž kánonická cirkev, ktorá je súčasťou Ruskej pravoslávnej cirkvi. Bieloruská cirkev má svoju autonómiu a je riadená synodom, ktorý sa skladá z patriarchálneho exarchu a všetkých biskupov exarchátu, ktorý má v súčasnosti 15 eparchií.  

Funkciu bieloruského exarchu zastáva minský metropolita, ktorého po konzultácii s bieloruskými biskupmi volí Svätý Synod Moskovského patriarchátu.

Podľa názoru rakúskeho odborníka na východné cirkvi Dietmara Winklera sa však cirkevno-politická situácia v Bielorusku nedá porovnávať s cirkevno-politickou situáciou na Ukrajine. Keď kyjevský metropolita Epifanij (Dumenko) povzbudzuje Bieloruskú pravoslávnu cirkev, aby požiadala Konštantínopolský ekumenický patriarchát o priznanie autokefálie (samostatnosti), nesprávne posudzuje reálne danosti.

V Bielorusku totiž neexistuje cirkevný rozkol, aký bol dlhodobo viditeľný na Ukrajine, čo povzbudilo Konštantínopol k zásahu proti vôli Moskvy. Bieloruská cirkev síce podlieha Moskovskému patriarchátu, avšak svoje vnútorné záležitosti si reguluje do veľkej miery nezávisle. Vzťahy medzi Bieloruskou a Ruskou cirkvou sú považované za úzke a dobré.

A okrem toho vláda prezidenta Lukašenka, no rovnako i bieloruská opozícia, hľadajú cestu k Moskve, preto sotva budú podporovať tendencie odštiepiť Bieloruskú pravoslávnu cirkev od Moskovského patriarchátu.

Odporúčame