Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Svet kresťanstva
22. september 2020

Východní kresťania

Jubilujúci srbský patriarcha dostal nečakaný dar, výsledky volieb v Čiernej Hore

Už 90-ročný patriarcha Irinej sa teší aj z blížiacej sa dostavby pravoslávnej katedrály v Belehrade, ktorú stavajú už sto rokov.

Jubilujúci srbský patriarcha dostal nečakaný dar, výsledky volieb v Čiernej Hore

Srbský pravoslávny patriarcha Irinej na fotografii z roku 2012. Foto - TASR/AP

Srbskému patriarchovi Irinejovi k jeho 90. narodeninám blahoželali koncom leta nielen biskupi, kňazi a mnísi Srbskej pravoslávnej cirkvi, ale aj najvyšší predstavitelia okolitých autokefálnych cirkví, napríklad ekumenický patriarcha Bartolomej, ruský patriarcha Kirill a rumunský patriarcha Daniel.

Gratuláciu pápeža Františka patriarchovi Irinejovi tlmočili apoštolský nuncius Luciano Suriani a belehradský arcibiskup Stanislav Hočevar. 

Vo svojom liste moskovský patriarcha Kirill vyzdvihol „osobitnú autoritu“, ktorú požíva patriarcha Irinej ako jeden z najstarších najvyšších predstaviteľov autokefálnych cirkví. Svojou „múdrosťou“ a „zmyslom pre zodpovednosť“ slúži „oddane jednote pravoslávia“ a ustavične stráži „kánonický poriadok“ Pravoslávnej cirkvi.

V súvislosti s kontroverziou okolo autokefálie pre pravoslávnu cirkev na Ukrajine sa Srbská pravoslávna cirkev a jej patriarcha Irinej jasne postavili na stranu Ruskej pravoslávnej cirkvi, pričom argumentovali potrebou uchovania jednoty pravoslávia.

Popri zástupcoch cirkví gratulovali patriarchovi aj politici, napríklad srbský prezident Aleksandar Vučić. Poželal mu, aby ešte dlho viedol Srbskú pravoslávnu cirkev „na prospech nášho ľudu“. Srbská pravoslávna cirkev je „stĺpom existencie Srbov“, kdekoľvek títo žijú, a Irinej im stále pripomína, „kto sme a čo máme byť“.

Aj ruský prezident Vladimír Putin zagratuloval srbskému patriarchovi. Svojou dlhoročnou činnosťou, ktorou „prispieva k podpore duchovných a morálnych hodnôt“, si patriarcha Irinej vyslúžil vysokú úctu vo vlasti i za jej hranicami. V Rusku si vážia jeho snahu o rozvoj dialógu medzi Ruskou a Srbskou pravoslávnou cirkvou.

Srbskému patriarchovi gratulovali aj ďalší predstavitelia srbskej vlády, zástupcovia iných kresťanských konfesií a náboženstiev, rozličné združenia a organizácie, ako aj početní jednotlivci. 

Patriarcha Irinej sa narodil v roku 1930 v blízkosti Čačaku ako Miroslav Gavrilović. Formoval sa v kňazskom seminári v Prizrene a v Belehrade študoval teológiu. V roku 1959 sa stal mníchom v monastieri Rakovica. Po ďalších štúdiách v Aténach sa v roku 1969 stal rektorom seminára v monastieri Ostrog. V roku 1974 sa s titulom biskupa Moravice stal vikárom patriarchu. Od roku 1975 bol biskupom Niša. V roku 2010 ho zvolili za srbského patriarchu.

Čiernohorský dar jubilujúcemu patriarchovi

Vyše tri štvrtiny voličov odovzdali svojej hlas v čiernohorských parlamentných voľbách 30. augusta. Najlepší výsledok dosiahla s 35 percentami Demokratická strana socialistov súčasného prezidenta Mila Djukanoviča. Aliancia prosrbských opozičných strán Za budúcnosť Čiernej Hory získala 32,55 percenta hlasov a centristické politické hnutie Mier je náš národ, ktoré sa tiež vyslovovalo proti vláde prezidenta Mila Djukanoviča, 12,53 percenta hlasov.

Opozičné strany, ktoré získali v parlamente dovedna 41 z 81 mandátov, sa teraz usilujú o zostavenie vlády zloženej z odborníkov, ktorí vymenia ministrov už takmer 30 rokov vládnuceho Djukanoviča.

Vladyka Joanikije (Mićović), biskup eparchie Budimlja a Nikšić podliehajúcej Srbskej pravoslávnej cirkvi, je presvedčený, že pod volebný výsledok sa podpísal sporný zákon o náboženských spoločenstvách, ktorý po prijatí v decembri 2019 čiernohorským parlamentom viedol k pretrvávajúcim protestom v krajine.

Účasťou na procesiách sa veriaci bránili proti „bezbožnému zákonu“ a tento postoj teraz potvrdili vo voľbách. Srbská pravoslávna cirkev, ku ktorej sa hlási väčšina pravoslávnych obyvateľov Čiernej Hory, je na čele so svojím patriarchom Irinejom presvedčená, že tento zákon má legalizovať Djukanovičovo úsilie poštátniť jej majetok v Čiernej Hore.   

Protesty vo forme krížových procesií po schválení sporného zákona sa konali prinajmenšom dvakrát týždenne, ale čiernohorská vláda ich následne prakticky zakázala v rámci prijatých opatrení na zastavenie šírenia koronavírusu. Napriek tomu niektorí veriaci to nevzdali a viackrát sa zhromaždili, takže došlo k zatýkaniu duchovných srbskej cirkvi čiernohorskou políciou.

V nedeľu pred voľbami sa opätovne konali krížové procesie, najväčšia smerovala z Nikšiča do hlavného mesta Podgorice.

Vodca aliancie Za budúcnosť Čiernej Hory Zdravko Krivokapić v reakcii na volebný výsledok vyhlásil, že je pripravený vytvoriť koalíciu s ostatnými opozičnými skupinami. Aliancia nechce spolupracovať s dlhoročným vládcom Djukanovičom, ktorého prezidentský mandát vyprší až v roku 2023.

Krivokapić ďalej oznámil, že nová vláda v rámci prvých opatrení zruší spomínaný zákon o náboženských spoločenstvách. Ešte vo volebný večer Krivokapić prišiel do Katedrály Kristovho vzkriesenia v Podgorici, kde sa stretol s metropolitom Amfilohijem (Radovičom), najvyšším predstaviteľom Srbskej pravoslávnej cirkvi v Čiernej Hore, ktorého označil za „symbol Čiernej Hory“.


Prijatie kontroverzného zákona o náboženských spoločenstvách koncom roka 2019 vyvolal v Čiernej Hore búrlivé protesty. Foto - TASR/AP

Čiernohorský prezident Milo Djukanović zjavne podcenil silu Srbskej pravoslávnej cirkvi v Čiernej Hore. Tento niekdajší funkcionár Titovho komunistického režimu vtlačil Čiernej Hore prozápadný kurz a v roku 2006 Čierna Hora vyhlásila nezávislosť od Srbska. V roku 2017 vstúpila do NATO.

Inzercia

Vo Washingtone si Djukanoviča cenia ako dôležitého „spojenca“ v zápase o „severoatlantické“ začlenenie Balkánskeho regiónu. Djukanović, ktorý pochádza z agnostickej rodiny, v predvolebnej kampani zdôrazňoval, že voliči sa musia rozhodnúť medzi „stredovekým myslením Srbskej pravoslávnej cirkvi“ a jeho „európskym pokrokovým konceptom“.

Tvorca novodobej čiernohorskej nezávislosti Milo Djukanović spája budovanie národnej identity so systematickým pretŕhaním väzieb Čiernohorcov na srbskú tradíciu. Za týmto účelom v ostatných rokoch podporuje budovanie autokefálnej čiernohorskej cirkvi ako „protiváhy“ k srbskej cirkvi.

V Čiernej Hore, ktorá má okolo 650-tisíc obyvateľov, sa ich v súčasnosti 72 percent hlási k pravosláviu, konkrétne ku kánonickému Čiernohorskému arcibiskupstvu podliehajúcemu Srbskému pravoslávnemu patriarchátu, ktorému sa snaží konkurovať Čiernohorská pravoslávna cirkev. Tá sa už v roku 1993 odtrhla od Belehradu, no jej jednostranne vyhlásenú autokefáliu dosiaľ neuznali okolité autokefálne cirkvi.

Zatiaľ čo Čiernohorská pravoslávna cirkev má len 50-tisíc veriacich, k Čiernohorskému arcibiskupstvu sa hlásia nielen veriaci srbskej národnosti, ktorí tvoria takmer 30 percent obyvateľov krajiny, ale aj väčšina etnických Čiernohorcov, ktorí tvoria viac ako 40 percent obyvateľstva.

V decembri 2019 čiernohorský parlament schválil zákon, ktorý umožňuje štátu znárodniť všetok cirkevný nehnuteľný majetok, teda najmä chrámy a kláštory, ktoré boli postavené pred rokom 1918. Podľa predkladateľa zákona sa tým odstráni krivda spáchaná na Čiernej Hore a jej autokefálnej cirkvi, ktorá existovala až do zlučujúcej synody so Srbskou pravoslávnou cirkvou v roku 1918.

V reakcii na čiernohorské parlamentné voľby sa srbský patriarcha Irinej vyjadril, že je „veľmi šťastný“ z ich výsledku. Teší ho, že noví poprední politici majú „širší pohľad na problémy“. Irinej je presvedčený, že „nájdu správny spôsob riešenia problémov krajiny a Čierna Hora sa vráti na správnu cestu“.

Srbský dar jubilujúcemu patriarchovi

Pravoslávne médiá informujú , že o dva mesiace bude hotová nová pravoslávna Katedrála svätého Sávu v Belehradu. Už sú takmer dokončené mozaiky, vrátane kópie Bohorodičky z konštantínopolskej Hagie Sofie. Mozaiky v Katedrále svätého Sávu budú pokrývať celkom 15-tisíc štvorcových metrov, bude to najväčšie mozaikové stvárnenie na svete.

Výstavba Katedrály svätého Sávu bola zahájená v prvých rokoch 20. storočia. V ostatných troch rokoch srbská vláda poskytla 43 a ruská vláda vyše 10 miliónov eur na urýchlenie prác na mozaikách. Na výzdobe katedrály práve pracuje vyše 200 špecializovaných mozaikárov zo Srbska a Ruska pod vedením Nikolaja Muchina, ktorý viedol aj výzdobu moskovskej Katedrály Krista Spasiteľa.

Posviacka belehradskej katedrály sa bude konať v znamení osláv 800. výročia autokefálie Srbskej pravoslávnej cirkvi.  


Mozaika, ktorú Katedrále svätého Sávu v Belehrade darovala Ruská pravoslávna cirkev. Foto - TASR/AP

Srbský patriarcha Irinej a srbský prezident Aleksandar Vučić spoločne 20. augusta navštívili katedrálu, aby sa presvedčili o napredovaní prác. Vučić zdôraznil, že všetky veľké výdobytky Srbska v ostatných rokoch budú korunované dokončením Katedrály svätého Sávu: „Toto je naša nová Hagia Sofia. Nemáme už konštantínopolskú katedrálu, ale máme Katedrálu svätého Sávu.“

Katedrála v Belehrade bude najväčšou pravoslávnou katedrálou na Balkánskom polostrove po Hagii Sofii, ktorá je v súčasnosti znovu mešitou. Srbský prezident konštatoval, že o dva mesiace bude Katedrála svätého Sávu viditeľná „vo svojej úchvatnej kráse“. Bude najdôležitejším chrámom nielen pre srbský ľud, ale aj pre „všetkých ľudí, ktorí chcú prísť do Srbska, aby videli niečo veľkolepé.“

Prezident pripomenul, že Srbsko zápasilo vyše sto rokov o dokončenie katedrály, a dodal: „Ľudia, ktorí majú veľké sny, môžu ich uskutočniť.“

Patriarcha Irenej zdôraznil, že Katedrála svätého Sávu bude „úchvatným chrámom pre celý kresťanský svet“. Poďakoval srbskému štátu a všetkým dobrodincom, ktorí pochopili význam svätého Sávu pre srbské dejiny.

Katedrála stojí na mieste, kde 27. apríla 1594 Osmani spálili relikvie svätého Sávu, aby ponížili Srbov. Veľkovezír Koca Sinan Paša (albánsky renegát, 1512 - 1596) nariadil spáliť relikvie ako represívne opatrenie za srbské povstanie v roku 1593. Patriarcha zdôraznil, že svätý Sáva sprostredkoval cirkvi v Srbsku „ducha a život“. To poznačilo celé srbské dejiny a je to účinné dodnes. 

Svätý Sáva (Sabas) sa narodil okolo roku 1174 ako Rastko Nemanjić na území dnešnej  Čiernej Hory. Zomrel pravdepodobne v januári 1236 v bulharskom Tarnove. Už ako mladík vstúpil do athoského monastiera Vatopedi. V rokoch 1219 - 1233 bol srbským arcibiskupom.

Sávovej aktivite sa pripisuje srbská autokefália a založenie srbského monastiera Hilandar na Athose. Veľký význam pre duchovný rozvoj stredovekého Srbska mali arcibiskupove púte do Svätej zeme. Svätý Sáva je dodnes ústrednou postavou Srbskej pravoslávnej cirkvi.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame