Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Svet kresťanstva
10. október 2020

K veci

Milovať a poznať Ježiša

O troch rozmeroch priateľstva s Ježišom.

Milovať a poznať Ježiša

Károly Ferenczy: Kázeň na vrchu (1896). Maďarská národná galéria. Reprofoto: Fine Arts in Hungary / Wikimedia Commons

V predslove k prvému dielu knihy Ježiš Nazaretský Benedikt XVI. odhaľuje hlboký teologický a pastoračný záujem, ktorý inšpiroval jeho prácu. Na základe určitých prúdov v biblických štúdiách sa od 50-tych rokov 20. storočia značne rozšíril dojem, že „o Ježišovi toho na každý pád veľa istého nevieme a že jeho obraz až dodatočne vytvorila viera v jeho božstvo.“

Táto teologická pochybnosť má bezprostredné pastoračné dôsledky. Benedikt správne zisťuje, že „podobná situácia je pre vieru dosť dramatická, lebo jej vlastné ťažisko sa stáva neistým. Hrozí pritom, že vnútorné priateľstvo s Ježišom, od ktorého všetko závisí, sa prepadne do prázdna.“

Jadrom veci je vnútorné priateľstvo s Ježišom.

Podobnú tému Benedikt spomenul už vo svojej prvej encyklike Deus caritas est. Hneď na jej začiatku píše vetu, ktorá sa často cituje: „Na začiatku toho, že je niekto kresťanom, nestojí etické rozhodnutie alebo veľkolepá myšlienka, ale skôr stretnutie sa s udalosťou, s Osobou, ktorá ponúka životu celkom nový horizont a tým aj zásadné smerovanie. Ján vo svojom evanjeliu vyjadril túto udalosť nasledujúcimi slovami: ,Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby každý, kto v neho verí... mal večný život’ (Jn 3, 16).“

Toto „stretnutie“ je zo samotnej svojej prirodzenosti predurčené na to, aby z neho vyrástlo trvalé „priateľstvo“, ako sa jasne hovorí v rozlúčkovej reči pri Poslednej večeri v evanjeliu podľa svätého Jána. „Už vás nenazývam sluhami... Nazval som vás priateľmi.“ (Jn 15, 15) „Ostaňte vo mne a ja vo vás... Kto ostáva vo mne a ja v ňom, prináša veľa ovocia; lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť.“ (Jn 15, 4-5)

Chcel by som preskúmať tri rozmery „priateľstva s Ježišom“, ktoré nám možno pomôžu v snahe osvojiť si a prehĺbiť toto povolanie k priateľstvu s Pánom.

Prvým je to, čo liturgická a teologická Tradícia nazývajú Ježišova „predchádzajúca“ láska. Priateľstvo s Kristom nie je našou iniciatívou ani nie je v našich prirodzených schopnostiach. Úplne závisí od Ježišovej iniciatívy. „Láska k Ježišovi“ je v prvom rade Ježišova láska k nám. Svätý Pavol je pevný vo svojom presvedčení: „Pán Ježiš ma miluje a vydal seba samého za mňa.“ (Gal 2, 20)

Naša láska k Ježišovi je omilostenou a vďačnou reakciou na jeho lásku k nám až na smrť, až na smrť na kríži. Stále si pamätám hlbokú lásku, s ktorou som ako mladý človek na krížovej ceste spolu s mnohými inými vyznával: „Milujem ťa, Ježišu, moja láska, a ľutujem, že som ťa urazil.“

Z tohto vyplýva druhý rozmer priateľstva s Ježišom. Ježišova láska spôsobuje, že ho poznávame. O Pánovi poznávam predovšetkým to, že ma miluje. Trochu upravenými Pavlovými slovami: Poznám „Pána Ježiša, ktorý ma miluje a vydáva seba samého za mňa“. Skutočné, a nielen pojmové, poznanie Ježiša je stálym ovocím Ježišovej lásky. A prostredím, kde získavame toto poznanie zo skúsenosti, je slávenie Eucharistie v Cirkvi, kde sa sprítomňuje a uskutočňuje Ježišovo milujúce sebadarovanie.

Tak naše poznanie Ježiša vychádza z láskyplného interpersonálneho poznania. Je to poznanie, na ktoré poukazuje Pascal svojím slávnym výrokom: „srdce má svoje dôvody, ktoré rozum nepozná“. Je základom presvedčenia Johna Henryho Newmana: „srdce hovorí k srdcu“. Dalo by sa nazvať „účastným poznaním“, vzájomným poznaním, ktoré charakterizuje pravé priateľstvo, keď majú priatelia spoločné hodnoty, názory a cnosti.

Inzercia

Samozrejme, naše priateľstvo a vzťah sú absolútne jedinečné: Ježiš vždy zostáva učiteľom a my učeníkmi. Ježiš je vždy Hlava a my údy jeho tela. Tak „poznávame“ Krista tým hlbšie, čím viac sa mu pripodobňujeme. „Vy ste moji priatelia, ak robíte, čo vám prikazujem.“ (Jn 15, 14) Tieto „prikázania“ však nie sú poslušnosťou voči vonkajším predpisom, ale priľnutím k osobe, osvojením si Ježišovho pohľadu a poslania a prebývaním v jeho láske.

Hĺbku svojho stotožnenia sa so Spasiteľom ukazuje apoštol a mystik Pavol. „S Kristom som pribitý na kríž. Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus.“ (Gal 2, 19 - 20) Toto Pavlovo zvolanie opakujú všetci veľkí kresťanskí duchovní učitelia, každý svojím spôsobom.

Táto „kristifikácia“, toto nastavenie sa na Krista, začína pri krste. No semená zasadené pri ňom treba pestovať, aby z nich vyrástla silná rastlina. Potom ju treba ďalej orezávať a posilňovať, aby odolala „zlobe a nástrahám“ sveta, tela a diabla. Jej plný rozkvet nastane až vtedy, keď Pán zhromaždí svojich milovaných z končín zeme do Otcovho kráľovstva.

Tretí rozmer nášho priateľstva s Ježišom naznačuje už predchádzajúci Pavlov citát. Pavol, ale aj všetci svätí, prinášajú toto svedectvo: rast priateľstva s Kristom znamená stále veľkorysejšie prijatie jeho kríža. O vlastnej skúsenosti „ukrižovania“ rozpráva Pavol v liste Filipanom. Hovorí o životodarnej strate všetkého, čo predtým považoval za hodnotné, pyšnú slávu „tela“: pôvod, úspechy, smrtiacu zapálenosť pre vec, ktorá iba nadúva vlastné ego. Všetko toto sa demaskovalo ako márnosť v zjavujúcom svetle „poznania Krista Ježiša, môjho Pána.“ (Flp 3, 8)

Zároveň však Pavol pokorne uznáva, že ešte nie je „dokonalý“ (teleios), ešte nie je úplne pretvorený: „ale bežím, aby som sa ho niekedy zmocnil, ako sa aj Kristus Ježiš zmocnil mňa... zabúdam na to, čo je za mnou, a uháňam za tým, čo je predo mnou.” (Flp 3, 12-13) Až na konci cesty budeme konečne poznávať a milovať tak, ako sme poznaní a milovaní my.

Toto presvedčenie je oporou a neustálou výživou pre mučivé a premieňajúce dobrodružstvo nášho priateľstva s tým, ktorý je naším Spasiteľom, Pánom a vždy verným Priateľom.

Robert P. Imbelli, kňaz newyorskej arcidiecézy, študoval v Ríme v rokoch 2. vatikánskeho koncilu. Učil teológiu v seminári sv. Jozefa v Dunwoodie, v Maryknollskej teologickej škole a na Boston College. Je autorom knihy Rekindling the Christic Imagination: Theological Meditations for the New Evangelization (Obnova kristovskej predstavivosti: teologické meditácie pre novú evanjelizáciu).

Pôvodný článok: Loving and Knowing Jesus. Preložil: Matúš Sitár.

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha. Článok nie je vyjadrením názoru Kolégia Antona Neuwirtha.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame