Katechizmus Katolíckej cirkvi cituje na začiatku svojej bohatej úvahy o tajomstve Cirkvi zo starobylého kresťanského spisu Hermasov Pastier. Nachádzame tam ohromujúci výrok: „Svet bol stvorený kvôli Cirkvi.“ (KKC 760)

Bezprostredne po toľkých cirkevných škandáloch a zmätkoch sa toto smelé tvrdenie môže mnohým katolíkom zdať ako arogantné a poburujúce. Kto by sa dnes odvážil súhlasiť s takým výrokom? Napriek tomu nepochybne pôsobil ako čisté šialenstvo aj v Ríme v druhom storočí.

Hermas bol prepusteným otrokom, bol ženatý a mal deti. Získal si majetok a trpel za prenasledovania. Jeho rodinný život bol búrlivý. Preto je konštantnou témou jeho diela neustála potreba obrátenia v kresťanskom živote, hlboká premena srdca. Zdieľať

O samotnom Hermasovi vieme len málo. Rozpráva, že bol prepusteným otrokom, bol ženatý a mal deti. Získal si majetok a trpel za prenasledovania. Jeho rodinný život bol búrlivý. Priznáva, že on sám využíval prefíkanosť a podvod. Preto je konštantnou témou jeho diela neustála potreba obrátenia v kresťanskom živote, hlboká premena srdca.

„Pastier“ z názvu diela sa odhaľuje ako anjel pokánia povolávajúci k svätosti života prostredníctvom dvanástich príkazov, ktoré vizionárovi predkladá. Autor má síce sklon skôr k morálnemu než k mystickému rozmeru kresťanského života, no nejde mu len o legalizmus, ale o svätý život: obrátiť sa k Pánovi s celým srdcom. Leitmotívmi knihy sú obrátenie a úprimnosť srdca.

Táto kniha zjavne patrí k žánru „dvoch ciest“ – cesty spravodlivosti a neprávosti, cesty života a smrti – čo je charakteristický znak kresťanskej pastoračnej literatúry, ktorý sa bude znova objavovať v takých rozličných kontextoch, akými sú Regula sv. Benedikta a Duchovné cvičenia Ignáca z Loyoly.

Kresťanský život sa teda vyobrazuje ako duchovný boj: v ľudskom srdci zápasia dvaja anjeli alebo dvaja duchovia. A Hermas, ktorý čerpá z vlastnej skúsenosti, poskytuje niekoľko zárodočných „pravidiel na rozlišovanie duchov“. Jeho dôraz na štedrosť a pokoj oproti horkosti a hnevu anticipuje Ignácovu útechu a neútechu.

Cantus firmus Hermasovho učenia je Boží súcit, lebo Boh vždy túži, aby sa muži a ženy obrátili k nemu a žili. Božie milosrdenstvo je však prísne a vyžaduje si spravodlivosť a integritu života ako konkrétny prejav obrátenia. Preto musia byť bohatí vždy v strehu pred chamtivosťou, silnou túžbou zhromažďovať stále viac majetku. Musia si uvedomiť, že ich pravé bohatstvo spočíva v tom, že sú schopní a ochotní prísť na pomoc chudobným a núdznym.

V kultúre skazenej sexuálnou promiskuitou (tak hlboko, ako je tá naša) Hermas prikazuje vysoký štandard správania. Mnohovravne vyhlasuje: „V tejto veci sa má k mužovi a žene pristupovať úplne rovnako!“ Zdieľať

V kultúre skazenej sexuálnou promiskuitou (tak hlboko, ako je tá naša) Hermas prikazuje vysoký štandard správania. Predstavuje prípad manželského partnera, ktorý spáchal cudzoložstvo. Tvrdí, že poškodená strana sa môže rozviesť, ale nie znova uzavrieť manželstvo. Musí naďalej dúfať, že sa druhá strana môže polepšiť a zmieriť. Mnohovravne vyhlasuje: „V tejto veci sa má k mužovi a žene pristupovať úplne rovnako!“

V ústrednej vízii Pastiera vidí Hermas Cirkev ako veľkú vežu postavenú na krstných vodách. Základné kamene tvoria apoštoli a učitelia, „ktorí žili v božskej čistote a správali sa k Božím vyvoleným čisto a s úctou“. Ďalšími jasne vyleštenými kameňmi sú mučeníci, ktorí verne vytrvali v oddanosti k Božiemu Synovi. A ešte ďalší sú zasadení na svoje miesto pokáním a spravodlivým životom.

Obraz veže však ukazuje, že kresťanský život neznamená individualisticky vytiahnuť seba samého z močiara za vlasy. Znamená to prežívať nový život v spoločenstve: stať sa integrálnou súčasťou veže, ktorá je postavená na vodách krstu a „pohromade ju drží Pánova neviditeľná moc“.

No i napriek tomu, že Hermas trvá na Božom súcite, neváha hlásať reálnu možnosť nenávratného zatratenia. Vo svojej vízii vidí kamene odvrhnuté ďaleko od veže: sú to „synovia neprávosti, ktorých neopustila zloba“. Niežeby bol Boh nedostatočne súcitný, no sú i takí, čo nenachádzajú miesto vo veži, lebo „im do srdca neprichádza pomyslenie na pokánie, pre ich oddanosť žiadostivostiam a zločinom, ktoré spáchali“.

I napriek tomu, že Hermas trvá na Božom súcite, neváha hlásať reálnu možnosť nenávratného zatratenia. Vo svojej vízii vidí kamene odvrhnuté ďaleko od veže: sú to „synovia neprávosti, ktorých neopustila zloba“. Zdieľať

Už som naznačil, že Hermas zdôrazňuje morálny rozmer kresťanstva a veľmi sa nezaujíma o mystický. Dalo by sa povedať, že Pastier sa oveľa viacej podobá na Jakubov list než na list Efezanom. Naozaj, kristológia v Pastierovi sa stále javí ako zárodočná, dokonca sa zdá, že Syna stotožňuje s Duchom Svätým. Toto dielo však mali niektorí raní cirkevní otcovia vo veľkej úcte a takí ako Irenej a Klement Alexandrijský ho dokonca považovali za súčasť Svätého písma.

Napriek svojej vynikajúcej povesti Hermas do kánonu Nového zákona prijatý nebol. Jakub tam však je, spolu s listom Efezanom: morálny alebo parenetický aj mystický alebo doktrinálny. Neoddeliteľne. A Hermasovo presvedčenie, že „svet bol stvorený kvôli Cirkvi“, nachádza svoj pevný základ v tom, keď list Efezanom zvelebuje Otca, „ktorý si nás v Kristovi ešte pred stvorením sveta vyvolil, aby sme boli pred jeho tvárou svätí a nepoškvrnení v láske“. (Ef 1, 4)

Ak teda Hermas napriek svojej zjavnej „slabej kristológii“ dokáže tak zdôrazňovať jedinečnú kvalitu života a správania sa, ktorá musí byť poznávacím znamením kresťana, o čo viac musí tento nový život vyžarovať, keď ho vnímame ako aktívnu účasť na cirkevnom spoločenstve, mysticky chápanom ako samotné Kristovo telo?

Napokon, len vtedy môžeme plným právom tvrdiť, že svet bol stvorený kvôli Cirkvi, ak z celého srdca vyznáme, že bol stvorený kvôli Ježišovi Kristovi, milovanému Synovi, svätému, ktorý včera i dnes povoláva všetkých aj každého jedného k svätosti života.

Robert Imbelli
Autor je kňaz newyorskej arcidiecézy, je emeritným profesorom teológie na Boston College. Je autorom knihy Rekindling the Christic Imagination: Theological Meditations for the New Evangelization (Obnova kristovskej predstavivosti: teologické meditácie pre novú evanjelizáciu).

Pôvodný text: God’s Tower.

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha. Článok nie je vyjadrením názoru Kolégia Antona Neuwirtha.