Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Svet kresťanstva
17. október 2020

K veci

Cieľ encykliky Fratelli tutti

Čo má nová encyklika pápeža Františka spoločné so svätým Františkom z Assisi.

Cieľ encykliky Fratelli tutti

Pápež František počas nedeľňajšej modlitby Anjel pána na Námestí sv. Petra vo Vatikáne 2. augusta 2020. FOTO TASR/AP

Rozumiem výhradám voči najnovšej encyklike pápeža Františka s názvom Fratelli tutti.  Majú ich mnohí moji priatelia. Podľa nich je pridlhá. Nie je jasne napísaná. Útočí na karikatúru slobodného trhu. Neprikladá primeranú váhu priateľstvu, ktoré sa obvykle prejavuje v obchodných vzťahoch. Zdá sa, akoby zľahčovala hrôzu potratu, pričom s trestom smrti zaobchádza tak, akoby bol zo svojej podstaty zlý. Zdá sa, že má záľubu vo väčšej regulácii a väčšej vláde a neuznáva ich morálne riziká pre slobodu. A tak ďalej.

Dúfam, že prvý odsek ukazuje moju dobrú vôľu a dokazuje, že tento stĺpček nie je cvičením v dnes už dávno zanechanej praxi obhajovania pápeža.

Som však presvedčený, že mnohé z týchto sťažností (nie však tá, že je príliš dlhá!) vychádzajú z nepochopenia cieľa tejto encykliky. Preto by som rád povedal, čo ním podľa mňa je.

Znovu sa pozrime na úvodné vety konštitúcie Lumen gentium, na ktorej je ukotvený 2. vatikánsky koncil: „Svetlom národov je Kristus. Preto tento posvätný koncil, zhromaždený v Duchu Svätom, veľmi túži ohlasovaním evanjelia každému stvoreniu osvietiť ľudí Kristovým jasom, ktorý žiari na tvári Cirkvi. Keďže však Cirkev je v Kristovi akoby sviatosťou, čiže znakom a nástrojom dôverného spojenia s Bohom a jednoty celého ľudstva, chce jasnejšie vysvetliť svojim veriacim i celému svetu svoju podstatu a svoje univerzálne poslanie.“ [Kurzíva MP]

Táto posledná veta je veľmi zvláštna, keď sa nad ňou zamyslíte. Cirkev má vykonávať svoju úlohu byť znakom a nástrojom spojenia s Bohom a jednoty celého ľudstva tak, že bude celému svetu vysvetľovať svoju podstatu? Keď sa však vrátite a prečítate si knihu vtedajšieho kardinála Wojtylu Zdroje obnovy o implementácii koncilu v krakovskej arcidiecéze, uvidíte, že presne toto považoval za kľúčovú myšlienku koncilu. A dá sa povedať, že slúži aj ako kľúč k jeho pontifikátu.

„Jeho posolstvom bolo,“ povedal pápež Benedikt v homílii pri jeho blahorečení, „človek je cestou Cirkvi a Kristus je cestou človeka.“

Povedzme teda, že František to pochopiteľne berie tak, že Ján Pavol II. túto úlohu svojím 27-ročným vykladaním koncilu v zásade splnil. Potom dáva zmysel chápať, že si František volí takpovediac priamejšiu a prirodzenejšiu cestu k jednote ľudského rodu, ktorou by bolo hlásať ju priamo! Autoritu na to, samozrejme, má ako Kristov námestník. Poverenie na to pochádza od koncilu. Všetko je v najlepšom poriadku.

Možno však namietnete: „Ale venuje sa iba prvej časti, ,človek je cestou Cirkvi‘, a ignoruje druhú: ,Kristus je cestou človeka‘! O spáse v Kristovi nie je vo Fratelli tutti takmer nič!“ 

Tejto výhrade rozumiem. No človeku, ktorý by ju vzniesol, by som odpovedal, že nevenoval dostatočnú pozornosť sporu o úvodné slová encykliky Fratelli tutti, čo znamená „všetci bratia“. Pápež František trval na tom, aby tieto slová zostali tak, napriek námietkam mnohých „progresívnych“ priateľov, ktorým prišli patriarchálne, tyranské a nedostatočne inkluzívne. Prečo nie aspoň „všetci bratia a sestry“?

Dôvodom je, že František chcel celú encykliku prepojiť s Napomenutiami sv. Františka z Assisi. Úvodné slová mali zostať tak, ako sú, lebo sú citátom zo VI. napomenutia.

Dovolím si z tohto napomenutia citovať: „Pohliadnime, bratia, všetci na Dobrého pastiera, ktorý pre spásu svojich oviec podstúpil utrpenie na kríži.“ Chýba Kristus? Akože?

Inzercia

Navyše keď František cituje Napomenutia týmto spôsobom, „začleňuje ich odkazom“, ako by povedali právnici. Kliknite si hore na uvedený odkaz a pozrite si hlboký sviatostný život a mystiku, ktoré vyjadrujú Napomenutia ako celok. Namiesto toho by asi mohol pápež František vyskakovať a kričať: „Môžem tu takto hovoriť preto, lebo vychádzam z duchovného bohatstva sv. Františka.“

Alebo mohol katolíkom povedať, že oproti iným máme oveľa ďalekosiahlejšie povinnosti, ktoré nám vyplývajú z učenia tejto encykliky: viď spiritualitu sv. Františka. Na to ale nie je až také ťažké prísť, však?

Ako profesorovi etiky a sociálnej filozofie na katolíckej univerzite mi príde fascinujúce, ako sa v celej encyklike hovorí o „sociálnom priateľstve“ (po španielsky amistad social), a nie o známej „sociálnej spravodlivosti“. V Katechizme ani v Kompendiu sociálnej náuky Cirkvi sa mi nepodarilo nájsť o „sociálnom priateľstve“ ani jednu zmienku. Práve toto predstavuje významný krok vo vývoji tradície sociálneho myslenia, ktorý prináša táto encyklika.

Spravodlivosť je pre sociálnu jednotu nedostatočná, lebo kladie dôraz na nestrannosť, z ktorej sa v našej kultúre stáva „autonómia“ a „individualita“ a tiež preto, že sa sústreďuje na krivdy z minulosti a povzbudzuje k hnevu.

Okrem toho „sociálna spravodlivosť“ si na rozdiel od sociálneho priateľstva od nás nevyžaduje toľko pozornosti voči kultúram a inštitúciám, ktoré sú subsidiárne voči politickému spoločenstvu. V encyklike pápež František ukazuje týmto smerom svojou starosťou o „lokálne“ a prenikavou kritikou zneužívania sociálnych médií.

Navyše, samotná „sociálna spravodlivosť“ ponecháva nezodpovedanú otázku motivácie: čo okrem hnevu, pocitov krízy a tlaku rovesníkov (politickej korektnosti) ľudí motivuje uskutočňovať „sociálnu spravodlivosť“? Čiže zo všetkých týchto dôvodov sociálna spravodlivosť nestačí.

A ak človek hľadá lásku a priateľstvo, môže nenájsť Krista?

Michael Pakaluk, odborník na Aristotela a riadny profesor na Pápežskej akadémii sv. Tomáša Akvinského, je profesorom na Buschovej škole obchodu a ekonomiky na Americkej katolíckej univerzite. Žije v Hyattsville v štáte Maryland so svojou manželkou Catherine, ktorá je tiež profesorkou na Buschovej škole, a s ich ôsmimi deťmi. Jeho najnovšia kniha je o Evanjeliu podľa Marka The Memoirs of St Peter (Pamäti sv. Petra). Nasledujúca kniha Máriin hlas v Jánovom evanjeliu vyjde vo vydavateľstve Regnery, v edícii Gateway.

Pôvodný článok: The Purpose of Fratelli Tutti. Preložil: Matúš Sitár.

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha. Článok nie je vyjadrením názoru Kolégia Antona Neuwirtha.

Odporúčame