Osem mesiacov po tom, čo bol kardinál Philippe Barbarin zbavený obvinenia z ututlávania sexuálneho obťažovania, sa objavila na francúzskom knižnom trhu kniha s názvom En mon âme et conscience (V mojej duši a mojom svedomí), ktorú je dobré si prečítať.

Kniha hovorí o pedofilnom škandále, ktorý vlani otriasol nielen Francúzskom, a ktorého terčom bol samotný Barbarin. Ide o detailne presné spracovanie kauzy Bernarda Preynata, ale aj fenoménu pedofilných kriminálnych prípadov v Katolíckej cirkvi vo všeobecnosti.

V roku 2019 bol vtedajší lyonský arcibiskup prvostupňovým súdom odsúdený na šesťmesačný podmienečný trest odňatia slobody. Odvolal sa a prvostupňový rozsudok bol vo februári tohto roka zrušený.

Mesiace Barbarinovho mediálneho „pred-odsúdenia“ boli také turbulentné – dovalila sa na neho „mediálna vlna cunami“ -, že nikto z verejnosti ho nepočúval. V Preynatovej afére urobili obetného baránka zo samotného Barbarina, s ktorým v metre i na ulici zaobchádzali ako s pedofilom.

Z času na čas mal dokonca dojem, píše Barbarin, že Preynatom spáchané činy vlastne verejnosť vôbec nezaujímajú, ale že vystavený na pranier má byť on sám. Podľa hesla: „Hľa, tu je skalp francúzskeho kardinála“, ktorý sa verejne podieľal na spoločenských diskusiách o témach, ako sú interrupcie, homosexuálne manželstvá, umelé oplodnenie, obrana východných kresťanov, boj proti antisemitizmu či odmietanie islamu.

Výpočet a komentovanie udalostí v chronologickom poradí majú identifikovať skutočné príčiny Barbarinovho procesu. Kardinál pritom opakovane pripustil, že aj on urobil chyby – za „ututlávanie“ v zmysle obžaloby však nie je zodpovedný.

Barbarin píše, že v roku 2002, keď bol vymenovaný za arcibiskupa juhofrancúzskeho mesta Lyon, nemal žiadne vedomosti o činoch, z ktorých bol kňaz Preynat obvinený a ktorých sa dopustil 12 – 25 rokov pred Barbarinovým uvedením do úradu.

O Preynatovi sa šuškalo, ale ani deti, ani ich rodičia sa v tom čase neobrátili na cirkev alebo na arcibiskupa, aby varovali pred pedofilným kňazom a žiadali jeho odvolanie z kňazskej služby alebo zo skautských skupín, ktoré viedol. Taktiež neboli podané oznámenia na polícii.

Keď v roku 2007 Barbarinovi porozprával 21-ročný mladík z jeho diecézy, ako ho zhruba pred desiatimi rokmi zneužíval istý kňaz, ešte v ten deň arcibiskup nariadil duchovnému opustiť farnosť a už nikdy mu nezveril nijaký úrad.

Farníci, ktorí sa dozvedeli o náhlom odchode svojho farára, následne robili arcibiskupovi ťažké výčitky: „Nemáte na to právo! Všetky deti ho majú veľmi radi a rovnako aj my!“ Kňaza napokon súd odsúdil. Už nesmie vykonávať nijaký úrad a do konca svojho života zostane v domove pre seniorov.

Barbarin vyjadril počudovanie aj nad skutočnosťou, že medzi tými, ktorí sa najviac stavali proti jeho rozhodnutiu, boli samotní rodičia obete: „Syn sa neodvážil povedať o tom svojej rodine...“

V tejto súvislosti Barbarin pripomína atmosféru, ktorá vládla v spoločnosti v 70., 80. a 90. rokoch minulého storočia. Ešte v roku 1990 spisovateľ Gabriel Matzneff oslavoval sexuálne vzťahy s deťmi. „Keby sme začali citovať to, čo pred 30 alebo 40 rokmi rozprávali známi ľudia vo Francúzsku, boli by sme zdesení, že ospravedlňovali zákonom zakázané správanie,“ rozhorčuje sa Barbarin. Dnes sa to, ako sám píše, „považuje za absolútnu hanebnosť“.

Až oveľa neskôr sa kardinál dozvedel, že Preynat porozprával „o svojich sklonoch a pudoch“ kňazovi, ktorý bol zodpovedný za jeho ročník v seminári v Montbrisoni. Preynata poslali za psychológmi. Po dvoch rokoch psychologickej liečby to odborník vyhodnotil tak, že u Preynata neexistuje žiadne riziko, takže mohol byť vysvätený za kňaza.

Zaiste vieme, komentuje Barbarin, že „odborníci sa môžu pomýliť, ale väčšinu času im dôverujeme. Preto sa kňazi, ktorí zodpovedali za formáciu vo veľkom seminári, rozhodli nechať Bernarda Preynata pokračovať vo formácii“.

Proti tomuto pedofilnému duchovnému mal Barbarin rukolapný dôkaz až v roku 2014, keď mu 38-ročný otec birmovancov prezradil, že ho pred desaťročiami Preynat zneužíval. Barbarin sa s ním stretol a vypočul si jeho strašný príbeh.

Od toho času mohol Barbarin proti Preynatovi konať. V knihe detailne opisuje svoju komunikáciu s Rímom a opatrenia prijaté v tomto prípade. Hoci sa Barbarin, ako sám zdôrazňuje, nikdy nepokúšal ututlávať pedofíliu, sebakriticky pripúšťa nesprávne počínanie si v tejto záležitosti: „Chýbala mi odvaha.“

Po škandále vyvolanom procesom, odsúdením a prepustením na slobodu, Barbarin požiadal pápeža o uvoľnenie z funkcie, čo pápež nakoniec prijal v marci tohto roku, mesiac po oslobodzujúcom rozsudku. Odvtedy emeritný lyonský arcibiskup pôsobí v Bretónsku ako duchovný v komunite Malých sestier chudobných.

Článok vychádza so súhlasom vedenia redakcie Die Tagespost. Preložil o. Ján Krupa.