Konzervatívna tvár z Juhu nečaká spásu zo Severu

Africké cirkvi sa rozvíjajú najdynamickejšie a sú zároveň najkonzervatívnejšie. Všeobecne prijímané tvrdenie o „čiernom kontinente“ ovplyvňuje aj očakávania od afrických účastníkov synody: budú hrádzou proti skupine liberálnych biskupov zo Západu.  

„Afrika bude na synode hovoriť jedným hlasom,“ vyjadril svoje presvedčenie angolský arcibiskup Gabriel Mbilingi, ktorý je predsedom Sympózia biskupských konferencií Afriky a Madagaskaru. Ak by to tak bolo, africkí biskupi by predstavovali nezanedbateľnú silu – na synode ich je 54, takže tvoria presne jednu pätinu z 270 synodálnych otcov.

Lenže Afrika jedným hlasom nehovorí. Prevažujú konzervatívci, ale nie výhradne. Stačí sa pozrieť na najvýraznejšie tváre synody. Kým prefekt vatikánskej Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí Robert Sarah z Guiney je pilierom konzervatívcov, kardinál Berhaneyesus Souraphiel, hlava východnej Etiópskej katolíckej cirkvi, vie nájsť spoločnú reč s „kasperovcami“. To isté možno povedať aj o arcibiskupovi Charlesovi Palmerovi-Buckleovi z Ghany či o juhoafrických arcibiskupoch Stephenovi Brislinovi a Zolileovi Mpambaniovi.

František a františkán

Najvýraznejšou africkou a zároveň konzervatívnou tvárou synody je však tretí Juhoafričan, 74-ročný arcibiskup Durbanu Wilfrid Fox Napier. Jeho meno sa dostalo do povedomia už počas konkláve v roku 2013, ale naplno zažiarilo až počas Františkovho pontifikátu. Na jar 2014 ho pápež vymenoval za člena novozriadenej Ekonomickej rady, ktorá má kontrolovať vatikánske financie, a pred tohtoročnou synodou ho zaradil medzi predsedajúcich delegátov, ktorí vedú zasadania.

So synodálnymi prácami má kardinál Fox Napier bohaté skúsenosti. V minulosti sa zúčastnil na riadnych zhromaždeniach Synody biskupov v rokoch 1983 a 1987, ako aj na zvláštnych zhromaždeniach Synody biskupov o Afrike v rokoch 1994 a 2009. Na poslednom zhromaždení bol zároveň predsedajúcim delegátom.

To, čo najvýraznejšie spája súčasného pápeža a juhoafrického kardinála, je osoba svätého Františka z Assisi. Hlava Katolíckej cirkvi nesie jeho meno, kardinál Fox Napier je františkánom. Do Rehole menších bratov vstúpil počas štúdií v Írsku. Po kňazskej vysviacke v roku 1970 pôsobil v juhoafrických farnostiach, až kým sa nestal apoštolským administrátorom a neskôr biskupom rodnej diecézy Kokstad. Biskupskú vysviacku prijal v roku 1981.

V búrlivých časoch ukončenia apartheidu bol Fox Napier predsedom Biskupskej konferencie Južnej Afriky (1987 – 1994) a osobne sa zasadzoval za zmenu spoločenských pomerov. Jeho cirkevná a občianska angažovanosť neušla pozornosti pápeža Jána Pavla II., ktorý ho v roku 1992 povýšil za arcibiskupa Durbanu a v roku 2001 ho vymenoval za kardinála.

Kríza cirkvi ako príležitosť

Na prelome tisícročí bolo už meno juhoafrického františkána známe aj za hranicami rodnej krajiny. V rokoch 1999 – 2008 bol predsedom nadregionálnej Biskupskej konferencie Botswany, Južnej Afriky a Svazijska. Ako kardinál – voliteľ sa zúčastnil konkláve v roku 2005 aj v roku 2013, keď boli spolu s ghanským kardinálom Petrom Turksonom označovaní za najväčších afrických „papabili“.

Prečítajte si aj
Cirkev podľa MarxaZdieľať

Na otázku denníka la Stampa, čo by urobil, ak by ho zvolili za pápeža, s úsmevom odpovedal: „Začal by som tam, kde skončil Benedikt XVI. – svojou rezignáciou.“ Potom však s vážnym hlasom ukázal, že má v sebe ducha krízového manažéra – ťažkosti v cirkvi nevníma ako jej oslabenie, ale ako výzvu k zlepšeniu. „Kríza je aj časom rastu, zmeny k lepšiemu. Tak to bolo za čias svätého Františka a takto to bude aj teraz,“ odpovedal pred konkláve na otázku, či problémy v Rímskej kúrii neoslabili pápežstvo ako inštitúciu. „Cirkevné inštitúcie musia podporovať evanjelizačné aktivity, nie ich brzdiť,“ dodal Fox Napier.

Františkánsky kardinál reagoval so zmyslom pre humor a zároveň so zmyslom pre riešenie kritických situácií aj na synodálne polemiky. „Duch Svätý pracuje aj cez zmätok. Avšak len dovtedy, kým si nepôjdeme po krku,“ povedal pre americký portál Crux. Fox Napier je pritom jedným z trinástich kardinálov, ktorí v súkromnom liste pápežovi skritizovali liberálne nastavenie synody.

Sprivatizovaná synoda?

To, v čom sa konzervatívny kardinál Fox Napier bez problémov zhodne s liberálnejším arcibiskupom Palmerom-Bucklem, je posilňovanie pozície Afriky a ďalších rozvojových krajín. „Afrika, Latinská Amerika či Ázia už nečakajú, že spása príde zo Severu,“ povedal Fox Napier ešte pred konkláve. Arcibiskup Palmer-Buckle zasa počas prebiehajúcej synody skritizoval dominanciu západného vnímania rodiny a jej problémov. „Sme tu aj my a je nás mnoho,“ zdôraznil ghanský arcibiskup spoluprácu s latinskoamerickými a ázijskými účastníkmi synody. Zároveň však odmietol výhradu, že Afričania sa snažia blokovať synodálne procesy.

Africká skúsenosť ukazuje, že problémy Západu nie sú problémami celého sveta. Hľadať riešenia nepotrebujeme len my, ale aj iní. Západ si jednoducho nemôže dovoliť sprivatizovať synodu o rodine.Zdieľať

Najlepšou ukážkou odlišnosti africkej a euro-americkej reality sú dva najmedializovanejšie problémy: rozvedení a homosexuáli. Kým mnohí zástupcovia západných cirkví si lámu hlavu nad možnosťami udeľovania Eucharistie rozvedeným a civilne znovu zosobášeným katolíkom, Afričania riešia úplne opačný problém – ako pomôcť mnohopočetným rodinám či ženám žijúcim v polygamných vzťahoch, ktoré prijali katolícku vieru. Kým cirkvi na Západe čelia tlaku akceptovať homosexuálne zväzky, niektoré africké cirkvi čelia tlaku miestnych spoločností, aby homosexuálne vzťahy považovali za kriminálny čin.

Africká skúsenosť tak ukazuje, že problémy Západu nie sú problémami celého sveta. Hľadať riešenia nepotrebujeme len my, ale aj iní. Cirkev je totiž univerzálna. Západ si jednoducho nemôže dovoliť sprivatizovať synodu o rodine.

Foto – Profimedia