Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Svet kresťanstva
14. december 2020

Sviatok

Ján z Kríža nám pripomína, že kríž je cestou návratu k pôvodnej jednoduchosti

Kríž, kým trvá spomenuté napätie, kým trvá cesta, je jednoducho krížom, je aj ťažký. Je však jedinou možnosťou ako dosiahnuť šťastie.

Ján z Kríža nám pripomína, že kríž je cestou návratu k pôvodnej jednoduchosti

Zdroj: Wikipedia

Vo vybranom texte v Liturgii hodín v deň jeho liturgickej spomienky si Ján z Kríža poťažkáva: „Kiež by už ľudia konečne pochopili, že [...] brána, ktorou sa môžeme dostať k bohatstvu Božej múdrosti je kríž. Je to úzka brána. Preto hoci mnohí túžia po šťastí, ku ktorému sa možno cez túto bránu dostať, veľmi málo je tých, čo chcú cez ňu prejsť.”

Pri rýchlom, azda povrchnom čítaní, by pozornosti mohla uniknúť súvislosť medzi šťastím a krížom, o ktorej Ján píše. Súvislosť hodná pozornosti! Lebo zaiste niet človeka, ktorý by nechcel byť šťastný. A predsa, píše Ján, je málo tých, ktorí chcú ísť cestou šťastia. Prečo je to tak? Prečo sme tak ťažkopádni a ťarbaví voliť si pohotovo naše dobro?

Odpoveď by sme určite našli aj inde v Jánových spisoch. No keďže si mystická skúsenosť rozličných autorov nemôže v ničom zásadnom protirečiť, jasnú odpoveď na túto otázku môžeme hľadať u ďalšieho velikána, Bernarda z Clairvaux.

Svätý Bernard píše, že u človeka, ak chce smerovať k svojmu šťastiu, nesmú chýbať dva druhy poznania: poznanie seba a poznanie Boha. Poznanie seba, ktoré odhaľuje vlastnú ničotu a poznanie Boha, ktorý ho miluje a ktoré tak človeku súčasne dáva poznať jeho pravú veľkosť.

Tieto poznania, dopĺňajúc sa navzájom, sú zdrojom skúsenosti, že vlastnou prirodzenosťou človeka je jednoduchosť. Jednoduchosť, spočívajúca v „jedno-duchom“, a teda úplnom, celostnom, integrálnom, prostom upriamení života na jeho autora – v participácii (v účasti), ako píše Bernard, na jeho živote.

Túto pôvodnú, prirodzene vlastnú jednoduchosť narúša roztrieštenosť človeka, ktorú spôsobuje snaha „vlastniť/vlastniť sa“, a teda protiklad participácie, účasti na živote druhého. Prirodzená jednoduchosť, ktorá je vlastná človeku, je teda – a to je v Bernardovej skúsenosti a náuke nádherné – neporušená, avšak je „prekrytá“ roztrieštenosťou, spôsobenou sebectvom.

Toto „prekrytie“ zákonite vytvára v človeku napätie z nenaplnenia prirodzenej túžby. A práve tu má svoje miesto a v tomto spočíva kríž! Kríž je cesta návratu k pôvodnej jednoduchosti spočívajúcej v participácii (účasti) na bytí toho, ktorý je „beatum esse“ – ktorý je samým svojím bytím šťastný.

Kríž, kým trvá spomenuté napätie, kým trvá cesta, je jednoducho krížom, je aj ťažký. Je však jedinou možnosťou ako dosiahnuť šťastie. Akonáhle človek porozumie tejto „úzkej bráne“ a vydá sa na cestu, nedá si viac vziať kríž z objatia a zmení sa mu na „ľahké bremeno a príjemné jarmo“.

Inzercia

Odporúčame