Spoveď v lockdowne Keď možno ísť na zberný dvor, ale hriechy niet kde vysypať

Na obmedzenie verejných bohoslužieb či udeľovanie prijímania na ruku sme si už zvykli. Praktizujúci katolíci však musia čeliť jednej novej výzve, ktorá súvisí s aktuálnymi opatreniami.

Od Nového roku platí, že v kostoloch sa nesmú konať nijaké hromadné podujatia vrátane hromadného spovedania. Kostoly sa zamknúť nemusia, takže kňaz by mohol jednotlivca vyspovedať. Lenže zároveň je v platnosti zákaz vychádzania, pričom návšteva kňaza, fary či kostola medzi výnimkami uvedená nie je.

Inými slovami, ak katolík nechce obchádzať platné predpisy, v aktuálnej situácii sa nemá ako a kde vyspovedať.

Medzi výnimky zo zákazu vychádzania patrí napríklad „cesta do zdravotníckeho zariadenia za účelom neodkladnej zdravotnej starostlivosti, preventívnej prehliadky alebo plánovanej zdravotnej starostlivosti“ a tiež „cesta v nevyhnutnom rozsahu za účelom prístupu k lekárenskej starostlivosti poskytovanej držiteľmi povolenia na poskytovania lekárenskej starostlivosti“.

Obdobie obmedzeného prístupu k spovedi možno využiť na skvalitnenie a prehĺbenie ľútosti.Zdieľať

Zaradenie cesty za „duchovným lekárom“ by bolo najčistejším riešením. Iste, nebudeme sa tváriť, že tejto možnosti sa dožadujú masy ľudí. Zrejme aj preto zostala oblasť preventívnej duchovnej starostlivosti mimo obzoru kompetentných. V nebezpečenstve smrti je síce možné individuálne vyslúžiť potrebné sviatosti zomierajúcemu, no praktizujúci a zdravý katolík funguje inak.

Mnohí to poznajú – čím viac hriechu sa v živote nabaľuje, tým je ťažšie zostať dobrý, pokojný, trpezlivý... Preto by nebolo správne mávnuť nad komplikovaným prístupom k spovedi len tak rukou. Z tejto situácie vyplýva nie úplne jednoduchá výzva, no zároveň sa dá z celej veci aj vyťažiť.

Obdobie obmedzeného prístupu k spovedi možno využiť na skvalitnenie a prehĺbenie ľútosti. Katolícka cirkev učí, že dokonalá ľútosť zmýva aj ťažké hriechy (ide o ľútosť nie zo strachu pred trestom, ale z urážky Božej lásky). Takáto ľútosť nie je samozrejmá a nepochybne mnohí z nás majú priestor sa v nej zdokonaľovať. Ideálne by bolo dopracovať sa k stavu, keď budeme ako svätý Peter schopní oplakať svoj hriech okamžite.

Pomôcť môže v dnešnej situácii aj poctivé večerné spytovanie svedomia, pri ktorom človek ľutuje prešľapy dňa a stáva sa citlivejší na svoje zlyhania.

Lenže ani spomínaný tréning v duchovnom živote nenahradí sviatosť zmierenia, keď je už naozaj potrebná. Lebo čo si budeme navrávať, či žije človek doma sám, alebo s blízkymi, skôr či neskôr sa mu „prebytočný materiál“ nahromadí.

V tejto súvislosti vyznieva až ironicky, že počas aktuálneho lockdownu môžu byť otvorené napríklad aj zberné dvory, no hriechy nemá človek kde vysypať.