Synodálna cesta v Nemecku | Biskup Bätzing volá po pokroku, Voderholzer hovorí o autoritárskej svojvôli

Pred niekoľkými dňami, 4. – 6. februára, sa vo Frankfurte malo konať druhé synodálne zhromaždenie v rámci tzv. Synodálnej cesty, na ktorú sa nemecká cirkev vydala pred rokom. Stretnutie, ktoré kvôli pandémii preložili zo septembra 2020, však museli z rovnakého dôvodu opäť posunúť – tentoraz na 30. september až 2. október 2021.

Keďže o Synodálnej ceste sme písali už v minulosti (tu a tu), len stručne pripomeňme, že ide o reformný proces „obnovy a obrátenia“ nemeckej cirkvi, v ktorého centre stoja štyri témy: zneužívanie moci, sexuálna morálka, kňazský celibát a postavenie žien v cirkvi.

Vatikán, ale aj časť miestneho episkopátu, kléru a laikov tento proces sledujú s obavou, keďže obaja hlavní aktéri – predseda Nemeckej biskupskej konferencie (DBK) Georg Bätzing a predseda Centrálneho výboru nemeckých katolíkov (ZDK) Thomas Sternberg podporovaní kardinálom Reinhardom Marxom – sú odhodlaní prijať v spomenutých oblastiach zásadné zmeny. Bez ohľadu na platnú náuku cirkvi.

Dôkazom je aj nedávny rozhovor, ktorý biskup Bätzing poskytol mesačníku Herder Korrespondenz. Vyjadril v ňom síce pochopenie pre postoj Ríma, ktorý je garantom cirkevnej jednoty a preto musí odolávať rôznym tlakom, no zároveň zdôraznil, že tento postoj nesmie byť brzdou pokroku pri hľadaní odpovedí na otázky a výzvy dnešnej doby.

Súčasťou týchto odpovedí by podľa predsedu nemeckých biskupov, ktorý sám seba označil za konzervatívca, malo byť aj požehnávanie homosexuálnych párov, svätenie žien či decentralizácia cirkvi.

Kritika biskupa Voderholzera

V uplynulých dňoch sa ozval aj regensburský biskup Rudolf Voderholzer, ktorý patrí k hlasným kritikom Synodálnej cesty. V otvorenom liste označil jej proces za málo transparentný, dokonca neváhal použiť slová o autoritárskej svojvôli.

Takto reagoval predovšetkým na online stretnutie, ktoré sa začiatkom februára konalo namiesto plánovaného synodálneho zhromaždenia. Biskup Voderholzer naznačil, že počet účastníkov online stretnutia bol umelo navýšený takým spôsobom, aby diskusia prebiehala požadovaným smerom.

Otvorený list: Zloženie online konferencie Synodálnej cesty

Veľavážené dámy a veľavážení páni prezídia Synodálnej cesty, veľavážení členovia synodálneho zhromaždenia,

19. novembra 2020 dostali členovia, pozorovateľky a pozorovatelia, ako aj poradcovia a poradkyne synodálneho zhromaždenia Synodálnej cesty list od prezídia s oznámením online konferencie ako náhradného podujatia za druhé synodálne zhromaždenie, ktoré bolo odrieknuté pre pandémiu koronavírusu.

Rozhodnutie prezídia pre tento formát bolo, mimochodom, proti výraznej väčšine členov synodálneho zhromaždenia, ktorí boli oprávnení hlasovať (volebná účasť: 78 %, za uskutočnenie druhého synodálneho zhromaždenia ako videokonferencie: 61 %). Argumentácia prezídia znela: 61 % zo 78 % je iba 48 %, a teda menej ako polovica členov. Aké chápanie demokracie!

V ostatných dňoch a týždňoch sa konalo prihlasovanie na online konferenciu. Podľa podkladov na extra zriadenom portáli www.online-sw.de sa celkovo 251 osôb prihlásilo do tematických skupín, teda zúčastnia sa na online konferencii. Vzhľadom na 230 členov synodálneho zhromaždenia, ku ktorým musíme ešte pripočítať pozorovateľov a poradcov, sa to javí ako veľmi dobrá účasť.

Keď sa však bližšie pozrieme na účastníčky a účastníkov, vynárajú sa otázky. Najskôr to najnápadnejšie: Medzi účastníkmi sa nachádzajú diecézne kontaktné osoby pre Synodálnu cestu. Tieto sa nesmeli zúčastniť na prvom synodálnom zhromaždení a boli odkázaní na livestream. Na regionálnych konferenciách boli úplne vylúčení. Teraz boli extra pozvaní, aby sa prihlásili, hoci by bola možná livestream účasť, čo by na online konferencii na rozdiel od prvého synodálneho zhromaždenia neprinieslo so sebou žiadnu nevýhodu, ktorá by bola hodná zmienky.

Prečo sa mali prihlásiť diecézne kontaktné osoby? Aby azda vylepšili počet prihlásení? A prečo sa v najnovšej tlačovej správe Synodálnej cesty zamlčiava ich účasť, keď sa tam uvádza: „Na nej sa zúčastnia členovia synodálneho zhromaždenia, poradkyne a poradcovia štyroch synodálnych fór, ako aj pozorovateľky a pozorovatelia zo susedných krajín a z ekumény“ (tlačová správa Synodálnej cesty č. 23 z 3. 2. 2021).

Keď sa bližšie pozrieme na prihlásenia, konštatujeme, že záujem o online konferenciu je skôr nízky. Prihlásilo sa len 80 % členov synodálneho zhromaždenia, len 61 % pozorovateliek a pozorovateľov, 62 % poradkýň a poradcov a len 50 % extra dodatočne pozvaných diecéznych kontaktných osôb.

Namiesto toho nájdeme niekoľko mien, ktoré nemožno priradiť k žiadnej z dosiaľ uvedených skupín, ani ku skupine spolupracovníčok a spolupracovníkov, a pýtame sa, akú rolu zaujmú títo na online konferencii. Nesmú byť zástupkyňami alebo zástupcami členov, pretože podľa stanov (čl. 3, ods. 3) sa títo nesmú nechať zastúpiť. Najprominentnejší medzi nimi je páter Dr. Hans Langendörfer SJ. Je prihlásený do tematickej skupiny prof. Dr. Dr. Ulricha Hemela s názvom „Zaobchádzanie s dôsledkami Synodálnej cesty: Očakávania a sklamania“.

Celkovo sa natíska dojem, že okolnosť, že online konferencia nie je definovaná v stanovách, sa využíva, ak dokonca nebola zvolená zámerne, na dosiahnutie väčšieho manévrovacieho priestoru v zložení. Takto je to celkovo aj pri Synodálnej ceste, ktorou sa vyhlo právnym predpisom partikulárneho koncilu a skoncipoval sa formát v právne neošetrenom priestore. Ako inak by sa dalo vysvetliť, že synodálne zhromaždenie sa neuskutoční ako videokonferencia, no potom sa tým istým dychom predostrie ako alternatíva videokonferencia, len s tým rozdielom, že sa nebudú prijímať nijaké formálne uznesenia?

Treba dúfať, že rozhodnutia prezídia a rozšíreného prezídia budú v budúcnosti robené transparentnejšie, napríklad tým, že zápisnice zo zasadania budú dávané k dispozícii všetkým členom. Azda by sa tým dalo odňať živnú pôdu občas vznikajúcemu dojmu o autoritárskej svojvôli. Toto by bolo základným predpokladom pre dôveryhodný a úspešný priebeh naliehavo potrebnej obnovy Cirkvi v našej krajine.

Spojený v modlitbe srdečne pozdravuje

Dr. Rudolf Voderholzer, biskup Regensburgu

Preložil o. Ján Krupa.

Kritické slová zazneli aj z Vatikánu. Aj keď nie priamo na adresu Synodálnej cesty, ale smerom k snahám o dosiahnutie eucharistického spoločenstva medzi katolíkmi a protestantmi (tzv. interkomunio).

Aj v tejto oblasti sa angažuje biskup Bätzing, ktorý je spolupredsedom Ekumenického pracovného kruhu evanjelických a katolíckych teológov (ÖAK). Ten v roku 2019 schválil dokument Spoločne pri Pánovom stole, ktorý mal umožniť spoločné pristupovanie katolíkov aj evanjelikov k eucharistii.

Zasiahla však Kongregácia pre náuku viery, ktorá v liste adresovanom Bätzingovi ako predsedovi Nemeckej biskupskej konferencie vyhlásila, že rozdiely v katolíckom a protestantskom chápaní eucharistie sú stále natoľko výrazné, že účasť jedných aj druhých pri spoločnom eucharistickom stole je vylúčená.

Kongregácia zároveň pripomenula, že biskupská konferencia jednej krajiny nemôže autonómne rozhodovať o vieroučných témach, ktoré sa dotýkajú celej cirkvi.

Biskup Georg Bätzing na obálke januárového vydania mesačníka Herder Korrespondenz.

ÖAK reagovala koncom januára, keď zverejnila 26-stranové teologické vyhlásenie, ktorým oponuje vatikánskej argumentácii. Voči tomu sa ohradil predseda Pápežskej rady pre podporu jednoty kresťanov Kurt Koch, ktorého prekvapil nielen obsah, ale aj načasovanie vyhlásenia. „Kongregácia pre náuku viery adresovala svoj list predsedovi Nemeckej biskupskej konferencie, preto v Ríme očakávame odpoveď od neho,“ povedal pre CNA Deutsch kardinál Koch.

Z vrchných cirkevných poschodí však neprichádzajú len kritické reakcie. Luxemburský kardinál Jean-Claude Hollerich, ktorý je predsedom Komisie biskupských konferencií EÚ (COMECE), vyhlásil, že koncept nemeckej Synodálnej cesty by mohol byť inšpiráciou pre zorganizovanie celoeurópskej synody.

Kardinál v problémoch

Stranou v týchto sporoch momentálne ostáva kardinál Rainer Maria Woelki, ktorý spolu s biskupom Voderholzerom donedávna patril medzi najviditeľnejších kritikov Synodálnej cesty a interkomunia.

V posledných týždňoch však musí riešiť iné problémy, keďže čelí tlaku na odstúpenie z čela Kolínskej arcidiecézy, ku ktorému sa pridali už desiatky kňazov. Dôvodom je údajne nedostatočné prešetrenie obvinení zo sexuálneho zneužívania vznesených voči jednému z kňazov v roku 2015 a údajná neochota zverejniť audit externej firmy, ktorá preverovala adekvátnosť postupu arcidiecézy pri riešení sexuálnych deliktov počnúc rokom 1975.

V prvom prípade sa kardinál báni tým, že kánonický proces proti kňazovi O. (médiá neuviedli jeho celé meno) sa nezačal len preto, že v čase vznesenia obvinení bol po druhej mozgovej príhode a trpel demenciou, takže nebol spôsobilý podstúpiť vyšetrovanie a medzičasom zomrel. Problémom malo byť aj to, že údajná obeť nemala žiadnych svedkov a po vznesení obvinenia odmietala ďalej spolupracovať.

Kritici kardinálovho postupu však hovoria, že o prípade mal byť Vatikán tak či tak informovaný a ten by rozhodol o ďalšom postupe. Zároveň pripomínajú, že s dotyčným kňazom sa Woelki poznal od svojej mladosti, čo mohlo mať vplyv na nedôslednosť vyšetrovania.

V druhom medializovanom prípade Woelki argumentuje tým, že správa právnickej kancelárie Westpfahl Spilker Wastl vykazovala „závažné metodické nedostatky“ a preto poveril vypracovaním novej správy odborníka na trestné právo Björna Gerckeho. Kardinál pritom sľúbil, že 18. marca bude Gerckeho správa zverejnená a odôvodnenosť výhrad proti prvej správe preverí nezávislá komisia.

Keďže ku kritike Woelkiho sa pridal aj biskup Bätzing a jedno z katolíckych ženských protestných hnutí už vyzvalo pápeža, aby do Kolína poslal apoštolského vizitátora, podporovatelia konzervatívneho kardinála celú kauzu interpretujú len ako snahu o oslabenie jeho pozície.

Samotný Woelki vyhlásil, že je presvedčený o správnosti svojho postupu v oboch prípadoch, no zároveň požiadal Vatikán, aby vznesené obvinenia dôsledne preveril.

A známy je už aj výsledok vyšetrovania. Len včera oficiálna stránka Nemeckej biskupskej konferencie Katholisch.de informovala, že Svätá stolica žiadne pochybenie kardinála Woelkiho nezistila.