Nemeckí biskupi vyrazili na (synodálnu) cestu bez požehnania Vatikánu

Nemeckí biskupi vyrazili na (synodálnu) cestu bez požehnania Vatikánu

Kardinál Reinhard Marx, predseda Konferencie biskupov Nemecka, prichádza na bohoslužbu počas plenárneho zhromaždenia nemeckých biskupov vo Fulde v septembri 2018. Foto – TASR/AP

Lavína, ktorú spustili biskupi spolu s Centrálnym výborom nemeckých katolíkov, môže mať ďalekosiahle následky. Padlo už aj slovo schizma.

To číslo muselo byť pre nemeckých biskupov studenou sprchou – do roku 2060 klesne počet katolíkov a evanjelikov v krajine o polovicu.

Súčasných 45 miliónov kresťanov (23 miliónov katolíkov a 21 miliónov evanjelikov) sa v priebehu štyridsiatich rokov scvrkne na 23 miliónov (12 miliónov katolíkov a 10 miliónov evanjelikov). Vyplýva to zo štúdie, ktorú na objednávku oboch kresťanských cirkví na jar tohto roku vypracoval odborný tím z Freiburskej univerzity.   

Dôvodom poklesu sú, prirodzene, aj demografické zmeny, ale hlavným problémom je strata viery a identifikácie s cirkvou. Takmer štvrtina katolíckych rodičov nedáva svoje deti pokrstiť a zároveň cirkev opúšťajú desaťtisíce dospelých ľudí. Napríklad v roku 2017 ich bolo takmer 168-tisíc. Naopak, do cirkvi ich vstúpilo len necelých desaťtisíc.

Jednoducho, cirkev v Nemecku je v hlbokej kríze a treba s tým niečo robiť.

Ako na to, si nemeckí biskupi povedali na marcovom plenárnom zasadnutí v dolnosaskom Lingene – a vydesili tým Vatikán.

Bod zlomu

Nemecký týždenník Die Zeit označil stretnutie v Lingene za bod zlomu, po ktorom by mohla nasledovať radikálna demokratizácia tamojšej cirkvi. O čo ide?

Biskupi vedení mníchovským arcibiskupom a kardinálom Reinhardom Marxom si povedali, že svetlejšiu budúcnosť dosiahnu jedine „synodálnou cestou“. Počnúc Prvou adventnou nedeľou, ktorá predstavuje začiatok nového cirkevného roka, sa má v krajine uskutočniť séria veľkých stretnutí, na ktorých budú prediskutované najpálčivejšie problémy cirkvi.

Tie sú podľa nemeckých biskupov štyri. V oficiálnych dokumentoch sú síce pomenované pomerne opisným spôsobom, ale v podstate ide o zneužívanie moci, sexuálnu morálku, celibát a postavenie žien v cirkvi.

Prečítajte si rozhovor Martina Hanusa s predsedom ZDK Thomasom Sternbergom Zdieľať

Rovnocenným partnerom Nemeckej biskupskej konferencie (DBK) pri ich riešení majú byť laici zastúpení Centrálnym výborom nemeckých katolíkov (ZDK). Lídrom celého reformného procesu je tak spolu s kardinálom Marxom predseda ZDK Thomas Sternberg.

Samozrejme, synoda nemeckej cirkvi nemá byť len diskusným krúžkom, ale má prijať aj konkrétne opatrenia, ktoré by ju vyviedli z krízy.

A ako Marx neskôr sebavedomo vyhlásil, dúfa, že dosiahnuté výsledky budú nápomocné aj iným biskupským konferenciám i celej cirkvi.

Pápežov list

To, čo Nemci nachystali, vyvolalo v Ríme veľké pobúrenie. Čo sa dialo za múrmi Vatikánu, zhrnul Herder Korrespondenz, odkiaľ viaceré informácie prebrala česká redakcia Vatikánskeho rozhlasu.

Keď apoštolský nuncius v Nemecku, chorvátsky arcibiskup Nikola Eterović, ktorý predtým dlhé roky pôsobil ako generálny sekretár Synody biskupov, takže o téme vie svoje, informoval prefekta Kongregácie pre biskupov Marca Ouelleta (na Slovensku známeho najmä z kauzy Bezák) o dianí pri Rýne, ten urýchlene inicioval stretnutie so štátnym sekretárom Svätej stolice Pietrom Parolinom a prefektom Kongregácie pre náuku viery Luisom Ladariom.

O situácii bol, prirodzene, informovaný aj pápež František, ktorý následne celú vec prekonzultoval s jedným zo svojich obľúbencov – nemeckým kardinálom Walterom Kasperom.

Obavy Vatikánu vyplývali najmä z informácií, že Nemci sú odhodlaní – ak dôjde k väčšinovému konsenzu – odhlasovať si napríklad aj zdobrovoľnenie celibátu, zapojenie žien do kňazskej služby či zmeny v morálnom učení.

Kardinál Ladaraia navrhol sformulovať list, ktorý by pápež zaslal nemeckým biskupom. František sa však napokon rozhodol zaslať ho všetkým nemeckým veriacim.

Rozsiahly 23-stranový list „putujúcemu Božiemu ľudu v Nemecku“ zverejnil Vatikán 29. júna a jeho posolstvo je jednoznačné: synodalita znamená kráčať spoločne s celou cirkvou (termín Sensus Ecclesiae sa v texte nachádza až štyrikrát); nepodliehať partikularizmu a duchu doby; problémy neriešiť anketami, prieskumami a konsenzami.

„Jedným z prvých a veľkých pokušení na ekleziálnej úrovni je nazdávať sa, že riešenia súčasných a budúcich problémov spočívajú výlučne v reformách čisto štrukturálnych, organizačných a úradníckych,“ pripomenul František myšlienku, ktorú adresoval nemeckým biskupom už v roku 2015 počas návštevy ad limina apostolorum. Následne zdôraznil, že podstatné je zamerať sa na ohlasovanie evanjelia, ktoré je základným poslaním cirkvi.

Záver listu veľavravne patril argentínskemu prísloviu „nech sú bratia v ozajstnej jednote za každého počasia, pretože ak medzi sebou bojujú, zhltnú ich tí zvonku“.

Marxova opozícia

Napriek prianiu pápeža nie sú nemeckí bratia už dávno jednotní. Ukázalo sa to aj počas minuloročnej diskusie o tzv. interkomuniu, teda o prijímaní eucharistie nekatolíckym partnerom v zmiešaných manželstvách.

DBK vo februári 2018 odhlasovala náčrt smernice, ktorá by špecifikovala okolnosti, za ktorých by mohol ísť na prijímanie protestant, ktorý je cirkevne zosobášený s katolíčkou, resp. protestantka s katolíkom.

Sedem nespokojných biskupov vedených kolínskym arcibiskupom a kardinálom Rainerom Mariom Woelkim a regensburským biskupom Rudolfom Voderholzerom na to reagovali listom zaslaným do Vatikánu, v ktorom sa pýtali, či spomenutá záležitosť je v kompetencii biskupských konferencií alebo si vyžaduje schválenie zhora.

Obe strany sa následne stretli v Ríme s prefektom Kongregácie pre náuku viery Ladariom a predsedom Pápežskej rady pre napomáhanie jednoty kresťanov Kurtom Kochom, kde sa však dohodli len na tom, že sa dohodnú. No aj keď ku stretnutiu došlo pred rokom a pol, dodnes ostal problém nevyriešený. Akurát pribudli nové.


Kardináli to vidia ináč – zľava mníchovský arcibiskup Reinhard Marx a kolínsky arcibiskup Rainer Maria Woelki vo Vatikáne počas konkláve v roku 2013. Foto – TASR/AP  

Hlavnými kritikmi synodálnej cesty plánovanej Marxom a Sternbergom sú v súčasnosti práve Woelki a Voderholzer. O zvrat sa pokúsili na augustovom zasadnutí Stálej rady DBK, ktorú tvorí 27 diecéznych biskupov, kde predložili alternatívny návrh štatútu synody zohľadňujúci pápežovu výzvu postaviť na prvé miesto nie štrukturálne reformy, ale evanjelizáciu.

Namiesto štyroch navrhnutých okruhov predložili sedem iných, ktoré sa podľa nich bezprostrednejšie dotýkajú aktuálnej krízy cirkvi, napríklad sexuálne zneužívanie, úloha laikov pri evanjelizácii, podpora manželstva a rodiny, zapojenie mladých do života cirkvi či duchovné povolania.

Ich návrh však dostal len tri hlasy, traja biskupi boli neprítomní a až 21 ich hlasovalo proti. Marx a Sternberg tak získali jasnú podporu a slávili veľký úspech.

Zaujímavosťou je, že dvojicu Woelki – Voderholzer výdatne podporuje spomenutý 86-ročný kardinál Kasper, ktorý sa radí skôr k cirkevným progresívcom.

V rozhovore pre Herder Korrespondenz napríklad kritizoval, že pápežov list nemeckí veriaci odignorovali. „Bez obnovy viery všetky, dokonca i dobre premyslené štrukturálne reformy pôjdu do prázdna. (...) Nakoniec môžu viesť k novému, ešte hlbšiemu sklamaniu,“ varoval Kasper.

Naopak, zatiaľ akosi nepočuť kardinála Gerharda Ludwiga Müllera, jedného z najvýraznejších predstaviteľov konzervatívneho krídla katolíckej hierarchie, ktorý sa ocitol v paradoxnej situácii. S Marxovými krokmi bez pochýb prudko nesúhlasí, ale otvorená podpora pápeža, ktorý ho pred dvoma rokmi stiahol z čela Kongregácie pre náuku viery, mu tiež nie je po chuti. 

Synoda či koncil?

Keďže počas celého leta seriózna reakcia na Františkov list z nemeckej strany neprišla, zatiaľ čo prípravy na začiatok synodálnej cesty naďalej vo veľkom pokračovali, kardinál Ouellet sa podujal k ďalšiemu kroku.

Začiatkom septembra poslal kardinálovi Marxovi list, v ktorom ho požiadal, aby pri príprave synody a v jej štatúte boli zohľadnené výzvy pápeža Františka. Taktiež mu zdôraznil, že synoda nemá právomoc akýmkoľvek spôsobom meniť univerzálne učenie a disciplínu cirkvi.

Radi čítate Postoj?

Bez vás by sme Postoj nemohli tvoriť.

Pridajte sa k našim podporovateľom na podpora.postoj.sk

K listu Ouellet pripojil štvorstranové stanovisko Pápežskej rady pre legislatívne texty k náčrtu štatútu synody podpísané predsedom Filippom Iannoneom, z ktorého vyplýva, že Nemci nepripravujú synodu, ale – aj keď to tak verejne nenazvali – partikulárny koncil. Ten sa podľa Kódexu kánonického práva môže konať len so súhlasom Vatikánu, pričom „dekréty vydané koncilom sa nemajú vyhlásiť, ak neboli preskúmané Apoštolskou stolicou,“ píše sa v kánone 446.

„Synodalita v cirkvi, o ktorej sa pápež často zmieňuje, nie je synonymom demokracie alebo väčšinových rozhodnutí,“ uviedol arcibiskup Iannone a zdôraznil, že tak, ako je synoda navrhnutá, „nie je cirkevne platná“.

„Otázkou nie je, či nemeckí biskupi vedia, čo od nich pápež chce. Otázkou je, či ich to vôbec ešte zaujíma,“ povedal pre Catholic News Agency zdroj zvnútra Pápežskej rady pre legislatívne texty.

Pohľad z opačnej strany ponúkol náboženský redaktor Süddeutsche Zeitung Matthias Drobinski. „Ten, kto ešte hľadá dôkaz o tom, že autoritársky klerikalizmus sa v katolíckej cirkvi teší dobrému zdraviu, tu ho má,“ napísal v stĺpčeku s jasným odkazom v nadpise – Basta.

Podiskutujeme, zahlasujeme

Po dvojliste od Ouelleta a Iannoeneho vydal Marx vysvetľujúce vyhlásenie, že tlmočené výhrady sa týkali ešte júnového návrhu štatútu synody a nezohľadnili to, že v auguste Stála rada DBK schválila upravenú verziu stanov so zapracovanými pripomienkami Vatikánu. Podľa Catholic News Agency však k žiadnym skutočným zmenám v texte nedošlo.

Prefektovi Kongregácie pre biskupov a predsedovi Pápežskej rady pre legislatívne texty zároveň odpovedal, že chystaná synodálna cesta určite nie je partikulárnym koncilom a že na pláne prediskutovať štyri ohlásené okruhy sa nič nemení.

Pred začiatkom tohtotýždňového plenárneho zasadnutia nemeckých biskupov vo Fulde, kde mal byť štatút upravujúci celý synodálny proces definitívne schválený, sa Marx vybral do Ríma, kde sa popri zasadnutí Rady kardinálov, ktorej je členom, a Ekonomickej rady, ktorej je koordinátorom, súkromne stretol aj s pápežom Františkom (rovnako aj s kardinálom Ouelletom), aby to s ním celé ešte nejako uhral.

Prečítajte si profil kardinála Reinharda Marxa od Martina Hanusa Zdieľať

Odovzdal mu pri tom spoločný list DBK a ZDK, v ktorom ho biskupi a laici uisťujú, že „Sensus Ecclesiae“ je pre nich prvoradý princíp. Zároveň v ňom zdôvodnili výber štyroch diskusných tém, pričom zdôraznili, že celá synodálna cesta má byť duchovným procesom vychádzajúcim z primátu evanjelizácie. Marx tak Františkovi naservíroval všetko, čo chcel počuť.

Otázka, nakoľko sa deklarované postoje premietnu do konečnej podoby štatútu, však napriek tomu ostala visieť vo vzduchu.

Plenárne zasadnutie nemeckých biskupov prebiehalo od pondelka do stredy podľa očakávaného scenára. Woelkiho menšina vyzývala navrhovaný štatút upraviť v duchu požiadaviek pápeža a kuriálnych kardinálov, Marxova väčšina zasa držala svoju líniu.

Zaujal nuncius Eterović, ktorý nemeckým biskupom pripomenul, že pápež František je prvým pápežom od čias Pia XI., ktorý im poslal adresný list, čo znamená, že sa deje niečo naozaj vážne. (Pius XI. v roku 1937 varoval pred hrozbou nacizmu nemecky napísanou encyklikou o postavení katolíckej cirkvi v Nemecku.) 

Pozornosť vzbudila aj profesorka teológie na Viedenskej univerzite, členka Medzinárodnej teologickej komisie a laureátka Ratzingerovej ceny (tzv. teologická nobelovka) za rok 2017 Marianne Schlosser, ktorá odmietla účasť na synode, kde sa mala podieľať na téme postavenia žien v cirkvi. Nesúhlasí totiž s tým, aby sa otvárala otázka ich svätenia.

Ojedinelé prejavy odporu však nezabránili schváleniu Marxom predloženého štatútu, ktorý prešiel pohodlnou väčšinou 51 hlasov za a 12 proti.

Podľa informácií Catholic News Agency boli do preambuly zapracované termíny ako „primát evanjelizácie“ či „Sensus Ecclesiae“, čo však nič nemení na tom, že už o niekoľko mesiacov budú nemeckí veriaci vo veľkom diskutovať a následne aj hlasovať o učení cirkvi.

Aké názory prevážia, nie je ťažké uhádnuť. Vatikán sa tak ocitne v ťaživej situácii. To, že by prikývol odhlasovaným zmenám cirkevného učenia či disciplíny v jednej konkrétnej krajine, je nepredstaviteľné.  

A to, čo by vyvolala vatikánska stopka nemeckým nápadom, si človek radšej ani nepredstavuje. Slovo schizma už ale padlo v nejednom komentári či vyjadrení k tejto prekérnej situácii.

Čo poradí pápežovi Františkovi jeho nemecký predchodca?

Na konci článku vás ešte poprosím o jednu vec:

Ak radi čítate moje články na Postoji, staňte sa, prosím, členom klubu podporovateľov Postoja. 

  

Vašich 5 eur mesačne výrazne pomôže k vzniku ďalších našich článkov.
Ďakujem. Imrich Gazda

Viac o podpore nájdete na podpora.postoj.sk

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo