Nemecká cirkev si vždy razila tak trochu svoju cestu. Bola si vedomá svojej teologickej i ekonomickej sily. Pápeži Pavol VI. i Ján Pavol II. ju však vhodnými personálnymi nomináciami – napriek rôznym problémom – dokázali udržať na svojej strane. Mohli sa pritom oprieť o osobnosti, akými boli kardináli Ratzinger, Meisner, Lehmann, Kasper... Aj preto časť z nich postupne skončila na čele vplyvných úradov Rímskej kúrie.

Keďže jeden z nich sa potom sám stal pápežom, pribúdajúce spory a napätia medzi Nemeckom a Vatikánom ostávali naďalej tlmené.

Za pápeža Františka je však zrazu všetko iné. Medzičasom zosnulý kardinál Joachim Meisner a dnes už 91-ročný kardinál Walter Brandmüller, spoluautori známych „dubia“, sa stali jeho otvorenými kritikmi. K nim sa časom pridal aj Gerhard Ludwig Müller, ktorého síce za kardinála vymenoval samotný František, no v roku 2017 nečakane ukončil jeho pôsobenie na čele Kongregácie pre náuku viery. Zo „starej gardy“ tak zostal na Františkovej strane len 87-ročný Walter Kasper.

No a potom tu ostáva výrazná kardinálska dvojica, ktorú „zdedil“ po svojom predchodcovi Benediktovi XVI. – 67-ročný Reinhard Marx, arcibiskup Mníchova a donedávna predseda Nemeckej biskupskej konferencie (DBK), a o tri roky mladší Rainer Maria Woelki, arcibiskup Kolína.

Pápež František mal zo začiatku ku kardinálovi Marxovi veľmi blízko – vymenoval ho za člena Rady kardinálov, ktorá mu má pomáhať pri správe cirkvi a reforme Rímskej kúrie, ako aj za koordinátora Ekonomickej rady, ktorá dohliada na hospodárenie a na administratívne a finančné štruktúry Svätej stolice a Mestského štátu Vatikán.

No kým na stretnutiach v Apoštolskom paláci Marx budí dojem pápežovho lojálneho spolupracovníka, v rámci nemeckej cirkvi podporuje iniciatívy, ktoré ju stále viac posúvajú na cestu preč od Vatikánu. Dôležitú rolu pri tom zohráva jeho nástupca na čele biskupskej konferencie Georg Bätzing.  

Kardinál Woelki, ktorý stojí na opačnej strane, sa síce snaží tento trend pribrzdiť, ale ako ukázali viaceré kľúčové hlasovania, na svojej strane má len asi pätinu diecéznych biskupov. Medzi nimi sú napríklad arcibiskup Bambergu Ludwig Schick či biskup Regensburgu Rudolf Voderholzer.

Toľko k personáliám, prejdime k obsahu.

Interkomunio: zatiaľ to nevyšlo ani na druhý pokus

Nemecká cirkev už niekoľko rokov žije dvoma zásadnými témami: diskusiou o interkomuniu, teda o možnosti eucharistického spoločenstva medzi katolíkmi a protestantmi, a tzv. synodálnou cestou.

Momentálne aktuálnejšou je prvá téma, začnime teda ňou. Kongregácia pre náuku viery v polovici septembra zaslala list predsedovi DBK Bätzingovi, v ktorom jednoznačne vylúčila možnosť, aby katolíci a evanjelici spoločne pristupovali k eucharistii.

Tento návrh sa objavil v rozsiahlom 57-stranovom dokumente nazvanom Spoločne pri Pánovom stole, ktorý vypracoval a v septembri 2019 aj schválil Ekumenický pracovný kruh evanjelických a katolíckych teológov (ÖAK), ktorému spolupredsedá práve limburský biskup Bätzing. Ten chcel k spoločnému prijímaniu eucharistie pristúpiť už počas septembrového ekumenického kongresu vo Frankfurte nad Mohanom, ktorý bol napokon pre pandémiu presunutý na budúci rok.

Kongregácia pre náuku viery vo svojom teologickom zdôvodnení uvádza, že rozdiely v katolíckom a protestantskom chápaní eucharistie sú stále natoľko výrazné, že účasť jedných aj druhých pri spoločnom eucharistickom stole je vylúčená. Naopak, ÖAK vo svojom dokumente píše o tom, že katolícka svätá omša a evanjelická večera Pánova sú v podstate len dve rozličné formy tej istej udalosti. 

Vatikánska kongregácia pripomína aj to, že biskupská konferencia jednej krajiny nemôže autonómne rozhodovať o vieroučných témach, ktoré sa dotýkajú celej cirkvi.  

„Počul som, že pápež pri rôznych osobných rozhovoroch vyjadril svoju starosť o cirkev v Nemecku, a to nie len v súvislosti s interkomuniom, ale s celkovou tamojšou situáciou,“ povedal v rozhovore pre Herder Korrespondenz kardinál Kurt Koch, predseda Pápežskej rady na podporu jednoty kresťanov, a pripomenul minuloročný 23-stranový List Svätého Otca Františka putujúcemu Božiemu ľudu v Nemecku, v ktorom pápež apeloval na „sensus ecclesiae“, teda na kráčanie v jednote s celou cirkvou.

O pápežovom „dramatickom znepokojení“ nedávno hovoril aj emeritný biskup Fuldy Heinz Josef Algermissen, ktorý sa s Františkom zhováral po skončení generálnej audiencie začiatkom októbra. Dodal, že v Ríme musel neustále čeliť jednej otázke: „Čo sa to deje s cirkvou v Nemecku?“

Nemeckí biskupi počas plenárneho zasadnutia vo Fulde v roku 2018. Foto –TASR/AP

Späť k samotnému interkomuniu. Diskusia o ňom nie je vôbec nová. Už pred niekoľkými rokmi Nemecká biskupská konferencia pripravila a vo februári 2018 aj výraznou väčšinou hlasov schválila pastoračnú príručku Kráčať s Kristom – na ceste jednoty. Medzikonfesijné manželstvá a spoločná účasť na eucharistii, ktorou stanovila podmienky, za ktorých môže protestantský partner v zmiešanom manželstve pristupovať ku svätému prijímaniu.

Proti výsledku hlasovania sa postavili siedmi diecézni biskupi na čele s kolínskym kardinálom Rainerom Mariom Woelkim a požiadali Svätú stolicu o vyjadrenie, či vydanie takejto smernice je v kompetencii biskupskej konferencie alebo si vyžaduje súhlas Svätej stolice.

V máji 2018 sa preto vo Vatikáne uskutočnilo stretnutie predstaviteľov Rímskej kúrie na čele s kardinálom Luisom Ladariom Ferrerom, prefektom Kongregácie pre náuku viery, a kardinálom Kurtom Kochom. Členmi nemeckej delegácie boli podporovatelia interkomunia vedení kardinálom Reinhardom Marxom, vtedajším predsedom DBK, ako aj jeho odporcovia vedení kardinálom Woelkim.  

Počas stretnutia sa diskutovalo o vieroučnom, pastoračnom aj právnom rozmere novej pastoračnej príručky, pričom kardinál Ladaria zúčastneným odkázal, že pápež František si želá, aby nemeckí biskupi podľa možnosti dospeli k jednomyseľnému riešeniu.

Keďže toto stretnutie situáciu neupokojilo, práve naopak, Svätá stolice sa rozhodla opäť zasiahnuť – tentokrát omnoho jednoznačnejšie. Kardinál Ladaria poslal list predsedovi DBK Marxovi, v ktorom mu oznámil, že podľa pápeža Františka nie je text pastoračnej príručky zrelý na publikovanie. A to z troch hlavných dôvodov:

otázka pristupovania protestantov žijúcich v zmiešaných manželstvách k svätému prijímaniu nie je témou partikulárnej, ale všeobecnej cirkvi, keďže sa týka samotnej katolíckej viery;

táto problematika má vplyv na ekumenické vzťahy aj s ďalšími kresťanskými cirkvami a cirkevnými spoločenstvami, čo nemožno podceňovať;

Kódex kánonického práva v kánone 844 už dnes umožňuje za určitých závažných okolností udeliť eucharistiu nekatolíkovi, pričom je dôležitý úsudok diecézneho biskupa alebo konferencie biskupov, čo však býva interpretované rôzne, takže kompetentné úrady Svätej stolice boli poverené vypracovať presné vysvetlenie týchto záležitostí na úrovni všeobecnej cirkvi.

Kardinál Ladaria v rozhovore pre Vatican Insider následne zdôraznil, že jeho list neznamená úplné zastavenie diskusie o interkomuniu, ale je výzvou k ďalšej reflexii, keďže táto otázka sa netýka len jednej krajiny či diecézy, ale celej cirkvi. „Ak by sa každý vybral svojou cestou, hrozil by zmätok,“ zdôraznil prefekt Kongregácie pre náuku viery.  

V podobnom duchu sa vyjadrili aj niektorí ďalší biskupi z krajín, kde žije vysoký podiel protestantov, napríklad holandský kardinál Willem Jacobus Eijk.  

Bývalý arcibiskup Filadelfie Charles Chaput zdôraznil, že nemecký návrh narúša podstatnú väzbu medzi eucharistiou a sviatosťou zmierenia, ktorú od protestantských manželov či manželiek nevyžaduje. Ak dôjde k relativizácii v tomto bode, kde je záruka, že v budúcnosti nebude spochybňované katolícke učenie aj inde, pýtal sa vo svojom článku publikovanom v The First Things.    

Súčasťou Marxovej väčšiny je aj biskup Trieru Stephan Ackermann. Do sporu s Vatikánom sa tento rok dostal pre plánovanú reformu svojej diecézy. Foto – TASR/AP

Napriek odkazu pápeža, že pastoračná príručka o interkomuniu ešte nie je zrelá na publikovanie, ju Nemecká biskupská konferencia po niekoľkých týždňoch zverejnila – so zdôvodnením, že nejde o oficiálny dokument, ale priebežný pracovný materiál.

V reakcii na to arcibiskup Bambergu Ludwig Schick, odporca aktuálneho návrhu interkomunia, využil možnosť, ktorú diecéznemu biskupovi dáva spomínaný kánon 844 a zverejnil podmienky, za ktorých môže protestantský manželský partner pristúpiť k svätému prijímaniu: musí byť stotožnený s apoštolským vyznaním viery, uznávať sedem sviatostí a akceptovať katolícku hierarchiu na čele s pápežom a biskupmi. Teda de facto sa stať katolíkom.

Naopak, biskupi Hamburgu, Osnabrücku, Paderbornu či Magdeburgu, ktorí sú súčasťou Marxovej väčšiny, opätovne podporili udeľovanie eucharistie veriacim žijúcim v zmiešaných manželstvách.

Synodálna cesta: najprv Frankfurt, potom Vatikán

Popri spore o interkomunio je témou týchto mesiacov aj tzv. synodálna cesta, na ktorú nemecká cirkev nastúpila v Prvú adventnú nedeľu v roku 2019. Ide o reformný proces „obnovy a obrátenia“, ktorého súčasťou sú synodálne zhromaždenia 69 členov biskupskej konferencie, 69 zástupcov Centrálneho výboru nemeckých katolíkov (ZDK) a 82 delegátov zastupujúcich rehole, nové cirkevné hnutia či mládež.

Hlavné témy, o ktorých sa má diskutovať, sú štyri: zneužívanie moci, sexuálna morálka, kňazský celibát a postavenie žien v cirkvi.

O výhradách Vatikánu k príprave a koncepcii synody nemeckej cirkvi sme na Svete kresťanstva písali už pred rokom. Najväčšia obava, ktorú zdieľala aj Woelkiho skupina, bola rovnaká ako pri interkomuniu: prijatie zásadných zmien dotýkajúcich sa nielen Nemecka, ale celej cirkvi.

Svätá stolica by tak opäť bola postavená pred hotovú vec, závery, ktoré by boli v rozpore s katolíckou vieroukou a morálkou, by musela odmietnuť, čím by sa otvorilo nové frontové pole.

Aj preto si v Ríme aspoň na chvíľu vydýchli, keď koncom novembra 2019, len niekoľko dní pred otvorením synodálnej cesty, boli schválené stanovy, z ktorých vyplýva, že závery, ku ktorých prijatiu je potrebná dvojtretinová väčšina hlasov, nebudú mať záväzný charakter, a tie, ktoré sa týkajú celej cirkvi, budú postúpené Svätej stolici.

„Nič nám nie je vzdialenejšie, ako národná cirkev,“ upokojoval situáciu predseda ZDK Thomas Sternberg na prvom synodálnom zhromaždení, ktoré sa uskutočnilo 31. januára a 1. februára vo Frankfurte.

V meste nad Mohanom sa od 3. do 5. septembra malo uskutočniť aj druhé zhromaždenie. Pre pandémiu sa však napokon konalo len jeden deň, 4. septembra, keď sa v piatich mestách (Berlín, Dortmund, Mníchov, Ludwigshafen, Frankfurt) zišlo po 50 účastníkov synody. Ďalšie zhromaždenie je naplánované na 4. – 6. februára 2021, predbežne opäť vo Frankfurte.

Pre upokojenie napätej situácie sa koncom júna nový predseda nemeckých biskupov Bätzing, ktorý začiatkom roka vystriedal kardinála Marxa, stretol s pápežom Františkom ako aj s prefektmi najdôležitejších dikastérií Rímskej kúrie.

„Pápež oceňuje tento projekt, ktorý je úzko spojený s preňho vzácnym termínom synodalita. Pre mňa bolo dôležitým objasniť, že cirkev v Nemecku už dlho kráča touto cestou a je si vedomá toho, že vždy musí byť previazaná s univerzálnou cirkvou,“ povedal biskup Bätzing po stretnutí so Svätým Otcom.

Ale aby tej kolegiality nebolo príliš... Keď Kongregácia pre klerikov v lete vydala dôležitú inštrukciu pre farnosti s názvom Pastoračná konverzia farského spoločenstva v prospech evanjelizačného poslania cirkvi, ozval sa kardinál Marx s výčitkou, že „je neuveriteľné, že dokument z Ríma prichádza bez toho, aby o tom s nami niekto hovoril. (...) Akoby sme sa my v Nemecku nikdy nezaoberali témou misionárskych farností!“.   

Dôkazom, že pôvodné obavy Vatikánu a konzervatívnej menšiny biskupov boli odôvodnené, ponúkli hneď prvé dve synodálne zhromaždenia. Diskusia na nich sa neprekvapivo venovala aj možnosti svätenia žien za diakonky, zatiaľ čo pod oknami protestovali desiatky feministiek z iniciatívy Maria 2.0 s nápismi „Aj ja môžem byť kňazom!“.

Debatu o tejto téme podporila aj časť biskupov vrátane Bätzinga, ktorý priznal, že jedným zo záverov synodálnej cesty môže byť požiadavka svätenia žien. Udeleniu indultu zo strany Ríma by podľa predsedu nemeckých biskupov napomohlo, keby táto požiadavka bola prednesená „veľmi silným hlasom“.

Bätzing takisto pripustil, že prijatý môže byť aj návrh udeľovania cirkevného požehnania homosexuálnym párom. Zároveň vyjadril presvedčenie, že závery nemeckej synody by následne mali byť predmetom diskusie na úrovni všeobecnej cirkvi.

Áno, Nemci nie sú národnou cirkvou. Ale Marx, Bätzing a ich progresívni biskupi sa už dnes tak správajú.