Pravoslávie Nový srbský patriarcha študoval archeológiu, usiloval sa o zmierenie s Chorvátmi

Novým arcibiskupom Peče, metropolitom Belehradu a Karloviec a patriarchom Srbov sa stal 59-ročný vladyka Porfirije (Perić), ktorý bol dosiaľ metropolitom Záhrebu a Ľubľany.

Vedenie Srbskej pravoslávnej cirkvi prebral po patriarchovi Irinejovi (Gavrilovičovi), ktorý zomrel vlani v novembri vo veku 90 rokov na komplikácie spojené s ochorením COVID-19. 

Po slávnostnej bohoslužbe v novej belehradskej Katedrále svätého Sávu vo štvrtok ráno synoda srbských biskupov hlasovala tajne, pokým sa nezhodla na troch kandidátoch.

Okrem biskupa Porfirijeho boli ďalšími dvoma kandidátmi 74-ročný novosadský biskup Irinej (Bulović) a 76-ročný banjalukský biskup Jefrem (Milutinović).

O tom, ktorý z nich sa stane hlavou Srbskej pravoslávnej cirkvi, rozhodol mních, ktorý meno v poradí 46. patriarchu vylosoval z troch zalepených obálok. Takýto volebný postup garantuje autonómiu cirkvi pri voľbe patriarchu.

Voľbu patriarchu mal viesť služobne najstarší biskup, 86-ročný šabacký vladyka Lavrentije (Trifunović), ale keďže od stredy je hospitalizovaný na belehradskej klinike s ochorením COVID-19, namiesto neho prevzal vedenie volebného zhromaždenia 75-ročný sremský biskup Vasilije (Vadić).  

Katedrálne zvony oznámili zvolenie novej hlavy autokefálnej Srbskej pravoslávnej cirkvi vo štvrtok popoludní okolo 16. hodiny.

Nový patriarcha po inauguračnej slávnostnej liturgii. Foto – TASR/AP

Patriarcha Porfirije sa narodil 22. júla 1961 ako Prvoslav Perić v meste Bečej vo Vojvodine, bol prvým z troch detí Radivoja a Radojky Peričových.

Na novosadskom gymnáziu zmaturoval v roku 1980. Keďže najskôr študoval archeológiu, diplom z pravoslávnej teológie v Belehrade získal až v roku 1987.  

Mníšske postrihnutie prijal a meno Porfirije dostal v roku 1985 v monastieri Dečani. Za kňaza bol vysvätený v roku 1990. Za pomocného biskupa Bačky ho synoda biskupov zvolila v roku 1999.

V roku 2004 vladyka Porfirije obhájil na Teologickej fakulte Aténskej univerzity doktorandskú prácu na tému „Poznanie Boha u svätého apoštola Pavla vo výklade svätého Jána Zlatoústeho.“

Popri rodnej srbčine rozpráva plynule po chorvátsky, rusky, grécky, anglicky a nemecky.

V roku 2010 bol vladyka Porfirije zvolený synodou biskupov za vojenského biskupa a v roku 2014 za metropolitu Záhrebu a Ľubľany. V tejto pozícii sa veľmi usiloval o zmierenie medzi katolíkmi a pravoslávnymi. Často sa stretal so záhrebským arcibiskupom Josipom kardinálom Bozaničom a ďalšími predstaviteľmi chorvátskej cirkvi, dobre si rozumel aj s arcibiskupom Giorgiom Linguom, apoštolským nunciom v Chorvátsku.

„Som Srb, ale predovšetkým som kresťan a to je univerzálna hodnota, a preto budem ohlasovať a svedčiť o Kristovi. Milujem svoj ľud, ale milujem a budem milovať všetky národy, každého človeka, každý obraz [každú ikonu] Boha,“ povedal po svojom zvolení za patriarchu 59-ročný vladyka Porfirije, o ktorom sa hovorí, že má blízko k srbskému prezidentovi Aleksandarovi Vučičovi.  

„Všetkým prítomným bolo po losovaní jasné, že s touto ‚voľbou‘ je spojené aj rozhodujúce a na budúcnosť zamerané poverenie k mieru a zmiereniu,“ povedal viedenský srbský pravoslávny biskup Andrej Ćilerdzić, ktorý sa zúčastnil na voľbe patriarchu.

Nového srbského patriarchu charakterizoval ako ekumenicky otvorenú a teologicky vysoko vzdelanú osobnosť. Ako doterajší metropolita Záhrebu a Ľubľany sa počas uplynulých siedmich rokov veľmi zasadzoval za zmierenie medzi pravoslávnymi Srbmi a katolíckymi Chorvátmi.

Srbská pravoslávna cirkev má 40 eparchií po celom svete s viac ako 3 600 farnosťami a 2 000 kňazmi. Počet srbských veriacich sa celosvetovo odhaduje na približne 10 miliónov. Asi polovica Srbov žije mimo dnešnej Srbskej republiky.