Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Cirkev Svet kresťanstva
06. apríl 2021

Kňaz Drobný z TV LUX

Naším hlavným poslaním nie je vysielanie omší

Denne nám volajú ľudia, ktorí na základe internetových článkov obviňujú pápeža a biskupov z pomýlenosti, hovorí Juraj Drobný.

Naším hlavným poslaním nie je vysielanie omší

Foto – Postoj/Andrej Lojan

S pandémiou žijeme už viac ako rok, aký je to pre vás čas?

Chýbajú mi ľudia. V televízii sa síce stretáme, lebo veď vyrábať a vysielať sa musí, ale kolegovia nie sú jedinými ľuďmi v mojom živote. O mne sa hovorí, že mám tisíce detí a vnúčat, samozrejme, duchovných, s ktorými si píšem, četujem, ale osobný kontakt to nenahradí.

Popri práci v Luxe som aj výpomocným duchovným vo Farnosti Svätej rodiny v Petržalke, no tam ma z pochopiteľných dôvodov už celé mesiace nepotrebujú.

Keďže bývam v blízkosti televízie, tak je môj denný pohyb obmedzený na osemdesiat metrov cesty do práce a z práce. Okrem toho už len to, čo volám ružencový okruh – prechádzka mestom pri modlitbe ruženca.

Je niečo, čo vám tento rok nezobral, ale dal?

Trochu som sa upokojil, vrátil som sa ku Carlovi Carrettovi, Chestertonovi, ale aj k pápežským dokumentom a uvedomil som si, koľko hodnotných vecí vo frmole 21. storočia prehliadame. Bol som tiež na duchovných cvičeniach u benediktínov, kde som si zasa uvedomil, že nosím v sebe veľa balvanov. Tak sa ich snažím postupne vyhádzať.

Takže ste sa pustili do jarného upratovania svojho vnútra?

Začal som s tým ešte pred koronou, tá to celé len umocnila. Navyše, pôst je pre mňa obdobím bez televízora, takže som počas uplynulých týždňov mal kopec času, aby som v tom pokračoval.

Ako človek pracujúci v televízii sa musíte odstrihávať od televízora?

Priznávam, že som televízny maniak. Keď sa zapne televízor, v priebehu niekoľkých minút prestávam vnímať zvyšok sveta. Nepotrebujem ho k svojmu životu, ale nesmie byť v mojej prítomnosti zapnutý.     

Kým pre bežných ľudí bol uplynulý rok existenčne náročný, televízie sa sťažovať nemôžu. Vrátane TV LUX, ktorá – ako priznal aj jej programový riaditeľ Jozef Kováčik v rozhovore pre Denník N – zaznamenala päťnásobný nárast sledovanosti. Najmä vďaka prenosom svätých omší, ktorých vysiela omnoho viac ako za normálnych okolností. Bol to pre televíziu dobrý rok?

Televízia po začatí pandémie a zrušení verejných bohoslužieb začala suplovať niečo, čo vôbec nie je jej úlohou. Svätá omša patrí do kostola, kde je zhromaždené spoločenstvo veriacich, a nie na televízne obrazovky. Samozrejme, to neznamená, že sväté omše by sa nemali vysielať vôbec, ale malo by sa tak diať len zo špeciálnych dôvodov.

Tie sú aké?

Ide napríklad o sväté omše so Svätým Otcom, z rôznych pútí alebo slávnostných udalostí, alebo aj každodenné sväté omše pre ľudí, ktorí sú starí, chorí, pripútaní na lôžko a ktorí, aj keď veľmi chcú, osobne sa na nich nemôžu zúčastniť. Počas pandémie počet vysielaných svätých omší vzrástol, rovnako ako množstvo ich divákov, ale nie je to hlavné poslanie našej televízie.

A to je aké?

Zrozumiteľným spôsobom ohlasovať a vysvetľovať učenie Katolíckej cirkvi. Aké je to dôležité, sa ukázalo práve v čase pandémie, keď nám popri piatich miliónoch futbalových a hokejových odborníkov vyrástlo rovnaké množstvo odborníkov na epidemiológiu, virológiu, vakcináciu... Nehovoriac o všetkých tých, ktorí náuku cirkvi ovládajú a vykladajú lepšie ako pápež a biskupi, pretože niekde na internete našli nejaký článok, ktorý sú schopní rozposielať na všetky strany a do krvi sa kvôli nemu pohádať.

Reláciu Fundamenty alebo vKontexte na TV LUX, v ktorej kňazi – odborníci vysvetľujú učenie a postoje cirkvi, im nič nehovoria, radšej sa budú zháňať za kadejakými údajnými posolstvami a zjaveniami, ktoré majú pápeža a biskupov usvedčovať z pomýlenosti.

Volávajú takíto ľudia aj vám do televízie?

Dennodenne. Sám seba sa pýtam, o čo im ide?! Naozaj je cieľom ich snaženia spása nesmrteľných duší? Ale diváci nám volajú aj z omnoho prozaickejších dôvodov.

Z akých?

Že niektorý kňaz nie je oholený, že sa nepozerá priamo do kamery, že nekáže tak, ako by sa danému divákovi páčilo...

Nie je aj to, čo hovoríte, dôkazom toho, že množstvo vysielaných a streamovaných omší ľudí rozmaznalo natoľko, že od podstaty utekajú k forme? A že po návrate do kostolov budú mať problém opäť si zvyknúť na to, že majú pred sebou stále toho istého kňaza?    

Nevnímam formu ako problém. Napríklad ja osobne neobľubujem obleky a našťastie ich v mojej službe ani nemusím nosiť. Ale je správne, keď ľudia prídu v nedeľu do kostola oblečení sviatočne. No ak by vo sviatočnom neprišli, bola by omša neplatná? Jasné, že nie. Chcem tým povedať, že je dobré zohľadňovať estetické kritériá, dbať o kvalitu formy, ale nesmieme si z nej urobiť bôžika, ktorý zatieni podstatu.

Nie je pre vás tak trochu frustrujúce, že do výroby relácií investujete čas, ľudí i peniaze, no napokon je najsledovanejším programom aj tak len svätá omša?

Takto by som to nepovedal. To, že ľudia sväté omše sledujú vo zvýšenej miere, je potvrdením, že im zrejme chýbajú. A to je dobre. Na tvorbu relácií sa nepozeráme len optikou nákladov, ale zohľadňujeme aj ich prínos a význam pre diváka. Napríklad detská relácia Gu100 si vyžaduje ohromné množstvo času a tvorivosti, ale cítime, že je dôležité ju robiť. Dokonca si myslím, že veci viery vysvetľuje tak dobre, že by jej sledovanie prospelo aj dospelým.

Čo by ste popri liturgických prenosoch a katechézach definovali ako piliere vašej programovej štruktúry?

V prvom rade je to svedectvo viery – laikov, kňazov, misionárov, zasvätených osôb... Svedectvo viery je nosným prvkom všetkých našich dokumentov, hraných filmov a viacerých diskusných relácií.   

Počas Veľkej noci ste priniesli viacero prenosov liturgických slávení z Vatikánu, z katedrály sv. Martina v Bratislave, ale aj z vašej televíznej kaplnky. Ako vzniká taký priamy prenos?

Najjednoduchšie je to v prípade tých liturgických priestorov, ktoré máme nakáblované. Okrem našej kaplnky a bratislavskej katedrály máme nakáblovanú aj Diecéznu svätyňu Božieho milosrdenstva v Košiciach na sídlisku KVP, gréckokatolícku Katedrálu sv. Jána Krstiteľa v Prešove a kaplnku Pápežských misijných diel v Bratislave. Zanedlho by mala byť znova nakáblovaná aj Konkatedrála sv. Mikuláša v Prešove.

Čo to znamená, že tieto miesta máte nakáblované?

Sú prepojené s vysielacou réžiou optickým káblom a potrebné video a audio káble v kostole sú nainštalované napevno. Nám stačí priniesť kamery, pozapájať ich a následne vieme celý priamy prenos manažovať z bratislavskej či prešovskej réžie. Na niektorých miestach máme nainštalované aj takzvané hlavičkové kamery, ktoré vieme ovládať na diaľku, nepotrebujeme pri nich žiadneho kameramana.      

Inzercia

Okrem spomenutých miest však prinášate liturgické prenosy aj z iných miest na Slovensku.

V týchto prípadoch už musíme vyslať prenosový voz s mixážnym pultom, réžiou, kamerovými jednotkami a obslužným personálom. Zároveň z prenosového vozu potrebujeme dostať signál do vysielacej réžie v Bratislave. Ak je na mieste stabilný, rýchly internet, tak to nie je problém, ale ak nie je, potrebujeme mať na mieste aj našu satelitnú jednotku a posielať signál do réžie cez družicu. Všetko toto, samozrejme, navyšuje naše finančné náklady. 

Na základe čoho si vyberáte, odkiaľ svätú omšu vysielate?

Uprednostňujeme spomenuté kostoly a kaplnky, ktoré máme nakáblované. No keďže sme celoslovenská katolícka televízia a každá diecéza či eparchia má nejaké svoje požiadavky a priority, snažíme sa ich zohľadňovať a napĺňať.

„Televízia po zrušení verejných bohoslužieb začala suplovať niečo, čo vôbec nie je jej úlohou. Svätá omša patrí do kostola, kde je zhromaždené spoločenstvo veriacich, a nie na televízne obrazovky.“ Zdieľať

Okrem rímskokatolíckych a gréckokatolíckych svätých omší ste minulý rok na Veľký piatok a tento rok na Veľkonočný pondelok z televíznej kaplnky Sedembolestnej Panny Márie vysielali aj evanjelické služby Božie. Ako vznikol tento nápad?

Ide o výsledok dohody medzi arcibiskupom Stanislavom Zvolenským a evanjelickým generálnym biskupom Ivanom Eľkom.

Nestretli ste sa s negatívnymi reakciami?

To, že po roku sme si to zopakovali, dokazuje, že nie.

Ako vznikajú prenosy z Vatikánu alebo z apoštolských ciest pápeža po svete, ako bola naposledy aj tá v Iraku, odkiaľ ste tiež priniesli viacero priamych prenosov?

Je to veľmi jednoduché. S Dikastériom pre komunikáciu Svätej stolice, pod ktoré patrí Vatikánske televízne centrum, raz do roka obnovíme zmluvu o podmienkach spolupráce, zaplatíme za vysielacie práva a následne od nich môžeme preberať vysielanie všetkých pápežských slávení. Podobne vyzerá aj spolupráca s televíznou agentúrou Rome Reports, ktorej reportáže sa objavujú najmä v našej spravodajskej relácii.

Ako vyzerá tlmočenie priamych prenosov svätých omší do slovenčiny?

Úrad liturgických slávení vo Vatikáne pred pápežskými omšami zverejňuje tzv. libretto, ktoré obsahuje všetky liturgické texty. Tie máme, samozrejme, preložené v Rímskom misáli aj do slovenčiny, takže tlmočník si vie takpovediac svätú omšu vopred pripraviť.

A čo homílie?

Tie zvykne Vatikán pod embargom zaslať niekoľko hodín v predstihu, v horšom prípade niekoľko desiatok minút, takže tlmočník si ich dokáže vopred aspoň nahrubo preložiť. Samozrejme, najmä pri pápežovi Františkovi je niekedy potrebné improvizovať, keď do vopred pripraveného textu vloží nejakú aktuálnu vsuvku, ale myslím, že máme natoľko zdatných tlmočníkov, že takéto situácie dokážu s prehľadom zvládať.

Počas prvej vlny pandémie boli verejné bohoslužby zakázané dva mesiace, počas druhej vlny – až na niektoré výnimky – to trvá už pol roka. Ako kňaz sa neobávate, že mnohí si na televízne prenosy omší zvyknú natoľko, že možno z neznalosti alebo z pohodlnosti pri nich ostanú aj vtedy, keď už budú kostoly otvorené?

Bude úlohou aj našej televízie, aby ľuďom vysvetľovala to, o čom som hovoril na začiatku – že účasť na svätej omši je záležitosťou spoločenstva zhromažďujúceho sa na slávenie eucharistie v liturgickom priestore. Aj v samotnom vysielaní sa pravdepodobne vrátime k prenosom len ranných omší pre tých, ktorí sú na ne skutočne odkázaní.

Takže ako televízia budete ľudí odháňať od sledovania svojho najpopulárnejšieho programu?

Hlavné slovo bude mať Televízna rada, ale áno, dá sa to povedať aj takto.

Neobávate sa, že dôsledkom bude nielen pokles sledovanosti, ale aj zníženie počtu členov Klubu TV LUX, ktorý z veľkej časti financuje chod televízie? Programový riaditeľ Kováčik v spomenutom rozhovore povedal, že ich počet počas pandémie stúpol z 20-tisíc na 30-tisíc. Naznačuje to, že mnoho ľudí aj finančným spôsobom ocenilo význam televízie v čase zatvorených kostolov.

Je na nás, aby sme ľuďom dokázali vysvetliť, že má zmysel nás podporovať nielen kvôli vysielaniu svätých omší, ale najmä preto, že sme spoločenstvom usilujúcim sa o ohlasovanie evanjelia v súčasnej spoločnosti. A oni svojimi modlitbami a finančnou podporou môžu byť súčasťou tohto príbehu.

Z akých prostriedkov ešte televízia žije?

Jednoznačne najdôležitejší je pre nás Klub priateľov TV LUX, potom finančná podpora zo strany Konferencie biskupov Slovenska, ktorá nám prideľuje 50 percent z výnosu každoročnej zbierky na katolícke masmédiá a príjmy z reklamy.

Aký je vklad združenia Lux communication, ktoré spolu s KBS tvorí dvojicu spoločníkov televízie?

Je dôležité povedať, že s myšlienkou založiť katolícku televíziu prišlo práve Lux communication, ktoré od prvej polovice 90. rokov vyrábalo náboženské relácie pre STV a vydávalo kresťanské hudobné albumy či dokumentárne filmy. K tejto idei sa časom pripojila KBS aj rehoľa saleziánov. Od začiatku to bolo nastavené tak, že hlavným vkladom Lux communication do fungovania TV LUX bolo jej know-how – výroba relácií.   

Spomenuli ste saleziánov, ktorí v roku 2011 po vnútorných nezhodách z tohto trojspolku vystúpili. Aké sú dnes vaše vzťahy?

Aj saleziáni, aj TV LUX sú dôležitými súčasťami Katolíckej cirkvi na Slovensku, máme spoločný cieľ, a preto sa snažíme nachádzať aj spoločné cesty.

Je TV LUX po trinástich rokoch stabilnou súčasťou mediálnej scény na Slovensku?

Myslím, že áno. Je tu však stále obrovský priestor pre rast. Napriek tomu, že sme už pevnou súčasťou balíčka poskytovateľov televíznych služieb, mnohí diváci nás stále nepoznajú. Keďže som z obsahového hľadiska zodpovedný aj za spravodajstvo, je mojím snom, aby sa z neho raz stalo štandardné televízne spravodajstvo.  

Vrátane politického, ekonomického či zahraničného diania?

Áno, klasické plnohodnotné spravodajstvo. V prípade našej televízie je to však okrem iného aj otázka radikálneho navýšenia rozpočtu. Rozhodujúce slovo bude mať opäť Televízna rada.

Kto je Juraj Drobný

Narodil sa v roku 1963 v Martine, vyrástol v Novej Dubnici. Po štúdiu teológie v Bratislave bol v roku 1989 vysvätený za kňaza. Ako kaplán pôsobil v Považskej Bystrici a v Púchove, neskôr ako administrátor farností Horné Kočkovce a Bobot a výpomocný duchovný vo farnostiach Bratislava-Lamač, Bratislava-Rača či farnosť Najsvätejšej Trojice. V súčasnosti je výpomocným duchovným vo farnosti Svätej rodiny v Bratislave. V kňazskej službe pôsobí aj jeho mladší brat Jozef.

V roku 1990 založil v Horných Kočkovciach hudobný festival Verím, Pane, ktorý je od roku 1998 súčasťou hudobného leta v Námestove. Na prelome rokov 1992 – 1993  bol sedem mesiacov na stáži v Hallel Communications v USA. Po návrate založil s partiou laikov občianske združenie Lux communication, ktorého cieľom bolo ohlasovanie evanjelia elektronickými prostriedkami. V rokoch 1998 – 2000 bol šéfmanažérom Programového centra duchovného života v STV. S kolegami z Lux communication stál pri zrode katolíckej Televízie LUX, ktorá začala vysielať v roku 2008.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame