Arcibiskup Zvolenský Akýkoľvek ďalší automat už nesmie obmedziť bohoslužby na nulu

Máme za sebou veľkonočné trojdnie, už druhý rok bez verejných obradov. Ako ste ho prežili v porovnaní s minulým rokom? Vnímali ste nejaký rozdiel?

Slávenie Trojdnia pre mňa vždy na prvom mieste znamená duchovný zážitok vychádzajúci z prežívania liturgie, ktorá prináša možnosť otvoriť sa pre Božie slovo, pre pôsobenie Ducha Svätého, a tak vnímať utrpenie a zmŕtvychvstanie Pána Ježiša.

Samozrejme, že mi chýba spoločenstvo veriacich. Tento rok som to cítil ešte viac ako vlani. Únava zo slávenia bez spoločenstva je zreteľná aj u mňa samého, túto ťažkosť prežívame spoločne s veriacimi. Predošlý rok to bolo tiež bolestné, ale mali sme nádej, že sväté omše bez spoločenstva budú len krátkodobou záležitosťou. Obmedzenia však trvajú už veľmi dlho a od Vianoc sa stali radikálnymi.

Tesne pred začatím Veľkej noci vláda mierne uvoľnila reštrikcie a umožnila individuálnu pastoráciu. Neprišlo to neskoro?

Bolo to neskoro, ale na druhej strane, rozhodnutie, že sa medzi výnimky zo zákazu vychádzania dostalo umožnenie individuálnej duchovnej služby, hoci aj pár dní pred sviatkami, prinieslo napokon úžitok. Je dôležité, že to dovolenie prišlo, lebo legitimizovalo individuálnu službu kňazov, o ktorú sa obetavo usilovali celé mesiace.

Vy ste opakovane upozorňovali na to, aby polícia nezatvárala kostoly. Bol to teda rozšírený jav?

Takýchto prípadov bolo viacero. Keď zasiahla polícia, či už štátna, alebo mestská, tak vždy argumentovala porušením zákazu vychádzania – napríklad keď našli nejakých ľudí v kostole. Prípadne argumentovali aj zákazom zhromažďovania. V tomto spočívala ťažkosť, ktorú sme vnímali, a keďže sa to stalo na viacerých miestach, tak sme si uvedomili, že potrebujeme aj formálnym spôsobom legitimizovať službu kňazov.

„Keď zasiahla polícia, či už štátna, alebo mestská, tak vždy argumentovala porušením zákazu vychádzania.“Zdieľať

V tom čase ešte ministrovi Hegerovi ste koncom marca poslali pomerne ostrý list, v ktorom ste uviedli, že ignorovanie zásadných požiadaviek cirkvi sa stalo neudržateľné. Z listu bolo cítiť až spravodlivý hnev. Aj vy ste to tak vnímali?

Myslím, že spravodlivý hnev je príliš vznešené vyjadrenie, bolo to jednoducho sklamanie. V cirkvi sme sa snažili byť po celý čas pandémie veľmi disciplinovaní a podporovali sme zachovávanie opatrení. Na druhej strane sme však videli, že utrpenie ľudí, ktorí potrebujú individuálnu duchovnú službu, je veľmi veľké, no bolo komplikované ju zabezpečiť. Opakovane sme žiadali o túto možnosť.  

Iste, skomplikovalo sa to aj vládnou krízou. V istom bode sme si povedali, že sklamanie, ktoré som celé týždne spolu s ostatnými otcami biskupmi niesol, treba aj zreteľnejšie vyjadriť – aby ľudia videli, že zdieľame to, čo cítia oni, a že to chceme prezentovať aj predstaviteľom štátu.

Odhliadnuc od vládnej krízy, ako by ste zhodnotili komunikáciu s vládou Igora Matoviča?

Na spôsob komunikácie sa v žiadnom prípade nemôžem sťažovať, dialóg s vládou bol vždy otvorený a možný. Samozrejme, musíme vziať na vedomie, že vláda je zostavená koalíciou, kde sú rozličné politické záujmy, čo, pochopiteľne, komplikuje celú politickú situáciu aj vo vzťahu k cirkvi a požiadavkám, ktoré sme v oblasti náboženského života predkladali.

Keď sa posunieme do novej éry, mali ste jedno stretnutie s novým premiérom Hegerom. Ako by ste to stretnutie opísali?

Nový premiér nadviazal na pozitívny spôsob komunikácie svojho predchodcu vo vzťahu k nám, no aj on je istým spôsobom limitovaný tým, že sa musí snažiť udržať rovnováhu v koalícii.

A pokiaľ ide o obsah vášho rozhovoru? Dohodli ste sa na nejakom ďalšom postupe v zmysle skoršieho umožnenia verejných bohoslužieb?

Pán premiér bol ústretový v tom, že do budúcna potvrdil svoju ochotu stretať sa pri riešení týchto tém. Uvedomujeme si, že je tu nastavený Covid automat, ktorý je istým spôsobom objektivizovaním situácie. Berieme to na vedomie a rešpektujeme to.

Pravdou je, že sme nemohli vstupovať do tvorby jednotlivých princípov Covid automatu, ale aj pri stretnutí s pánom premiérom som konštatoval, že z pohľadu veriacich je ťažko pochopiteľné, prečo epidemiologicky porovnateľná situácia na Slovensku, v Česku, Rakúsku, Maďarsku či Poľsku nebola vo vzťahu k cirkvi vyhodnotená rovnako.

Povedal som pánovi premiérovi, že naozaj s údivom pozorujeme, že v ostatných krajinách je minimálny počet veriacich na bohoslužbách dovolený, kým u nás nie. Preto považujeme za potrebné, aby sme aj vzhľadom na možné podobné situácie v budúcnosti prehĺbili diskusiu o primeranosti obmedzenia náboženskej slobody v núdzovom či krízovom čase.

Čiže nateraz nemáme očakávať ďalšie výnimky, premiér nič nesľúbil?

Bolo preňho ťažké niečo sľubovať. Ako veriaci človek má pochopenie pre požiadavky cirkvi, ale ako sám zdôraznil, rozhodnutia prijíma koaličná vláda.

Riešili ste nejako zvlášť sväté omše v exteriéri?

Nie, táto otázka nebola osobitnou témou, lebo je to opäť záležitosť mobility a zhromažďovania. Navyše, v prípade svätých omší v exteriéri je pre cirkev technicky náročnejšie zabezpečiť, aby sa slávili dôstojne. Sme tomu otvorení, ale uvedomujeme si, že musíme hľadieť aj na tých najslabších a nie pre každého je to také jednoduché, čím sa môže vytvárať aj istá nerovnováha medzi farnosťami. Ale opakujem, v princípe, ak by takáto možnosť prišla, nebudeme ju odmietať.

Keď to zhrnieme, budeme teda čakať, ako sa vyvinie pandemická situácia, a budeme sa držať Covid automatu.

V tejto chvíli nám nič iné nezostáva. Skôr do budúcnosti by som videl priestor v tom, aby Covid automat alebo akýkoľvek ďalší automat, ktorý sa bude týkať hygienických opatrení, obmedzil náboženskú slobodu proporčne. Pretože nulový variant nie je podľa nás primeraným obmedzením.

Arcibiskup Stanislav Zvolenský celebruje svätú omšu 15. augusta 2019 v kaplnke na Bratislavskom hrade. Foto: TASR – Martin Baumann.

Konferencia biskupov Slovenska ocenila iniciatívu Jána Figeľa, ktorý podal na generálnu prokuratúru sťažnosť pre plošný zákaz verejných bohoslužieb. Ústavný súd síce minulú stredu potvrdil platné obmedzenia, no rovnakú sťažnosť poslal pán Figeľ aj na Európsky súd pre ľudské práva do Štrasburgu. Aký je váš postoj k právnym krokom v tejto oblasti?

Ako veriaci chceme brániť svoje právo na náboženskú slobodu a keďže žijeme v spoločnosti, ktorá sa usiluje o právny štát, môžeme sa obracať na inštitúcie, ktoré ho realizujú. Preto sme spomínaný podnet považovali za správny a to platí aj o sťažnosti smerom na Európsky súd pre ľudské práva.

Vnímame to ako šancu, aby sa mohla prehĺbiť otázka, čo znamená obmedzenie náboženskej slobody v takýchto podmienkach a čo znamená proporčnosť. Práve pre prípady v budúcnosti, keď prídu nejaké ďalšie automaty alebo hygienické obmedzenia. Aby sa už vychádzalo z princípov, že úkony, ktoré patria bytostne k jestvovaniu človeka a k jeho náboženskej slobode, nebudú dlhodobo obmedzené absolútnym spôsobom.

Neuvažovali ste, že sa ako KBS pridáte k sťažnosti do Štrasburgu alebo podáte vlastnú sťažnosť?

Z právneho hľadiska je dostatočné, keď to robí jeden, najmä ak má sťažnosť dobre pripravenú. Je to pre nás príležitosť rozvíjať túto tému a hľadať cesty, ako legitímne brániť náboženskú slobodu.

Urobila cirkev pred rokom dobre, že poslúchla štát a zatvorila kostoly?

V každej dobe sa dá prehodnocovať, čo sa urobilo v minulosti. Dnes sme sa už v poznaní posunuli a dozrievame. Avšak pred rokom, pri tej miere poznania, ktoré sme mali, sme rozhodnutie urobili naozaj podľa svedomia.

„Predpokladám, že teraz po Veľkej noci bude jasnejšie, akým spôsobom by mohla návšteva Svätého Otca prebehnúť.“Zdieľať

Dotknime sa aspoň krátko ešte jednej témy – avizovanej návštevy pápeža Františka v Bratislave. Čo vám prebehlo mysľou, keď ste počuli jeho slová o tom, že by mohol prísť? Aký je to pocit, keď arcibiskup počuje, že pápež chce prísť do jeho diecézy?

Ja som ani nevnímal tak, že príde do našej diecézy, ale skôr, že navštívi Bratislavu ako symbol nás všetkých, že príde na Slovensko. Je to dobrá a radostná správa, určite prekvapujúca, hoci tých podnetov, aby nás navštívil, bolo viacero.

Prišli odvtedy nejaké nové správy?

V tejto chvíli nemám žiadne nové správy, pána nuncia sa na ne pýtam veľmi často. Ako biskupi sme formálne potvrdili našu radosť a ocenenie slov Svätého Otca tým, že sme mu napísali list.

Uvažujete aj konkrétnejšie o samotnej návšteve, alebo kým nebude na sto percent potvrdená, tak sa tým nezaoberáte?

Predpokladáme, že tá návšteva nebude dlhá, keďže by nasledovala po návšteve eucharistického kongresu v Budapešti. Zároveň dedukujeme, že by sa odohrávala na jednom mieste. Bolo by neprimerané, aby Svätý Otec predĺžil pobyt na území Slovenska, keď v Maďarsku bude len krátko. Očakávame, aký časový priestor návšteve vyhradia, aby sme ho potom vedeli vyplniť tak, aby sa čo najširšiemu spektru ľudí umožnilo prejaviť úctu Svätému Otcovi.

Predpokladám, že teraz po Veľkej noci už aj v súvislosti s plánovaním programu Svätého Otca sa bude dať zreteľne vyjadriť, akým spôsobom by to mohlo prebehnúť.

Teda potvrdenie očakávate v najbližších týždňoch?

Áno, povedal by som, že je to aj logické, aby sa dalo všetko v pokoji pripraviť. Myslím, že v najbližších dvoch-troch týždňoch to bude vyriešené.

Uvažujete aj nad duchovnou prípravou vo farnostiach?

Určite, tým môžeme prispieť k návšteve – duchovne sa na ňu pripravovať, aby priniesla úžitok a aby bol Svätý Otec správne prijatý. Lebo ako to už býva v súčasnej spoločnosti, každá návšteva pápeža zvykne byť komplikovaná a vo verejnom priestore isto prinesie viacero názorov. No pre nás, veriacich, bude ťažiskom duchovná príprava, aby príchod Svätého Otca, aj keď by bol iba na kratučko, priniesol čo najväčšie duchovné ovocie.