Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Cirkev Svet kresťanstva
05. máj 2021

Blahorečený sudca zo Sicílie

„Čo som vám urobil?“ pýtal sa pred smrťou svojich vrahov

Dnes na Sicílii vyhlásili za blahoslaveného prvého sudcu v dejinách Katolíckej cirkvi.

„Čo som vám urobil?“ pýtal sa pred smrťou svojich vrahov

Sudca Rosario Livatino. Foto: profimedia.sk

Ráno 21. septembra 1990 sudca Rosario Livatino cestoval ako obvykle autom do práce. Na viadukte pred mestom Agrigento na juhu Sicílie do neho úmyselne narazilo iné auto. Vystúpil a snažil sa neznámym ozbrojeným mladíkom ujsť.

Po krátkom prenasledovaní zaznel výstrel. „Picciotti, čo som vám urobil?“ opýtal sa 37-ročný sudca. Picciotti je označenie pre najnižšie postavených členov mafie. Pomocníci, chlapci na špinavú prácu. Potom nasledoval smrteľný výstrel.

Prvý sudca

Sudca Rosario Angelo Livatino bol pre svoju kresťanskú a profesionálnu dôslednosť nenávidený mužmi mafie nazývanej Stidda, ktorá mala pod kontrolou časti Sicílie v 80. rokoch minulého storočia, uvádza Vatican News.

V nedeľu 9. mája sa bude v Agrigente konať slávnostná omša, počas ktorej ho vyhlásia za blahoslaveného. Ide vôbec o prvý prípad v dejinách Katolíckej cirkvi, keď bude beatifikovaný človek zo sudcovskej profesie.

Slávnosti blahorečenia bude predsedať prefekt Kongregácie pre kauzy svätých kardinál Marcello Semeraro. Svätú omšu bude vysielať naživo aj talianska verejnoprávna stanica RAI 1.

Na nedeľu pripadá zároveň výročie návštevy pápeža Jána Pavla II. na tomto mieste. V roku 1993 zazneli jeho známe slová adresované mafii: „Boh povedal: Nezabiješ! Nijaký človek ani nijaké ľudské zoskupenie, mafia, nemôže zmeniť a pošliapať tento svätý Boží príkaz. V mene Krista obraciam sa na zodpovedných: Obráťte sa. Raz príde Pánov súdny deň!“

Portál Milánskej arcidiecézy pripomína, že niekoľko hodín pred týmito slovami sa svätý pápež Wojtyla stretol s rodičmi zavraždeného sudcu Livatina.

Vojna mafie

Rosario Livatino sa narodil v meste Canicattì v provincii Agrigento v roku 1952. Vyštudoval právo v Palerme a v roku 1978 nastúpil na prokuratúru. Už vtedy riešil obvinenia proti mafii a kriminalitu v komunálnej oblasti.  

Zbožný katolík Livatino bol od mladosti aktívny vo farnosti, čomu zostal verný aj popri sudcovských povinnostiach. Birmovku prijal až v roku 1988 ako 35-ročný, uvádza katolícky denník Avvenire.

Každé ráno, keď zaparkoval svoje auto pred budovou súdu, zašiel do susediaceho Kostola svätého Jozefa. Livatinovi kolegovia dnes hovoria, že si tento jeho pravidelný rituál ani nevšimli.

Mladý sudca bol veľmi ľudský a prejavoval obzvlášť silnú úctu k dôstojnosti človeka. V dokumente katolíckej TV 2000 napríklad zaznelo, že Livatino sa po skončení výsluchu zvykol postaviť a podať ruku obžalovanému, dokonca ho odprevadiť k dverám.

Iný príklad hovorí o tom, že v čase voľna išiel osobne zaniesť do väznice príkaz na prepustenie odsúdeného, ktorému sa práve skončil trest. „Pokiaľ ide o slobodu pre človeka, neexistuje sviatok,“ povedal Livatino prekvapenému personálu väznice.

V 80. rokoch zúrila v tejto časti Sicílie vojna mafie – na jednej strane stáli miestne novovznikajúce klany zvané Stiddari, proti nim známa Cosa Nostra. Zaujímavosťou je, že lokálny krstný otec Cosa Nostry Giuseppe Di Caro býval v rovnakej bytovke ako blahorečený sudca.

Livatino sa v rámci svojej sudcovskej agendy zaoberal zaisťovaním majetku, ktorý nelegálne nadobudla mafia. Dostal viacero vyhrážok, rovnako aj jeho rodičia, no ochranku odmietol.

Miestna sudkyňa Luisa Turco sa vyjadrila, že Livatino mohol pokojne požiadať o preloženie na iné miesto, menej citlivé. No neurobil tak. „Písací stôl bol pre neho pokračovaním oltára,“ vraví v dokumente kardinál Francesco Montenegro, arcibiskup Agrigenta.

Inzercia

Mučeník

Zaujímavým je fakt, že Livatino bude blahorečený ako mučeník. „Motiváciou, ktorá viedla mafiánske skupiny z Palma di Montechiaro a Canicattì k útoku na Božieho služobníka, bol jeho morálny postoj, pokiaľ ide o spravodlivosť, ktorý má korene vo viere,“ cituje Avvenire vatikánske stanovisko.

Mafiáni sa o ňom pohŕdavo vyjadrovali v súvislosti s tým, ako často chodil do kostola. Posmešne ho volali „svätuškár“. Vatikán skonštatoval, že z pohľadu jeho protivníkov bol Livatino neprístupný a odolný voči pokusom o korupciu práve z dôvodu, že bol praktizujúcim katolíkom.

Zo svedectiev a tiež výpovede jedného z vykonávateľov vraždy a ďalších procesných dokumentov vyplýva, že averziu voči nemu jednoznačne možno pripísať tzv. odium fidei (nenávisť k viere). Vykonávatelia vraždy pôvodne plánovali zabiť sudcu pred kostolom, kde sa každé ráno modlil pred Sviatosťou oltárnou.

Sudca Livatino, ktorého prezývajú „sudca-chlapec“, používal vo svojich poznámkach, v zošitoch a dokumentoch akronym S. T. D. Policajným vyšetrovateľom trvalo mesiace, kým zistili, že ide o skratku latinského Sub Tutela Dei (Pod ochranou Pána) – inšpirujúci princíp jeho života a dôkaz hlbokej spirituality.

„Neurobil nič zvláštne, je jedným z ,maličkých‘ z evanjelia. Zázrak spočíva v tom, že obyčajný muž dokázal priniesť Boha na miesto a do ľudí, s ktorými žil,“ vyjadril sa kardinál Montenegro. Do denníka si raz Livatino napísal: „Dnes vidím vo svojej budúcnosti tmu. Nech mi Boh odpustí, niečo sa stalo, Boh sa však nado mnou zmiluje a ukáže mi cestu...“

Jeden z vrahov: Livatino je vzor

Do procesu blahorečenia vstúpil svojím svedectvom aj Gaetano Puzzangaro – jeden z členov vražedného komanda, ktoré má na svedomí sudcovu smrť. Puzzangaro poskytol v roku 2019 z väzenia televízny rozhovor. V ňom opisuje, ako si v osudné ráno želal, aby mladý sudca nevyšiel z domu. Podľa vlastných slov si uvedomoval, že sa stal súčasťou niečoho, čo nechcel v živote reálne robiť.

Pri vražde mal úlohu šoféra. „Nepoznal som ho, povedali nám, že sa podieľa na pomoci iným skupinám,“ vravel. „Neprejde jeden deň, keď by som na neho a na to, čo sa stalo, nemyslel,“ povedal s tým, že neskôr si o živote sudcu Livatina zistil viac.

A prečo sa rozhodol svedčiť v procese blahorečenia? „Slovo splatiť nie je presné, ale musel som to urobiť, aj za cenu, že sa odhalím a budú ma súdiť,“ hovorí Sicílčan, ktorý síce vyrastal v katolíckej rodine, bol skaut a chodil do kostola, no potom sa dal na zlé chodníčky. V rozhovore však hovorí o „objatí viery“, ktoré mu vnukol práve sudca Livatino. „Je hodný nasledovania,“ dodal väzeň.

Sudca a občan

Podľa Corriere della Sera zostáva Rosario Livatino prínosom aj v oblasti občianskej angažovanosti v súvislosti s úvahami o spravodlivosti či vzťahoch medzi justíciou a politikou.

V roku 1984 na jednej konferencii o úlohe sudcu sa vyjadril: „Bolo by veľmi vhodné, aby sa sudcovia vzdali účasti vo voľbách ako kandidáti alebo, ak sa domnievajú, že kreslo v parlamente presahuje funkciu sudcu z hľadiska prestíže, moci a dôležitosti, mali by definitívne odísť z justície.“

Inde zase písal o pozícii viery pri povolaní sudcu. „Povolaním sudcu je rozhodovať, čo znamená vyberať si medzi viacerými vecami alebo riešeniami. Tento výber je jedna z najťažších výziev, ku ktorej je človek povolaný. No práve v tomto môže veriaci sudca nájsť vzťah s Bohom.“

Dekrét o mučeníckej smrti Livatina podpísal pápež František vlani 22. decembra. V príhovore v roku 2019 ho označil za „svetlý príklad toho, ako sa môže viera prejaviť v službe občianskej spoločnosti a jej zákonom; a ako môže ísť poslušnosť voči cirkvi ruka v ruke s poslušnosťou voči štátu, obzvlášť s úradom takým delikátnym a dôležitým, ktorý vyžaduje rešpektovanie a aplikáciu práva“.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame