Násilie v Jeruzaleme | Hrozí občianska vojna alebo tretia intifáda?

Ešte uplynulú nedeľu pápež František vyzval na ukončenie násilia v Jeruzaleme. „Násilie plodí len násilie,“ povedal pred poludňajšou modlitbou Raduj sa, nebies Kráľovná vo Vatikáne. Svätý Otec dôrazne vyzval všetkých zúčastnených, aby hľadali „cestu mieru“ a rešpektovali posvätnosť tohto miesta.

Aj najvyšší predstavitelia cirkví sídliacich v Jeruzaleme vyjadrili znepokojenie nad eskaláciou násilia. „Znepokojujúci vývoj, či už v mešite al-Aksá na Chrámovej hore, alebo v štvrti Šejk Džarráh, zraňuje svätosť obyvateľov Jeruzalema a Jeruzalema ako mesta mieru,“ uvádza sa v spoločnom vyhlásení patriarchov a cirkevných vodcov, ktoré v pondelok publikoval Latinský patriarchát v Jeruzaleme.

Opatrenia, ktoré podkopávajú bezpečnosť tých, ktorí sa prichádzajú modliť, a dôstojnosť Palestínčanov, ktorým hrozí nútené vypratanie, sú podľa nich neprijateľné. Napätie rozdúchavané hlavne pravicovo radikálnymi skupinami ohrozilo už aj tak krehkú realitu v meste a okolí.

Najvyšší predstavitelia cirkví poukázali na osobitný charakter Jeruzalema, ako aj na existujúci status quo, ktorý núti všetky strany chrániť „už aj tak citlivú situáciu vo svätom meste Jeruzaleme“. Cirkevní vodcovia vyzvali medzinárodné spoločenstvo, aby zabránilo ďalším provokačným konaniam.

Andrea Krogmann: Nepokoje v Jeruzaleme majú komplexné príčiny

Fotografie ostatných dní z Jeruzalema prebúdzajú hrozné spomienky. Ktoré staré alebo nové konflikty sú za tým? Hrozí napríklad občianska vojna alebo tretia intifáda?

Ramadán a Deň Jeruzalema, ktorým si Izrael pripomína anexiu východného Jeruzalema v šesťdňovej vojne v roku 1967, sú pre mesto momentmi, ktoré sú potenciálne plné napätia. Ak pripadnú ako v tomto roku na rovnaké obdobie, zvyšuje sa pravdepodobnosť, že nevyriešený izraelsko-palestínsky konflikt prerastie do násilia. Ak k tomu pristúpi neskúsené vedenie polície, každodenné rasistické násilie extrémistov na oboch stranách a hroziace nútené vypratanie v arabskej obytnej štvrti vo východnom Jeruzaleme, riziko požiaru rastie. O ostatné sa postará vlna horúčav a následky ročnej pandémie.

Po štyroch voľbách v priebehu dvoch rokov je Izrael uprostred ochromujúcich koaličných rozhovorov. Palestínske vedenie, ktoré je už 15 rokov bez obnovenej legitimácie, v krátkej lehote odložilo voľby naplánované na 22. mája. Oficiálne je dôvodom spor s Izraelom o účasť Palestínčanov z východného Jeruzalema, avšak svoju rolu mohla zohrať aj obava vládnucich politikov zo straty moci.

Zo slabých vlád profitujú extrémisti, Hamas a islamistické sily na palestínskej strane, extrémistické pravicové skupiny ako strana „Otzma Yehudit“ alebo organizácia „Lehava“ proti „Asimilácii vo Svätej zemi“ na izraelskej strane.

Sviatočné dni na oboch stranách kolidujú a s nimi nárok na prístup do Starého mesta a na Chrámovú horu. Rovnako kolidujúce nároky na vlastníctvo v mestskej štvrti Šejk Džarráh sa stali jadrom súčasnej konfrontácie. Už okolo 70 rokov tam žijú Palestínčania, ktorí utiekli v čase získania izraelskej nezávislosti v roku 1948. Východný Jeruzalem bol vtedy pod jordánskou kontrolou. Jordánci a OSN usadili utečencov v Šejk Džarráh, neďaleko miesta, ktoré zbožní Židia uctievajú ako pohrebisko Šimona Spravodlivého, židovského veľkňaza z obdobia druhého chrámu.

A tu je problém: táto zem patrila od 19. storočia Židom. Organizácia registrovaná v USA Nahalat Šimon kúpila tento pozemok od jeho predchádzajúcich majiteľov a asi 30 rokov sa usiluje o jeho nútené vypratanie, aby sa doň mohli nasťahovať izraelskí osadníci. Zatiaľ čo Izraelčania môžu žalovať v roku 1948 stratenú pôdu aj vtedy, keď s ňou nemajú nijaké osobné väzby, Izrael upiera Palestínčanom akékoľvek právo na spätné vyžiadanie.

Táto štvrť je symbolicky dôležitá pre obe strany. Zatiaľ čo pravicové národné náboženské sily v Izraeli ťahajú nepretržitý pás osídlení okolo mesta a tak chcú zabrániť jeho rozdeleniu v prípade mierového urovnania, Palestínčania hľadajú územnú kontinuitu pre svoj budúci štát: od Starého mesta cez východný Jeruzalem k Ramaláhu.

Už celé týždne niet v Jeruzalema pokoja. Najskôr rozdúchavali napätie policajné bariéry na námestí pred Damaskou bránou, ktoré je zvlášť obľúbené počas ramadánu. Stali sa symbolom izraelskej kontroly, proti ktorej každý večer protestovali stovky palestínskych mladých ľudí, niektorí násilne. Plamene rozdúchali aj tvrdé zásahy polície a obmedzenia účasti na moslimských piatkových modlitbách.

Do ďalšieho kola vstúpilo násilie TikTok videom, na ktorom Palestínčan udrie v električke ortodoxného Žida. Stúpenci radikálnej organizácie Lehava nabehli „k nastoleniu židovskej dôstojnosti“ a otvorene skandovali násilné heslá. Z Pásma Gazy sa odpovedalo desiatkami rakiet na Izrael a podpaľačskými útokmi pomocou balónov.

V posledný piatok ramadánu (7. mája) situácia eskalovala. Pri nepokojoch boli zranené stovky Palestínčanov a desiatky izraelských policajtov. Sprievod s vlajkou v Deň Jeruzalema, ktorý v predchádzajúcich rokoch opakovane viedol k násilným stretom, bol napriek tomu povolený.

Obe intifády sa začali v porovnateľných situáciách. Ale zatiaľ čo pozorovatelia počítajú s ďalším násilím, podľa ich odhadov žiadna zo zúčastnených strán nemá záujem o tretiu intifádu. Palestínske vedenie má pred očami aj obavu zo straty kontroly v prospech Hamasu, ktorý by mohol ťažiť z preliatia sa nepokojov na Západný breh Jordánu, ale zjavne sa snaží vyhnúť vojne v Pásme Gazy.

Izrael sa medzitým snaží zastaviť ďalšie eskalácie. Izraelský najvyšší súd na žiadosť generálneho prokurátora Avichaia Mandelblita odročil o 30 dní pojednávanie o prípade Šejk Džarráh, ktoré bolo naplánované na pondelok (11. máj). Palestínske rodiny môžu až do pojednávania zostať vo svojich domoch. Prístup na Chrámovú horu bude pre Židov až do odvolania zablokovaný – a to aj v Deň Jeruzalema. Situácia však zostáva háklivá. Ak si pretrvávajúce protesty vyžiadajú smrteľnú obeť, situácia by sa mohla rýchlo ďalej stupňovať.

Pôvodne publikované na stránke KathPress.

Obavy komentátorky sa naplnili

Po dňoch nepokojov na rôznych miestach v Jeruzaleme radikálni Palestínčania od pondelkového večera vypálili do Izraela viac ako 1 000 rakiet z Pásma Gazy. Piati Izraelčania boli zabití a ďalšie stovky zranené, niektorí vážne. Izrael reagoval leteckými útokmi na ciele v Pásme Gazy, pri ktorých podľa palestínskych zdrojov doteraz zomrelo 35 Palestínčanov, medzi nimi vysokí predstavitelia Hamasu.

V stredu ráno zasiahli oblasť Tel Avivu opäť rakety z Pásma Gazy. Aj izraelské letectvo podniklo ďalšie útoky na Pásmo Gazy. Podľa Hamasu boli pri tom zničené všetky policajné budovy v pobrežnej oblasti.

V uliciach protestujú Izraelčania...

... aj Palestínčania. Foto – TASR/AP

Solidaritu palestínskemu ľudu v tejto situácii vyjadril maronitský patriarcha Bečara Bútros kardinál Rai. „Násilné činy v okupovanej Palestíne sú výsledkom rozhodnutia izraelského súdu o evakuácii palestínskych rodín, ktoré od roku 1948 žijú na svojej pôde,“ uvádza sa v stanovisku z utorkového večera.

Kardinál Rai kritizoval Izrael za útoky na palestínsky ľud a vyčítal mu neustále porušovanie medzinárodného práva a legitímnych medzinárodných rozhodnutí, ktoré musia byť primeraným rámcom pre trvalý mier.

Rai vyjadril sústrasť palestínskemu prezidentovi Mahmúdovi Abbásovi a rodinám obetí najnovšieho násilia. Ďalej vyzval Arabskú ligu k pevnému stanovisku. Prioritou musí byť dosiahnutie spravodlivého mieru a nie presadzovanie politických plánov, ktoré slúžia medzinárodným záujmom v regióne na úkor záujmov jeho obyvateľov.

Pohľad latinského patriarchu Jeruzalema

Latinský patriarcha Jeruzalema Pierbattista Pizzaballa si myslí, že situácia vo Svätej zemi je v kritickom bode obratu po nedávnej eskalácii násilia. „Je veľmi ťažké predpovedať, čo sa stane v najbližších dňoch,“ povedal taliansky františkán.

Nie je to prvýkrát, čo sa krajina ocitla v situácii, keď sa veci „môžu ľahko zhoršiť alebo upokojiť“. Pizzaballa označil za jediný spôsob upokojenia situácie medzinárodný tlak na obe strany, Hamas a Izrael. „Obávam sa však, že sa tak nestane veľmi rýchlo,“ uviedol Pizzaballa. Ďalšia eskalácia zasiahne najmä chudobných.

Hlava latinských katolíkov vo Svätej zemi informovala o situácii katolíckej farnosti v meste Gaza. „Naša farnosť v Gaze je v poriadku. Škola ružencových sestier utrpela nepriame škody, ale náboženské spoločenstvá a farnosť sú v poriadku,“ uviedol Pizzaballa.

Aj v ďalších mestách, ako Tel Aviv, Ramla a Jeruzalem, sú komunity v poriadku. Napätie a frustrácia sú však veľmi veľké.