Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Duchovný život
08. jún 2021

Svätý Efrém Sýrsky

Vyhnanec, pustovník a diakon, ktorému vzdal hold Benedikt XVI.

Efrém (306 – 373) je považovaný za najvýznamnejšieho sýrskeho kresťanského spisovateľa.

Vyhnanec, pustovník a diakon, ktorému vzdal hold Benedikt XVI.

Svätý Efrém Sýrsky. Foto: Flickr.com/Ted

Juhoturecké mesto Nusaybin bolo do roku 2011 poslednou zastávkou legendami opradenej Bagdadskej železnice – tá poslúžila Agathe Christie ako zdroj inšpirácie pre jej román Vražda v Orient exprese – pred jej vstupom na sýrske štátne územie.

Od vypuknutia občianskej vojny v Sýrii je tento hraničný priechod uzavretý a dlhé úseky železničnej trate medzi Istanbulom a Bagdadom sú odstavené. V roku 2015 ťažké boje medzi Kurdmi a tureckou armádou zničili veľkú časť Nusaybinu a prinútili približne 50 000 obyvateľov k úteku.

Vyhnaný svätec

Bolo to druhýkrát v histórii tohto mesta, keď bola vyhnaná veľká časť obyvateľstva. K prvému vyhnaniu došlo v roku 363, keď toto mesto malo ešte antické pomenovanie Nisibis; v tej dobe bol medzi vyhnanými svätý Efrém Sýrsky, ktorého v roku 1920 pápež Benedikt XV. vyhlásil za učiteľa cirkvi. V latinskom obrade sa slávi jeho spomienka 9. júna, v byzantsko-slovanskom obrade 28. januára.

Efrém prišiel na svet okolo roku 306 v Nisibise, ktorý v tej dobe už bol sídlom biskupa. Úrad biskupa zastával svätý Jakub, ktorý predtým viedol asketický život ako pustovník v sýrskej púšti a ktorého Efrém označoval za svojho učiteľa. Jakub vysvätil Efréma za diakona a spolu s ním založil teologickú školu.

Popri vyučovaniu sa Efrém venoval službe kresťanskému spoločenstvu v Nisibise a písal nielen teologické, ale aj poetické diela. Efrém je považovaný za najvýznamnejšieho sýrskeho kresťanského spisovateľa.

Rovnako ako dnes moderný Nusaybin, aj antický Nisibis sa nachádzal v pohraničnej oblasti, v ktorej na seba narážali rôzne politické záujmy. Rimania, ktorí tu mali svoju ríšsku hranicu, sa usilovali o expanziu, zatiaľ čo na druhej strane aj perzskí Sasánovci vznášali nároky na vládu.

V roku 363 rímsky cisár Jovián a perzský veľký kráľ Šapúr II. uzavreli mierovú dohodu, na základe ktorej Nisibis pripadol Sasánovcom. Tí tam okamžite usádzali Peržanov a vyháňali obyvateľov verných Rímu, ku ktorým patrili najmä kresťania prenasledovaní perzským veľkokráľom Šapúrom.

Inzercia

„Moje deti sú pozabíjané i moje dcéry, ktoré sú mimo môjho opevnenia; múry mesta sú strhnuté, deti mesta rozptýlené, svätyne mesta pošliapané.“ Týmito slovami Efrém začína známu Carmen Nisibenum, v ktorej opisuje utrpenie vyhnaných, matiek, ktoré už nevládzu dojčiť svoje deti, a mnohých ľudí, ktorí zomierajú od hladu a smädu.

Benedikt XVI. mu vzdal hold

Efrém potom žil až do svojej smrti v roku 373 v Edesse, dnešnej Urfe v južnom Turecku, kam bola presťahovaná aj jeho teologická škola, ktorá ovplyvňovala východnú teológiu až do 5. storočia. Efrém bol pustovníkom, no naďalej slúžil ako diakon a svojou múdrosťou a hĺbkou si získal veľký vplyv.

Pápež Benedikt XVI. mu venoval katechézu, ktorú predniesol v rámci generálnej audiencie 28. novembra 2007 a osobitne v nej vyzdvihol Efrémovo veľké teologické dielo:

„Osobitosť jeho diela spočíva v tom, že sa v ňom stretáva teológia a poézia. [...] Poézia mu umožňuje prehĺbiť teologickú reflexiu prostredníctvom paradoxov a obrazov. Zároveň sa jeho teológia stáva liturgiou, stáva sa hudbou: Efrém bol skutočne veľkým skladateľom, hudobníkom. Teológia, reflexia viery, poézia, spev, chvála Boha idú spolu; a práve v tomto liturgickom charaktere Efrémovej teológie sa vynára so všetkou jasnosťou božská pravda.“

Podľa Benedikta XVI. však Efrém predovšetkým zostal „po celý svoj život diakonom svojej cirkvi. Bola to rozhodujúca a symbolická voľba: bol diakonom, teda služobníkom, a to v liturgickej službe, ako aj, radikálnejšie, v láske ku Kristovi, ktorého ospevoval neoporovnateľným spôsobom, a nakoniec v láske k bratom, ktorých so vzácnym majstrovstvom uvádzal do poznania Božieho zjavenia“.

Pôvodne publikované v nemeckom týždenníku Die Tagepost. Z nemčiny preložil a doplnil o. Ján Krupa.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame