Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Duchovný život
26. máj 2021

Svätý Filip Neri

Príťažlivá tvár kresťanskej ľudskosti

Dnešný svet potrebuje Filipovu modernú ponuku radostného kresťanského života, prívetivého a láskavého, ktorý má čerstvosť Evanjelia.

Príťažlivá tvár kresťanskej ľudskosti

Počas rokov strávených v Ríme – priamo na miestach, kde žil a zomrel svätý Filip Neri – som mal možnosť vidieť, že kúzlo, ktoré vytvára, je zjavné v ustavičných každodenných návštevách pri jeho hrobe počas celého roka. Prichádzali kňazi, rehoľníci, laici, ale aj biskupi či kardináli.

Filipova osobnosť priťahuje kvôli jednoduchosti jeho metódy a bohatstvu ponuky kresťanského života. Očaril aj mňa. Už pred rokmi. Až natoľko, že som zatúžil nasledovať jeho oratoriánsku charizmu.

Máme Ignaciánsky rok. Boli to priatelia. Ale boli aj takí odlišní: svätý Ignác z Loyoly so svojou citlivosťou pre pravidlá, poriadok a disciplínu, Filip taký citlivý na slobodu.

Spolu boli kanonizovaní piati: Filip Neri, Ignác z Loyoly, František Xaverský, Terézia z Avily a Izidor. Rimania vtedy žartovali: Pápež dnes kanonizuje štyroch Španielov a jedného svätého. Tak milovali svojho rímskeho svätca, ktorý dostal titul „apoštol Ríma“.

Pre jeho dobrotu ho volali „Pippo buono“ („dobrák Filip“): sympatický, prívetivý, vtipný, inteligentný, kultivovaný, panský vo vkuse, no jednoduchý, spoločenský a zdržanlivý zároveň, milujúci samotu. Bol podmanivým kresťanským mladíkom, ktorému sa na Turíce v roku 1544, pár mesiacov po začatí Tridentského koncilu, počas noci strávenej v modlitbe v katakombách, zväčšilo srdce ohňom Ducha Svätého.

Jeho Oratórium – tak nazval svoj „vynález“ – sa nerodí ako inštitúcia, ale ako rozvinutie duchovného vedenia jednotlivcov, predovšetkým laikov všetkých stavov, ktoré sa stávalo komunitným a rodinným stretnutím.

Stretnutiam hovorili „rozhovor nad knihou“. Žartom zvykol hovoriť, že používali knihy, ktoré sa začínali na „S“: predovšetkým Sväté písmo, ale aj knihy svätých a ich životopisy. Zvláštne miesto mali mystici, púštni otcovia a ďalší. Novosť pochádzala z Ducha Svätého, ktorého pôsobeniu sa Filip zveroval.

Inzercia

Obdobie renesancie poznalo silné a rafinované pokušenie zredukovať všetko iba na ľudské. Filip odpovedal na toto ničivé pokušenie svetáctva: kresťanská radosť, ktorej je „prorokom“, nie je nič iné, ako šťastie človeka vedomého si toho, že je Božím synom, obohateným novým nadprirodzeným životom, ktorý vyviera zo stretnutia s Kristom. Milosť nepotláča prirodzenosť, ale ju uzdravuje, posilňuje, zdokonaľuje.

Ale bolo tu aj druhé pokušenie. Bolo to pokušenie vyzývať bojovne svet, ktorý sa nechce stretnúť s Kristom. Celý Filipov apoštolát bol opakom strnulej strohosti a apokalyptických hrozieb mnohých vtedajších kazateľov. Filipova rozvážnosť má mieru, rovnováhu, miernosť, zlatú a chvályhodnú strednú cestu, ktorá tečie v riečisku normálnosti, nevyhľadáva výnimočnosť, chváli rozumnosť, obhajuje každodennosť.

U Filipa náboženstvo, kultúra a príroda dosiahli radostnú harmóniu. Spolu s Františkom Assiským sa stáva predstaviteľom autentického kresťanského humanizmu. „O humanizme môžeme hovoriť jedine vtedy, ak je naším východiskom Ježiš ako stredobod, a v ňom odhaľujeme rysy autentickej ľudskej tváre,“ povedal pápež František vo Florencii.

Filipovu lásku k svetu vyjadril výstižne otec Giulio Cittadini z oratória v Bresci, kde bol duchovne vedený aj svätý pápež Pavol VI. Ide o „pripravenosť zachrániť svet bývajúc v ňom zvnútra, nie zvonku, nie preukazujúc mu dobrodenie z výšky bez zdieľania niečoho z jeho úzkostí a jeho kríz. Tak ako Ježiš, ktorý sa nestal dobrodincom ľudstva, ale sa vtelil, pridal sa k nám, do nášho kroku.“

Dnešný svet potrebuje túto Filipovu modernú ponuku radostného kresťanského života, prívetivého a láskavého, kultivovaného a vnútorne príťažlivého, ktorý má čerstvosť Evanjelia.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame