Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Cirkev Svet kresťanstva
09. jún 2021

Kňazské vysviacky

Netešme sa z toho, že máme dostatok kňazov. Ten pocit môže byť zradný

Tento rok bude vysvätených najmenej novokňazov od Novembra. Problémom však nie sú čísla, ale čosi iné. (+ grafy)

Netešme sa z toho, že máme dostatok kňazov. Ten pocit môže byť zradný

Ilustračné foto – TASR/AP

Nasledujúce víkendy budú slovenské diecézy a eparchie opäť žiť kňazskými vysviackami a primíciami. Rady katolíckeho kléru rozšíria tri desiatky novokňazov, čo je najmenej v ponovembrovej histórii.

Po minulom roku, ktorý bol výnimočný tým, že minimálne jedna kňazská vysviacka sa konala vo všetkých ôsmich rímskokatolíckych diecézach a troch gréckokatolíckych eparchiách, v tomto roku nemajú novokňaza v Trnavskej arcidiecéze (troch novokňazov tu však vysvätili v decembri), Rožňavskej diecéze ani v počtom veriacich najmenšej Bratislavskej eparchii.

Navyše, aj na východe krajiny, kde sa v minulosti mohli hrdiť nadpriemerným počtom kňazských prírastkov, zaznamenali tento rok pokles.

Dôvod na paniku to zďaleka nie je, ale uvažovať nad týmito trendmi, ako aj nad výzvami, ktoré stoja pred našimi (novo)kňazmi, určite treba.

Čo hovoria čísla

O Slovensku stále platí – a bude aj v najbližších rokoch –, že má dostatok kňazov. V roku 2012 ich počet prvýkrát po Novembri prekročil tritisíc a nad touto hranicou sa drží dodnes.

Pre fanúšikov štatistík – rekordne najviac sme ich mali v roku 2018, keď ich bolo 3 231 (konkrétne 2 547 diecéznych a 684 rehoľných).

Základ tohto rastu bol položený v rokoch 1995 – 2005, keď bolo každý rok vysvätených približne sto novokňazov (v rokoch 1997 a 1998 ich bolo dokonca viac ako 150).

A hoci odvtedy ročný prírastok novokňazov poklesol na polovicu, stále to stačilo na udržanie sa nad trojtisícovou hranicou. Aj keď čísla nasvedčujú, že po desiatich rokoch pod ňu v tomto alebo budúcom roku spadneme a pozvoľna to bude klesať aj naďalej.

Nič dramatické sa však zatiaľ nedeje – trojka s troma nulami nie je žiadnym zlomovým číslom, ani výraznejší pokles pod túto hranicu neohrozí dostupnosť farskej pastorácie. Samozrejme, ak sa na čísla pozeráme z celoslovenskej perspektívy, pretože medzi jednotlivými diecézami a regiónmi sú pomerne výrazné rozdiely.

Kým napríklad v Košickej arcidiecéze a Spišskej diecéze pripadá jeden kňaz na približne tisíc veriacich (v prípade všetkých troch gréckokatolíckych eparchií je tento pomer ešte nižší), v Nitrianskej diecéze a Trnavskej arcidiecéze je to takmer dvakrát viac.   

O citeľnom prepade však budeme môcť hovoriť v horizonte dvoch-troch desaťročí, keď skončí najsilnejšia generácia kňazov z prelomu milénií. Keďže nová generácia kňazov ich nedokáže nahradiť, počty slovenského kléru môžu postupne klesnúť až na úroveň zo začiatku 90. rokov, teda pod dvojtisícovú hranicu.

Spolu s tým však zaznamenáme aj iný pokles: v dôsledku postupujúcej sekularizácie výraznejšie klesne počet samotných veriacich – mnohé napovedia už výsledky aktuálneho sčítania obyvateľstva –, takže kňazov budeme mať síce menej, ale pravdepodobne ich stále bude dostatok.

Dôležitejšie ako samotné čísla je tak uvažovanie nad budúcimi pastoračnými výzvami.

Inzercia

Čas seniorov

Nateraz ustupujúca pandémia priniesla množstvo hrdinských príbehov kňazov, ktorí sa vybrali slúžiť do nemocníc, prichádzali do uzavretých DSS, nakupovali ohrozeným seniorom alebo sa „len“ naučili využívať moderné technológie, aby boli v kontakte so svojimi farníkmi.

To, čo sa momentálna zdá byť len akýmsi vybočením z klasickej pastoračnej služby, sa s pribúdajúcimi rokmi stane štandardom. Slovenské obyvateľstvo totiž postupne starne, pričom priemerný vek života sa predlžuje. Takže, ak sa dnes hovorí (aj keď do veľkej miery neodôvodnene), že „do kostola chodia len babky“, v budúcnosti to bude platiť dvojnásobne.  

Vďaka plodnej spolupráci s laikmi dokáže aj málo kňazov urobiť veľa muziky. Zdieľať

Súčasťou pastorácie rodín by tak nemalo byť len venovanie sa deťom, mládeži či manželským párom, ale aj ich najstarším členom. Čo už asi nie je až také atraktívne.

Budúci seniori pritom na rozdiel od tých dnešných budú omnoho technologicky zdatnejší, takže pandemický nábeh na využívanie internetu vo farnostiach sa ešte zíde. Samozrejme, virtuálny priestor nikdy nenahradí živé spoločenstvo pri eucharistickom stole, ale „skype“ či „zoom“ s babičkou, ktorá zo zdravotných dôvodov nemôže prísť do kostola, by mohol byť ďalším z užitočných prvkov farskej pastorácie.

Bez laikov to nepôjde

Pri znižujúcich sa počtoch kňazov a rastúcich nových výzvach ešte intenzívnejšie vystupuje do popredia nevyhnutnosť spolupráce medzi kňazmi a laikmi. Od jej kvality bude na konci dňa závisieť omnoho viac ako od samotných počtov kňazov.

Zdá sa to byť otrepaná téma, ale stále tu máme množstvo farností, kde to nefunguje vôbec alebo zďaleka nie tak, ako by malo. Nejde pritom len o polstoročie staré závery Druhého vatikánskeho koncilu či o aktuálny príklad pápeža Františka, ktorý posilňuje laické ministériározširuje liturgické služby pre laikov – bez toho, aby tým bolo spochybňované postavenie sviatostného kňazstva.

Ako tento týždeň zdôraznil skupine francúzskych kňazov, ktorých prijal na audiencii, „nemôžeme premýšľať o kňazovi mimo svätého Božieho ľudu. Ministeriálne kňazstvo je dôsledok krstného kňazstva, na toto nezabúdajte“.

Spoločné kráčanie Božieho ľudu s pastiermi vo svojom strede vyjadruje aj pápežom akcentovaný proces synodality. „Práve cesta synodality je cestou, ktorú Boh očakáva od cirkvi tretieho tisícročia,“ povedal František ešte v roku 2015 počas biskupskej synody, ktorej účastníci si pripomenuli 50. výročie jej ustanovenia pápežom Pavlom VI.

Synodalita, ktorej negatívnu reklamu spravila nemecká variácia synodálnej cesty, bude predmetom aj započatého trojfázového synodálneho procesu, ktorý v roku 2023 vyvrcholí biskupskou synodou v Ríme.

Ale späť k našim kňazom. Budovanie živého a vyváženého spoločenstva s veriacimi nie je nejakým teologickým konštruktom, o ktorom možno siahodlho diskutovať, ale priamym Ježišovým zadaním, poslaním a nevyhnutnosťou zároveň.

Spolupráca s laikmi kňaza odbremení, aby sa mohol naplno venovať tomu, v čom ho nikto nenahradí, teda dôstojnému vysluhovaniu sviatostí, samotných veriacich viac vtiahne do života cirkvi a farnosť tak získa novú vitalitu a znásobí svoj pastoračný i evanjelizačný potenciál.

Alebo povedané ináč, vďaka plodnej spolupráci s laikmi dokáže aj málo kňazov urobiť veľa muziky.

Nevyhnutnou miazgou je pritom modlitba jedných za druhých. Pretože navzdory všetkým štatistikám bude vždy platiť, že kňazi sú obrazom (miestnej) cirkvi a viery samotných veriacich.

Odporúčame