Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Cirkev Svet kresťanstva
25. január 2021

Ženy v cirkvi

Pápež umožnil ustanovovanie lektoriek a akolytiek. No nie je to príkaz

Slovenskí biskupi budú o téme diskutovať na najbližších zasadaniach. Je možné, že dôjde aj na otázku miništrovania dievčat.

Pápež umožnil ustanovovanie lektoriek a akolytiek. No nie je to príkaz

Ilustračné foto – TASR/AP

Pápež František ešte 10. januára vydal apoštolský list motu proprio Spiritus Domini, ktorým rozhodol, že do liturgických služieb lektorátu a akolytátu budú môcť byť menovaní nielen muži, ale i ženy.

Aj na Slovensku toto rozhodnutie vyvolalo viacero otázok. Načo pápež sprístupňuje službu lektorátu ženám, keď ony ju už dávno vykonávajú a počas svätých omší bežne prednášajú čítania zo Svätého písma? Znamená rozšírenie služby akolytátu na ženy to, že budeme mať v kostoloch viac miništrantiek a rozdávateliek svätého prijímania? A napokon, neurobil pápež týmto rozhodnutím ďalší krok ku sväteniu žien?

Širší kontext

Lektorát a akolytát sú cirkevné služby, ktoré boli v starobylých kresťanských komunitách známe už v prvých storočiach. „Boli úzko prepojené so službou pri liturgických sláveniach, ale ich nositelia svoju úlohu plnili v komunite aj v širšom kontexte, teda aj mimo liturgie. Neskôr boli vyhradené len klerikom a považovali sa za takzvané nižšie svätenia,“ vysvetľuje kňaz Andrej Krivda, ktorý je prodekanom Teologickej fakulty Katolíckej univerzity (TF KU) a zároveň tajomníkom Liturgického inštitútu TF KU.

Po Tridentskom koncile (1545 – 1563) sa stabilizovali štyri stupne nižšieho svätenia, a to ostiár, lektor, exorcista a akolyta, a tri stupne vyššieho svätenia – subdiakon, diakon a presbyter.

Po Druhom vatikánskom koncile (1962 – 1965) však došlo k prehodnoteniu praxe nižších svätení, ktoré napokon pápež Pavol VI. apoštolským listom motu proprio Ministeria quaedam (v českom preklade tu) v roku 1972 zrušil.

Kňazské svätenie má dnes tri stupne, a to diakonát (diakon), presbyterát (kňaz) a episkopát (biskup), pričom kandidáti kňazstva (bohoslovci) sú vo vyšších ročníkoch ustanovovaní za lektorov a akolytov.  

„Lektor a akolyta boli teda ponechaní ako cirkevné služby, čo možno označiť za návrat k pôvodnejšej praxi. Služba lektora a akolytu už teda nie je vyhradená len klerikom, môžu byť do nej ustanovení aj laici. Ako obmedzenie však ostalo ich vyhradenie výlučne mužom,“ hovorí Krivda, podľa ktorého bola táto podmienka pochopiteľná vzhľadom na to, že dlhé storočia boli obe služby považované za nižšie kňazské svätenia.

„Aby nedošlo k nedorozumeniam, napríklad aj pri otázke kňazského svätenia žien, je do istej miery logické, že v roku 1972 pápež ešte nepovolil ustanovovať do týchto ministérií aj ženy. Dnes si už zrejme nikto nespája tieto služby s kňazskou vysviackou, preto bolo možné a je i logické aktuálne rozhodnutie pápeža Františka,“ konštatuje liturgista.

Napokon, samotný pápež v apoštolskom liste Spiritus Domini zdôrazňuje, že služby lektorátu aj akolytátu „sú zásadne odlišné od ordinovaného ministéria, ktoré sa prijíma sviatosťou vysviacky“.

Nie je lektor ako lektor

Aj keď sú ľudia prednášajúci čítania počas svätých omší bežne označovaní za lektorov, ide len o pomenovanie ich konkrétnej úlohy, nie ustanovenej cirkevnej služby. „Čítanie Božieho slova pri bohoslužbe je len časťou toho, čo predstavuje ministérium lektorátu. Služba lektora má totiž aj katechetický rozmer, lektori by mali aj vyučovať vo viere a pripravovať veriacich na prijímanie sviatostí. Teda by to mali byť akísi ,katechéti‘ vo farnosti,“ vysvetľuje Krivda.

V tomto duchu niektoré farnosti už dlhšie ponúkajú ľuďom, ktorí pravidelne čítajú počas svätých omší, absolvovanie lektorských kurzov. Pomôcť im majú nielen vo formálnom prednese, ale aj v chápaní Svätého písma. V niektorých diecézach boli takto pripravení laici následne biskupom aj oficiálne ustanovení do služby lektora. Samozrejme, na základe doteraz platnej cirkevnej legislatívy to bolo umožnené len mužom.


Ilustračné foto – TASR/AP

Inzercia

Kým náplň lektorskej služby je veriacim navštevujúcim bohoslužby viac-menej jasná, s chápaním služby akolytu je to o čosi zložitejšie. Povedať, že ide len o posluhovanie pri oltári a rozdávanie svätého prijímania by podľa liturgistu Krivdu bolo nedostatočné.

„Akolyta je viac ako miništrant alebo ako mimoriadny rozdávateľ svätého prijímania. Mal by sa starať aj o liturgické vzdelávanie a formáciu vo farnosti, osobitne o formáciu liturgických služobníkov vo farnosti, teda miništrantov, ale možno aj kostolníkov a podobne. Obe cirkevné služby, akolytát aj lektorát, je potrebné chápať komplexnejšie, nezužovať ich len na oblasť liturgie,“ hovorí Krivda.

Prax na Slovensku

Skutočnosť, že pápež rozšíril možnosti udeľovania lektorátu a akolytátu, neznamená, že biskupi sú odteraz povinní menovať do týchto služieb aj ženy.

„Nová úprava ponúka nové možnosti, ale ako ich využiť, je už na jednotlivých diecéznych biskupoch. Je to napokon ich právomoc a zodpovednosť niekoho do služby lektora či akolytu ustanoviť alebo neustanoviť. Alebo ináč, možnosť niekoho ustanoviť ešte neznamená povinnosť alebo nutnosť tak urobiť,“ hovorí liturgista, podľa ktorého sa však slovenskí biskupi rozšíreným možnostiam nebudú brániť. „Na Slovensku je predsa bežné, že ženy čítajú Božie slovo pri svätých omšiach a aj ženy, i keď zrejme v menšej miere, sú ustanovované za mimoriadnych rozdávateľov svätého prijímania.“

Krivdove slová potvrdzuje hovorca Trnavskej arcidiecézy Dušan Kolenčík. „Ešte počas aktívnej biskupskej služby dnes už emeritného trnavského arcibiskupa Jána Sokola boli do služby mimoriadneho rozdávateľa Eucharistie ustanovované i ženy, predovšetkým rehoľné sestry, ale i laičky, ktoré prinášali Eucharistiu napríklad svojim chorým manželom alebo rodičom, aby tak v prípade potreby odbremenili kňaza vo farnosti. V súčasnosti už to nie je niečo neobvyklé,“ povedal pre denník Postoj hovorca Kolenčík.

Pápež František a ženy

Súčasný pápež opakovane poukazuje na dôležitý význam žien pre život cirkvi, pričom viaceré z nich vymenoval do takých vysokých funkcií v štruktúrach Svätej stolice, v akých ženy ešte nikdy v minulosti nefigurovali. Písali sme o tom aj minulý rok.

Na druhej strane opakovane kritizuje pokusy o ich klerikalizáciu. Napríklad v minuloročnej posynodálnej apoštolskej exhortácii Querida Amazonia (čl. 100) napísal, že hodnotu a nenahraditeľný príspevok žien nemožno redukovať len na otázku kňazského svätenia, takýto pohľad označil za obmedzený.

„Tvrdiť, že ony (ženy vo vysokých vatikánskych funkciách, pozn.) nie sú skutočnými líderkami, pretože nie sú kňazmi, je klerikalistické a neúctivé,“ povedal zasa František v novej knihe rozhovorov s britským novinárom a spisovateľom Austenom Ivereighom.

Rovnako sa postavil za rozhodnutie pápeža Jána Pavla II., ktorý v apoštolskom liste Ordinatio sacerdotalis z roku 1994 „s definitívnou platnosťou“ stanovil, že kňazská vysviacka je rezervovaná iba mužom.   

Aktuálne rozhodnutie rozšíriť možnosti lektorátu a akolytátu aj na ženy treba podľa profesora Pápežskej lateránskej univerzity Angela Lameriho vidieť v širšom kontexte ako len snahu o posilnenie postavenia žien v cirkvi.

„V skutočnosti tu ide o uznanie laikov a ich úlohy v cirkvi, o odklerikalizovanie ministérií, ktoré, mimochodom, nemožno chápať a vykonávať len v rámci liturgie,“ napísal vo vatikánskom denníku L´Osservatore Romano Lameri, ktorý je zároveň poradcom Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí ako aj poradcom Úradu pápežských liturgických slávení.

„Teraz sa jasnejším spôsobom ukazuje laický charakter ministeriálnosti založenej na krste a zameranej na cirkevnú službu, v plodnej vzájomnosti s ministériom vysvätených,“ dodal profesor Lameri.   

sprievodnom liste prefektovi Kongregácie pre náuku viery, ktorý pápež František vydal spolu s apoštolským listom Spiritus Domini, sa uvádza, že biskupské konferencie by v nasledujúcom období mali „stanoviť vhodné kritériá pre rozlišovanie a prípravu kandidátov a kandidátok služieb lektorátu a akolytátu“.

Slovenskí biskupi plánujú o podrobnostiach súvisiacich s aktuálnymi úpravami hovoriť na najbližších plenárnych zasadnutiach KBS. „Formačné kurzy pre lektorov a mimoriadnych rozdávateľov svätého prijímania nebudú na Slovensku novinkou: existovali aj doteraz a zúčastňovali sa na nich tak muži, ako aj ženy. Je zrejmé, že na túto prax bude možné nadviazať aj vzhľadom na apoštolský list Svätého Otca a rozvíjať ju v tom smere, aby budúci kandidáti a kandidátky ministérií lektorátu i akolytátu mohli získať primeranú formáciu,“ uviedol pre denník Postoj hovorca biskupov Martin Kramara.

Čo s miništrantkami

S rozšírením služby lektorátu a akolytátu aj na ženy nepriamo súvisí téma miništrovania dievčat. Hoci v zahraničí je to bežné, na Slovensku sú farnosti, kde kňazovi pri oltári popri chlapcoch posluhujú aj dievčatá, skôr raritou.

Dôvodom je skutočnosť, že Konferencia biskupov Slovenska ešte na svojom 8. plenárnom zasadnutí v roku 1994 vydala usmernenie, že „na Slovensku nie je vhodné zavádzať miništrovanie dievčat“.

Liturgista Krivda sa domnieva, že „nová úprava v oblasti lektorátu a akolytátu môže byť podnetom na opätovné prehodnotenie tohto odporúčania KBS, od ktorého už predsa prešlo 26 rokov“.

Na otázku, či sa biskupi popri diskusii o lektoráte a akolytáte plánujú zaoberať aj prípadným prehodnotením svojho usmernenia, hovorca Kramara odpovedal, že „je možné, že sa pri tej príležitosti dotknú aj otázky tzv. miništrovania, hoci tá s novým dokumentom priamo nesúvisí“.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame