Svätí Ján Fisher a Tomáš Morus Skutoční kresťania v politike sa k viere nielen hlásia, ale podľa nej aj konajú

Byť označení dnes na Slovensku za kresťanského politika je skôr na príťaž ako pomoc. K tejto charakteristike sa neraz hlásia ľudia, ktorí konajú z pragmatických dôvodov, nie z vnútorného presvedčenia, čo sa nedá prehliadnuť.

Na druhej strane máme politikov, o ktorých je známe, že sú praktizujúci veriaci alebo prinajmenšom s kresťanstvom otvorene sympatizujú, ale zároveň sa hlásia k ideám, ktoré tomuto náboženstvu protirečia.

Našťastie, ak hľadáme ideál kresťanského politika, nemusíme zostať sklamaní súčasnou slovenskou realitou (na Slovensku je veľa pozitívnych príkladov po roku 1989), ale môžeme vzhliadnuť na postavy z histórie, významné osobnosti, dokonca svätcov, ktorí praktickými postojmi ukázali, ako má politik žiť v praxi svoju vieru.

Medzi takýchto velikánov určite patria dvaja anglickí svätci a mučeníci, biskup Ján Fisher (1469 – 1535) a kancelár Tomáš Morus (1478 – 1535), ktorých nám dnes pripomína aj liturgický kalendár.

Pri pohľade na dnešnú politiku sa nechce veriť, že sa nájde verejný predstaviteľ, ktorý by v zápase o hodnoty bol ochotný ísť do krajnosti a zomrieť pre vieru. Nielen takýto úmysel deklarovať, ale uskutočniť ho.

Mučeníctvo si nikto neplánuje, predstava násilnej smrti každého človeka desí a situácie, keď by mohla nastať, nevyhľadáva. Budúcnosť patrí pripraveným.

„Pri pohľade na dnešnú politiku sa nechce veriť, že sa nájde verejný predstaviteľ, ktorý by v zápase o hodnoty bol ochotný ísť do krajnosti a zomrieť pre vieru. Nielen takýto úmysel deklarovať, ale uskutočniť ho.“Zdieľať

Príbeh anglických svätcov ukazuje – v politike je to častý zjav –, že situácia sa môže v krátkom čase otočiť o stoosemdesiat stupňov a bezstarostný život sa zmení na zápas o život. Biskup Fisher a politik Morus majú veľa spoločného.

Obaja boli veľmi vzdelaní, žili intenzívnym duchovným životom, dostali kvalitnú duchovnú a intelektuálnu formáciu. Ľudskosť spojená s odbornými kompetenciami ich krok za krokom posúvali vo verejnom živote dopredu. Z titulu úradu, ale aj kontaktov a prístupu mali veľký neformálny vplyv na rozhodnutia v monarchii. Boli by zostali v pamäti ako výborní spolupracovníci a duchovne založení ľudia, keby sa nie vlastnou vinou nedostali do nepríjemnej situácie, kde sa museli rozhodnúť a vziať do úvahy vážne konzekvencie.

Keď sa stal kráľom Henrich VIII., spočiatku to vyzeralo na idylu. Panovník sa neskôr usiloval u pápeža anulovať prvé manželstvo, aby sa mohol druhýkrát oženiť. Keďže to Vatikán po preskúmaní prípadu odmietol, kráľ sa rozhodol ísť vo vzťahu s cirkvou na doraz. Parlament z jeho popudu vydal zákon, na základe ktorého sa stal hlavou miestnej cirkvi. Obsahoval ustanovenie, ktoré potvrdzovalo neplatnosť prvého manželstva a nástupnícke právo detí z druhého zväzku.

Kráľova pomsta pápežovi mala byť dokonalá, tak sa rozhodol donútiť všetkých prelátov a štátnych úradníkov, aby mu ako novej hlave cirkvi prisahali vernosť a potvrdili platnosť zákona.

Biskup Fisher a vtedy už exkancelár Morus mali vážny problém. Nástupníctvo je politickou záležitosťou, s tým problém nemali. Ako horliví katolíci, verní pápežovi, však v žiadnom prípade neboli ochotní odsúhlasiť neplatnosť prvého manželstva.

Pre biskupa bolo následné väzenie možno ľudsky trochu jednoduchšie ako pre Morusa, ktorého doma čakali štyri deti. Rozhodli sa trvať na pravde so všetkými dôsledkami. Dopadli rovnako. Najskôr popravili sťatím hlavy biskupa, potom kancelára. Cirkev ich vyhlásila za svätých v roku 1935.

Tento neuveriteľný príbeh duchovnej zrelosti, života v pravde a ľudskej statočnosti je slnečnicou na lúke bodliakov – prejavom nezištnosti a pravdivosti v mori pragmatizmu, ktoré tak veľmi charakterizuje našu dobu.

Anglickí hrdinovia nevedeli, čo ich čaká, boli však pripravení. Charakter človeka sa vždy osvedčuje v krízových situáciách. Charakter kresťanského politika v rozhodujúcich zápasoch. Kto napríklad pri zákone, ktorý zlepšuje situáciu budúcich mamičiek alebo zvyšuje ochranu života od počatia, ak je reálna šanca na úspech, vedome nehlasuje alebo sa zdrží hlasovania, a pritom nemá v úmysle predložiť aspoň niečo rovnako dobré, ten svoje kresťanstvo zahodil za hlavu.

„Americký prezident Biden možno je profesionálnym politikom, pre praktizujúcich katolíkov sa však pre postoje k potratom stal tragikomickou postavičkou, ktorej pôsobenie spôsobuje jeho vlastnej cirkvi a veriacim obrovské duchovné škody.“Zdieľať

Každá doba má kľúčové témy, pri ktorých kresťania vo verejnom živote musia zaujať postoje v súlade s vierou. Pre Fishera a Morusa to bola otázka platnosti manželstva, dnes sú to najmä témy ochrany života, chápanie manželstva a rodiny, obrana pred radikálnymi gender politikami, právo rodičov na výchovu detí, náboženská sloboda, ľudskosť a solidarita s biednymi a marginalizovanými, ochrana stvorenstva, odmietnutie komunizmu a fašizmu.

Ak sa verejne činný katolík zachová ináč, je to jeho zlyhanie a pre veriacich pohoršenie. Americký prezident Biden možno je profesionálnym politikom, pre praktizujúcich katolíkov sa však pre postoje k potratom stal tragikomickou postavičkou, ktorej pôsobenie spôsobuje jeho vlastnej cirkvi a veriacim obrovské duchovné škody.

Na hraničné situácie sa treba pripraviť. Morus ako laik, predtým než začal verejne účinkovať, strávil štyri roky v kláštore, kde sa venoval duchovnému životu, štúdiu teológie a filozofie.

Biskup Fisher prešiel niečím podobným. Solídna duchovná a intelektuálna formácia spojená s osobným duchovným životom a vernosťou cirkvi; toto boli vtedy a sú aj dnes základné predpoklady pre katolíkov v politike, aby obstáli.

Kresťania v politike sa osvedčujú nielen tým, že sa k viere hlásia (čo je chvályhodné), ale najmä ak pri lámaní chleba v súlade s vierou konajú. Hoci aj za cenu, že niečo stratia.

Ak nie sme ochotní pre hodnoty, ku ktorým nás vedie kresťanská viera, obetovať vlastné pohodlie a životný štýl, veľmi si ich nevážime a vydávame svedectvo, že nie sú až také dôležité.

Svätý Ján Fisher a svätý Tomáš Morus si vybrali náročnejšiu cestu, preto si ich cirkev bude navždy pamätať a prosiť ich o duchovný príhovor.

Nech sú príkladom aj pre dnešných kresťanských politikov, aby boli odvážni a pravdiví: inými slovami, aby boli skutočnými kresťanmi v politike.