Minizamyslenie Boh v trezore

Z času na čas príde moment, keď Ježiš musí odísť. Je to vtedy, keď si myslíme, že už ho máme, už sme ho pochopili, už ho poznáme. A vtedy, keď ho chceme zatvoriť do trezoru vlastných predstáv o tom, ako by mal fungovať.

Zástupy ho hľadali. Prišli až k nemu a zdržiavali ho, aby od nich neodchádzal. On im však povedal: „Aj iným mestám musím zvestovať Božie kráľovstvo, lebo na to som poslaný.“ (Lk 4, 38 – 44)

Vedeli by nám o tom rozprávať nielen Kafarnaumčania, ale aj tí, ktorí ho chceli vyhlásiť za kráľa chleba (Jn 6, 15), učeníci (Jn 16, 7) či Mária Magdaléna (Jn 20, 17).

Boha ani jeho vyslanca nemôžeme mať raz a navždy „pod palcom“. Môžeme ho len hľadať a približovať sa k nemu. A on sa z druhej strany približuje k nám.

Aj preto Gotthold Ephraim Lessing píše: „Keby mal Boh v pravej ruke Pravdu a v ľavej hľadanie pravdy, potom by sme si mali vybrať tú ľavú.“ (jozef husovský)