Minizamyslenie Ženy, muži a zmŕtvychvstanie

Evanjelisti sa prejavili aj ako dobrí znalci ženskej a mužskej psyché. Na prvý pohľad predstavujú akúsi rivalitu, komu prvému sa zjavil vzkriesený Ježiš. Ženám alebo mužom? A neskôr rozvinú to, ako inak vnímali Ježišovu smrť a zmŕtvychvstanie.

Ona mu v domnení, že je to záhradník, povedala: „Pane, ak si ho ty odniesol, povedz mi, kde si ho položil, a ja si ho vezmem.“ (Jn 20, 11 – 18)

Muži sú predstavení ako tí, ktorí zdúchli počas Ježišovho procesu (Mk 14, 50) a neskôr sa triasli v utajenom jeruzalemskom byte (Jn 20, 19). Skutočnosť je aj taká, že muži nemajú príliš radi veci spojené s umieraním a pohrebom. Nepotrebujú byť na mieste. Radšej sa so stratami vyrovnávajú v partii pri poháriku dobrej whisky.

Ženy sú na tieto veci citlivejšie. Dokážu byť s umierajúcimi. A tých, ktorých milujú, si vezmú do svojho srdca ako Mária Magdaléna. Aby v ich srdciach žili ďalej.

Ženy, ktoré stáli pod krížom (Mt 27, 55 – 56), sú akoby prirodzene prvými adresátkami zjavenia Vzkrieseného. Veria, že Ježiš neodišiel, že sa iba skryl alebo si vzal inú identitu (anjela, záhradníka...) a že sa čochvíľa zjaví. A tak sa aj stane.

Muži, ktorí sa vzdialili, si po svoje zjavenie potrebujú dobehnúť k hrobu (Jn 20, 1 – 8) alebo dôjsť do Galiley (Mt 28, 10) či do Jeruzalema cestou od Emauz (Lk 24, 13 – 35).

Sú rôzne cesty, ako prichádza zmŕtvychvstanie k nám alebo my k nemu. Vždy sa s ním však stretneme vtedy, keď uveríme, že je to možné. (Jozef Husovský)