Minizamyslenie Už ma nedrž

Žena, z ktorej Ježiš vyhnal sedem démonov, sa stala „apoštolkou apoštolov“. Aj tým, že sa naučila, ako môže Ježiša „nedržať“, a pritom byť stále s ním.

Ježiš jej povedal: „Už ma nedrž, veď som ešte nevystúpil k Otcovi; ale choď k mojim bratom a povedz im: Vystupujem k môjmu Otcovi a vášmu Otcovi, k môjmu Bohu a vášmu Bohu.“ (Jn 20, 1 – 2. 11 – 18)

Richard Rohr začína životopis Márie z Magdaly takto: „V Lukášovom evanjeliu (8, 2) je Mária Magdaléna charakterizovaná ako žena, ktorá sa stala sprievodkyňou a priateľkou Ježiša po tom, čo z nej vyhnal sedem démonov. Na niekoho, o kom sa potom v evanjeliách hovorí dokonca dvanásťkrát (viac ako o väčšine apoštolov) to nie je zvlášť skvelý začiatok.“

Aj na konci Ježiš povie Márii vetu, ktorá neznie nijako príjemne: „Už ma nedrž.“ Mária milovala Ježiša. To nie je žiadne tajomstvo. A Ježiš ju v tejto vete učí pravej láske. Mária by si najradšej Ježiša vzala domov. Ale pravá láska dáva slobodu. Byť takým, akým práve dotyčný – človek aj Boh – je.

Mária a často aj my máme pocit, že poznáme Ježiša a Boha, ktorého predstavuje. Tomáš Halík však píše, že zenoví majstri varovali pred „zbožnými predstavami“ svojich žiakov: „Ak stretneš Budhu, zabi ho!“ Ide, pravda, o metaforu, o „zabitie“ vlastných predstáv a plánov.

Mária sa naučila, že Ježiš, ktorého by chcela navždy mať pri sebe, by zostal len oným záhradníkom. Až vo chvíli, keď ho prestala držať, spoznala skutočného Ježiša. Aj to, že ho vlastne nikdy úplne nespozná. (Jozef Husovský)