Jezuita Bartkovjak z Vatican News František úmyselne neponúka len čierno-biele odpovede, nerobil to ani Ježiš

Rozhovor vychádza v rámci seriálu Porozumieť Františkovi, v ktorom približujeme rôzne aspekty pontifikátu súčasného pápeža.

Jedným z prvých bodov návštevy pápeža Františka na Slovensku bude stretnutie s členmi Spoločnosti Ježišovej, jezuitmi, kam patrí aj on sám. Je takéto stretnutie štandardnou súčasťou Františkových apoštolských ciest?

Áno, pokiaľ v tej krajine jezuiti pôsobia.

Zúčastníte sa na tomto stretnutí aj vy? Budete v tom čase na Slovensku?

Budem, pretože v týždni pred Františkovým príchodom máme provinčnú kongregáciu, ktorá býva približne raz za desať rokov. Naplánovaná bola už dávnejšie pred oznámením pápežskej cesty. A, samozrejme, všetci jezuiti, ktorým to zdravotný stav a iné povinnosti umožňujú, sa so Svätým Otcom Františkom, naším rehoľným spolubratom, pôjdeme stretnúť. Malo by nás tam byť okolo päťdesiat.

A koľko vás je spolu v slovenskej provincii?

Približne osemdesiat.

Ako bude to stretnutie prebiehať?

To presne neviem, keďže som sa na takomto stretnutí ešte nezúčastnil. Ale náš rehoľný spolubrat Antonio Spadaro, ktorý je šéfredaktorom jezuitského časopisu La Civiltà Cattolica a chodieva s pápežom na apoštolské cesty, býva na týchto stretnutiach prítomný a potom o nich zvykne napísať. Z jeho článkov vyplýva, že stretnutie sa vždy odohráva v neformálnej atmosfére a po úvodnom privítaní zo strany provinciála nasledujú otázky, ktoré spolubratia kladú pápežovi, a on na ne odpovedá. Občas sa to však aj otočí a otázky začne klásť Svätý Otec.

Budete mať počas pápežovej návštevy aj nejaké špeciálne úlohy?

Keďže som vedúcim slovenskej redakcie Vatican News, tak budem koordinátor pre svojich kolegov z iných jazykových redakcií.

Keď v marci pri spiatočnom lete z Iraku pápež povedal, že v septembri by popri Medzinárodnom eucharistickom kongrese v Budapešti mohol zavítať aj do Bratislavy, bolo to pre nás na Slovensku veľké prekvapenie. Zaskočilo to aj vás alebo sa už čosi vo Vatikáne povrávalo?

Bolo to prekvapenie aj pre mňa. Aj keď od slovenského veľvyslanca pri Svätej stolici Mareka Lisánskeho som vedel, že naša diplomacia veľmi intenzívne pracuje na tom, aby k nám pápež zavítal.

Bolo by ideálne, keby sa arcibiskup Bezák mohol plnohodnotne zaradiť do života cirkvi. Ani dekrétom sa však nevyliečia rôzne zranenia a, zároveň, duchovnú autoritu možno mať aj bez biskupskej mitry.Zdieľať

Na Slovensku sa veľa hovorilo o tom, že hlboký dojem na pápeža urobila prezidentka Zuzana Čaputová počas decembrovej návštevy Vatikánu. Vidíte to rovnako alebo ide o prehnané hodnotenia?

Nadštandardný vzťah s pápežom Františkom sa podarilo vybudovať už prezidentovi Andrejovi Kiskovi. Keď počas návštevy Vatikánu v roku 2018 daroval pápežovi veľké vianočné gule, Svätý Otec ich nechal umiestniť do kaplnky v Dome svätej Marty pod oltár, kde boli počas celého vianočného obdobia. Všimli si to aj viacerí moji kolegovia z Vatican News a so záujmom sa ma na to pýtali.

Dobrý dojem nesporne zanechala aj pani prezidentka Čaputová. Významným signálom bolo, keď jej pápež v apríli minulého roka zatelefonoval, aby jej osobne oznámil, že pre pandémiu sa ich plánované stretnutie vo Vatikáne musí odložiť a že je mu to ľúto. Toto gesto možno označiť za nadštandardné.

Netreba však zabúdať ani na pápežských ceremoniárov zo Slovenska a ďalších kňazov pracujúcich pre rôzne úrady Svätej stolice či na pápežských univerzitách, ktorí si vybudovali naozaj dobré meno a pápež ich osobne vníma.    

Vníma pápež František našu krajinu aj cez osobnosť arcibiskupa Róberta Bezáka?

Svätý Otec František sa určite zaujíma o arcibiskupa Bezáka ako o osobu, čo dokazuje jeho nedávne súkromné prijatie v Dome svätej Marty, pozná aj kontext celého prípadu. Na Slovensku bude chcieť pápež vyslať nejaký pozitívny signál, takže očakávam, že sa s arcibiskupom Bezákom stretne, pozvaný bude zrejme aj do Šaštína, kde sa najprv uskutoční modlitbové stretnutie s biskupmi a potom bude nasledovať záverečná svätá omša. Osobne by som ho tam očakával.

Bude sa toto stretnutie dať interpretovať ako rehabilitácia arcibiskupa Bezáka? Alebo aspoň ako nejaká forma ľudskej satisfakcie?

Ťažko na to odpovedať, keď ešte ani nevieme, či a najmä za akých okolností k tomuto stretnutiu dôjde. Už to, že ho pápež František otcovsky prijal vo Vatikáne, je určitá forma rehabilitácie, aj keď nie na úradnej úrovni, čo je vec o čosi zložitejšia.

Svätý Otec je človek, ktorý dával duchovné cvičenia mnohým ľuďom, dokáže rozpoznávať duchovné cesty a záleží mu na tom, aby sa nikto v cirkvi necítil byť vylúčený. Koniec koncov, cirkev evanjelizuje aj tým, aký vzťah má k vlastným ľuďom. Ak k nim nie sme dobrí, nežijeme evanjelium.

Pripúšťate, že by arcibiskup Bezák mohol byť ešte zaradený do riadnej pastoračnej služby?

Bolo by ideálne, keby sa mohol plnohodnotne zaradiť do života cirkvi. Ani dekrétom sa však nevyliečia rôzne zranenia a, zároveň, duchovnú autoritu možno mať aj bez biskupskej mitry a pridelenia oficiálneho úradu. Netreba sa na to pozerať len akousi klerikálnou optikou.

Jozef Bartkovjak tlmočí rozhovor medzi pápežom Františkom a prezidentom Andrejom Kiskom v roku 2015. Foto – TASR – Kancelária prezidenta SR/Marián Garaj

Vy ste rovnako ako pápež František jezuita, dlhodobo pôsobíte v Ríme, vaše pôsobenie na čele slovenskej redakcie Vatican News sa v podstate prekrýva s jeho pontifikátom. Stretli ste sa s jezuitom Bergogliom ešte pred jeho zvolením na pápežský stolec?

Nie, osobne sme sa stretli až po jeho zvolení, 31. júla 2013, keď si pripomíname nášho zakladateľa, svätého Ignáca z Loyoly. Celebroval svätú omšu spolu s asi 300 jezuitmi a po nej každému z nás osobne podal ruku. Trvalo to vyše hodinu. Dodnes spravidla na sviatok svätého Ignáca prichádza na spoločný obed na jezuitskú generálnu kúriu a prinesie so sebou argentínske víno.

Kedy ste prvýkrát zachytili jeho meno?   

Myslím, že to bolo v roku 2001, keď bol menovaný za kardinála. Pôsobil som vtedy v trnavskej komunite, kde nám o ňom rozprával náš spolubrat Milan Hudaček, ktorý sa krátko predtým vrátil z Argentíny.

Neskôr jeho meno zarezonovalo v roku 2007, keď bol vybraný za zostavovateľa dokumentu z Aparecidy, ktorý zhŕňal závery generálnej konferencie biskupov Latinskej Ameriky a Karibiku. Je to vynikajúci pastoračný dokument, ktorý sa dá použiť aj v dnešnej dobe a na rôznych miestach.

Počas prvej návštevy prezidenta Andreja Kisku u pápeža v roku 2015 ste boli na stretnutí prítomný ako tlmočník. Ako si na to spomínate?

Pápež František prichádza na stretnutia so štátnikmi päť-desať minút vopred, takže som mal možnosť byť s ním chvíľu osamote a neformálne sa porozprávať. Bolo to ľudsky veľmi príjemné, vôbec sa na mňa nedíval len ako na nejakého zriadenca.

O ňom je známe, že vystupuje veľmi priateľsky až žoviálne, na druhej strane, znalci jeho života, napríklad argentínska vatikanistka Elisabetta Piqué, hovoria, že rovnako vie byť veľmi priamy až direktívny. Súhlasíte s tým?

František sa v ľuďoch snaží v prvom rade nachádzať to dobré. Aj keď ide o problematické osoby, správa sa k nim prívetivo a úctivo, neuchyľuje sa k nejakému škatuľkovaniu. Zároveň je však k nim úprimný, nehrá divadielko.

Napríklad keď sa stretne s argentínskym prezidentom, ktorý sa osobne zasadzoval za legalizáciu potratov, podá mu ruku, usmeje sa, a nie je to falošný úsmev, ale zároveň mu dá najavo, že nesúhlasí s jeho postojmi.

Mnohí ľudia, ku ktorým sa priblíži pápež František, namiesto toho, aby s ním nadviazali osobný kontakt, sa skryjú za vystrčený smartfón. Dovolím si povedať, že je to priam dekadentný prejav.Zdieľať

Zreteľné to bolo aj pri prijatí bývalého amerického prezidenta Donalda Trumpa – kým on mal na spoločnej fotografii na tvári široký úsmev, František sa takmer mračil. Ale vrátim sa ešte k svojej otázke, vie byť František priamy až nekompromisný aj vo svojich rozhodnutiach?

Určite vie robiť rázne rozhodnutia, ale až po tom, čo si ich veľmi dobre a opakovane zváži. Sám hovorí, že odpoveď, ktorá človeku napadne ako prvá, nemusí byť tá najsprávnejšia. Preto vždy ide cestou dôkladného duchovného rozlišovania. Vypočuje si pritom aj názory ľudí, s ktorými nesúhlasí. Keď však na konci dňa dospeje k nejakému rozhodnutiu, o ktorom je presvedčený, že je správne, vie si za ním stáť. Rád používa grécky termín parresia, ktorým apoštol Pavol označoval apoštolskú nebojácnosť, priamosť.

Pohybujete sa v oblasti médií a komunikácie, čosi o komunikačnom štýle pápeža Františka ste už povedali. O ňom a jeho predchodcoch sa hovorí, že kým na Jána Pavla II. sa chodili ľudia pozerať, Benedikta XVI. chodili počúvať a Františka sa chodia dotknúť. Viem, že je to veľmi skratkovité porovnanie, ale skrýva sa v ňom kúsok pravdy?

Rozumiem, čo sa chce týmto porovnaním povedať, ale skúsme sa na to celé pozrieť trochu inak. V prvých rokoch pontifikátu Jána Pavla II. neboli na Námestí svätého Petra rozmiestnené veľkoplošné obrazovky, takže pútnici, ktorí stáli niekde vzadu, na pápeža ani nedovideli. Katechézam Benedikta XVI., ktoré prednášal v taliančine, priamo na mieste rozumeli akurát tak Taliani alebo tí, ktorí vedia po taliansky.

No a v súčasnosti je to tak, že mnohí ľudia, ku ktorým sa priblíži pápež František, namiesto toho, aby s ním nadviazali osobný kontakt, sa skryjú za vystrčený smartfón. Dovolím si povedať, že je to priam dekadentný prejav. Akoby som tým pápežovi odkazoval: Ja som sa s tebou neprišiel stretnúť, ja som si ťa prišiel len vyfotiť.

Osobne som si na komunikácii pápeža Františka s ľuďmi na námestí či v Aule Pavla VI. všimol jednu zaujímavú vec.

Akú?

Začal na audiencie chodievať v predstihu, keď ľudia ešte len prichádzajú, aby sa s nimi osobne pozhováral. To sme v minulosti nevideli. Pápeži pozdravovali ľudí, vysielali k nim nejaké gestá, ale František si v dave vždy vyhliadne niekoho konkrétneho, pri kom sa pristaví a aj niekoľko minút sa s ním rozpráva, venuje mu čas. Väčšinou to bývajú práve osoby, ktoré pôsobia nenápadne, sú neprivilegované alebo nejakým spôsobom znevýhodnené.

Tým, že pápež prichádza spontánne predčasne, trochu komplikuje prácu médiám, ktoré neraz ešte nie sú na prenos pripravené, ale zároveň tým vysiela signál, že audiencie preňho nie sú mediálnym predstavením, ale priestorom pre ľudské stretnutia. Práve pri tomto osobnom kontakte môže človek skutočne spoznať, kto je to pápež František.

Páter Bartkovjak v nahrávacom štúdiu Vatican News. Foto – archív J. B.

Na záver sa ešte dotknime jednej problematickej oblasti. Veľa sa hovorí o nejednoznačnosti niektorých Františkových vyjadrení, ktoré potom musí Vatikán vysvetľovať, dopĺňať, korigovať alebo to jednoducho len necháva vyšumieť. Problémom však je, že potom si každý jeho slová vysvetľuje po svojom, ako sme to videli v prípade vyjadrení k registrovaným zväzkom v dokumente režiséra Afinejevského. Vnímate túto nejednoznačnosť ako problém?

Pápež František sa nechce nechať natlačiť do interpretačných rámcov, do ktorých by ho niektorí chceli dostať. Preto sa vyhýba zjednodušujúcim odpovediam a schválne ponúka odpoveď využitím metafory, čím sa dostáva nad úroveň položenej otázky. Tým sa však vystavuje riziku, že ho obvinia z laxnosti. Keď si však človek k jeho slovám doplní širší kontext iných jeho vyjadrení či postojov, je mu jasné, kde je názorovo a hodnotovo ukotvený.

Prirovnal by som to k Ježišovej reakcii na otázku zákonníkov a farizejov, či majú ukameňovať cudzoložnú ženu. Neodpovedal im jasným „áno“ či „nie“, neponúkol čierno-bielu odpoveď, ale protiotázkou a písaním do piesku z tejto situácie elegantne vykľučkoval.

Veriacim by som odporučil kritický prístup, aby sa nenechali traumatizovať tým, čo médiá hovoria, že pápež povedal, ale aby skúmali, čo skutočne povedal. Áno, je to náročné, ale aj toto je spôsob prehlbovania a svedectva viery.

Veriacim by som odporučil kritický prístup, aby sa nenechali traumatizovať tým, čo médiá hovoria, že pápež povedal, ale aby skúmali, čo skutočne povedal.Zdieľať

Nie som si celkom istý, či obyčajní ľudia majú čas a kapacitu vyhľadávať si kontext a skúmať rôzne interpretačné nuansy pápežových vyjadrení. Najmä ak si uvedomíme, že napríklad v prípade spomenutého dokumentárneho filmu k rozličným záverom dospievali aj študovaní ľudia, ktorých možno označiť za katolíckych intelektuálov. Nebolo by lepšie, keby sa pápež nepúšťal na túto šikmú plochu a neposkytoval rozhovory pre rôzne projekty, ktoré ho chcú vykresliť len ako nejakého ľudskoprávneho aktivistu a bojovníka za svetový mier?

Pápeži sa explicitným spôsobom vyjadrujú k vieroučným záležitostiam v oficiálnych dokumentoch, nie v dokumentárnych filmoch, knižných rozhovoroch ani počas tlačových konferencií po apoštolských cestách na palube lietadla. Toto by bolo dobré si uvedomiť, nezamieňať si to a nepreceňovať rôzne mediálne vyjadrenia. 

Ale chcel by som ešte zdôrazniť čosi iné. Svätý Otec František sa nebojí prenikať do neprebádaného terénu a neraz sa vedome vystavuje riziku, že jeho slová môžu byť použité aj dezinformačne. Nielen pri rozhovoroch, ktoré spomínate, ale napríklad aj pri telefonátoch rôznym ľuďom. Pápež rád komunikuje telefonicky s ľuďmi, s ktorými sa nemôže osobne stretnúť. Oni tak získavajú moc nad tým, čo im povie, môžu s tým ísť do médií a povedať: „Toto mi pápež povedal“, aj keď on to možno povedal o čosi inak. Rovnako pri stretnutiach s rôznymi politikmi sa vystavuje riziku, že stretnutie s ním budú používať na získavanie politických bodov.

V tomto všetkom však pápež František prejavuje dôveru, že nie on, ale Pán Boh má všetko vo svojich rukách a použije si to pre dobro cirkvi.