Pápežský newsletter Päť tém, ktorými spochybňujú Františka, no ony svedčia v jeho prospech

Imrich Gazda

Odoberať autora e-mailom

Nezmeškajte žiaden článok.

Dnešný pápežský newsletter pripravil vedúci rubriky Svet kresťanstva Imrich Gazda.

Vypočuť článok

Venuje sa náboženským témam, najmä aktuálnemu dianiu v kresťanských cirkvách. Vyštudoval dejepis a náboženskú výchovu, doktorandské štúdium absolvoval v odbore teória a dejiny žurnalistiky. V minulosti pôsobil na Katedre žurnalistiky Katolíckej univerzity v Ružomberku.

Ďalšie autorove články:

Kto sú slovenskí starokatolíci Vzišli z odporu proti Rímu, neskôr sa ich cesty rozdelili. Jedni chcú požehnávať homosexuálne zväzky, druhí to odmietajú

Ombudsman má pravdu Podmienky registrácie cirkví treba zmierniť. A vôbec nejde o islam

Magnifica humanitas Treba odzbrojiť umelú inteligenciu, vyzval Lev XIV. Jeho prvá encyklika sa venuje aj vojne, práci a slobode

Pápež František na rozdiel od svojich konzervatívnych predchodcov... Aj táto veta sa pravidelne objavuje v rôznych médiách, ktoré súčasnej hlave Katolíckej cirkvi tlieskajú za jej „liberálnosť“.

Je to skutočne pravda alebo ide len o konštrukt progresívnych médií, ktoré sú v tomto úplne zajedno s rôznymi antifrantiškovskými stránkami?

Pozrime sa najprv na tri konkrétne témy, s ktorými je pápež František často spájaný.

Migranti. S pravidelným publikovaním posolstiev k Svetovému dňu migrantov a utečencov nezačal pápež František, ale Pavol VI., pričom jeho nástupcovia Ján Pavol II. a Benedikt XVI. z toho urobili každoročnú tradíciu. František pritom vo svojich posolstvách nevraví nič iné ako jeho „konzervatívni“ predchodcovia.

A ako zdôraznil jezuita a profesor teológie Miloš Lichner v rozhovore s kolegom Pavlom Hudákom, súčasný Svätý Otec nikdy nepovedal, aby sme migrantom neobmedzene otvorili hranice, ale svoje srdcia.

Medzináboženský dialóg. Františkovi je vyčítané aj to, že sa „bratríčkuje“ s predstaviteľmi moslimov či iných svetových náboženstiev. Bol to však Druhý vatikánsky koncil zvolaný Jánom XXIII. a vedený Pavlom VI., ktorý prijal prelomovú deklaráciu Nostra aetate o postoji k nekresťanským náboženstvám.

V jej duchu pápež Ján Pavol II. zvolal veľké medzináboženské modlitbové stretnutie do Assisi v roku 1986, ktoré o 25 rokov neskôr zopakoval aj Benedikt XVI. Takže v čom je pápež František iný?

Životné prostredie. Schválne, skúste si „vygúgliť“, ktorému pápežovi v minulosti prischla prezývka „zelený pápež“. Bol to Benedikt XVI., za ktorého éry sa začali vo Vatikáne používať elektromobily a boli nainštalované solárne panely. Najmenší štát sveta tým chcel prispieť k zníženiu emisií skleníkových plynov.

Ak sa pápež František rozhodol vydať encykliku o starostlivosti o náš spoločný dom Laudato Si´, nebolo to preto, že ako prvý pápež objavil tému ekológie, ale preto, že táto téma – rovnako ako vyššie spomenuté – sa stala omnoho aktuálnejšou a silnejšou, ako to bolo za éry jeho predchodcov.

Ostávajú nám ešte dve témy, ktoré bývajú pápežovi Františkovi vyhadzované na oči – ústretovejší prístup k rozvedeným a LGBTI komunite.

„Každý človek potrebuje za otca muža a za matku ženu, ktorí mu pomôžu utvoriť si vlastnú identitu,“ povedal kardinál Bergoglio ešte v roku 2010 v knižnom rozhovore s rabínom Abrahamom Skorkom, ktorá vyšla aj v slovenčine pod názvom O nebi a zemi.

„Ak sa Boh pri stvorení vystavil riziku stvoriť nás slobodných, kto som ja, aby som zasahoval? (...) Boh ponechal v našich rukách dokonca aj možnosť hrešiť. Človek musí veľmi jasne hovoriť o hodnotách, hraniciach a prikázaniach, ale duchovný či pastoračný nátlak nie je dovolený,“ dodal v tej istej knihe, pričom tieto myšlienky v rôznych obmenách opakuje aj počas svojho pontifikátu.

Pápež František veľmi dobre pozná katolícku náuku o rozvode či homosexualite, ako to typickým hutným spôsobom vyjadril v prvej citovanej vete.

Zároveň – a to je tá druhá časť vyjadrenia – si uvedomuje, že je pastierom, ktorý má zblúdené ovce do košiara privádzať, chrániť a ošetrovať, a nie ich násilne vyhadzovať.

V tomto sa dôsledne drží Ježišovho príkladu. Keď k nemu priviedli cudzoložnú ženu a pýtali sa ho, či ju majú ukameňovať, lebo tak káže Mojžišov zákon, neodpovedal čierno-bielym spôsobom. Bol si dobre vedomý toho, čo hovorí zákon, a nijakým spôsobom ho nechcel spochybniť. Rovnako dobre si však bol vedomý utrpenia tej ženy.

Preto kontrou „Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň“ (Jn 8, 7) a výzvou žene „Nik ťa neodsúdil? Ani ja ťa neodsudzujem. Choď a už nehreš!“ ponúkol „tretiu cestu“ spravodlivosti a milosrdenstva.

Aktuálne udalosti jednou vetou

Vzťah Slovákov k pápežovi Františkovi sa po návšteve zlepší, myslí si bývalý veľvyslanec SR pri Svätej stolici Jozef Dravecký.

Slovensko vníma pápež František v súčasnosti lepšie ako Maďarsko, porovnávajú návštevu oboch krajín svetové médiá.

Na Luníku IX dostane pápež dva obrazy stvárňujúce blahoslavených Rómov Zefirína a Emíliu a zmenšeninu plastiky zmŕtvychvstalého Krista, autormi sú Miroslav Capovčák a Peter Beňo.

V Košiciach dostane pápež František aj kalich a paténu, ktoré odkazujú na blahoslavenú Annu Kolesárovú, ich autorom je umelecký šperkár Marek Husovský.

Tri otázky pre otca Jána Krupu

Foto – Postoj/Marka Zacková

Čím je návšteva pápeža Františka výnimočná pre slovenských gréckokatolíkov?

Jednoznačne tým, že pápež František ako nástupca apoštola Petra bude na znak lásky medzi sesterskými cirkvami a v záujme jej posilnenia celebrovať svätú božskú liturgiu so slovenskými gréckokatolíckymi biskupmi ako nástupcami apoštolov v miestnej cirkvi byzantsko-slovenského obradu.

Medzi gréckokatolíkmi je hlboko zakorenené povedomie, že kresťanmi sme hlavne preto, aby sme slávili svätú božskú liturgiu, počas ktorej sa zjednocuje nebo so zemou.

Božská liturgia v Prešove, ako aj samotný liturgický priestor bude plný duchovnej symboliky. Čo z toho všetkého by si zvlášť zdôraznil?

Autori pódia, na čele s architektom Petrom Marcinkom, pri dizajne hlavného liturgického priestoru vychádzali zo skutočnosti, že ide o sviatok Povýšenia svätého Kríža nad celým svetom.

Ústredným motívom kompozície pódiového komplexu je trojramenný kríž. Je symbolom utrpenia, pokory, ale aj znovuzrodenia a nádeje. Pomyselne sa vznáša nad zhromaždeným ľudom a je podopieraný rukami ako dar.

Táto symbolika sprítomňuje podstatu sviatku Povýšenia. Kríž týčiaci sa k nebu, ktorý je znakom a prejavom Božej lásky, bude symbolicky povýšený nad celé liturgické zhromaždenie v Prešove aj nad naše trápenia a pochybnosti.