Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Interview Svet kresťanstva
19. december 2021

Minimalizmus ako duchovná disciplína

Namiesto zhŕňania hľadajme šťastie v rozumnom odstraňovaní prebytočných vecí

Na základe učenia Biblie by to malo kresťanov k minimalizmu tiahnuť prirodzene, hovorí kazateľ Tomáš Štrba.

Namiesto zhŕňania hľadajme šťastie v rozumnom odstraňovaní prebytočných vecí

Tomáš Štrba vedie cirkevné spoločenstvo CityChurch v Pezinku. K minimalizmu sa dostal pred tromi rokmi vďaka počúvaniu podcastov o minimalizme. Myšlienka ho hneď zaujala. V tomto životnom štýle vidí nielen zmysel, ale aj odpoveď na mnohé problémy dnešnej konzumnej spoločnosti. A aj keď to znie možno prekvapivo, vidí veľký prienik minimalizmu s Kristovým učením. Svoje myšlienky a podcasty publikuje na webe metanoia.sk.

V ostatnom čase sa začalo o minimalizme viac rozprávať. Prečo?

Čoraz viac ľudí si uvedomuje, že nekonečné hromadenie majetku a materiálnych vecí ich v skutočnosti nenapĺňa a nerobí šťastnými. Tak hľadajú východiská. A minimalizmus je jednou z ciest a odpovedí.

V čom je minimalizmus výzvou pre dnešnú spoločnosť?

Je to životný štýl, ktorý vedie k slobode od zhromažďovania vecí, od prehnane konzumného spôsobu života aj od hľadania svojej hodnoty v materiálnych veciach. Z tejto definície vyplýva tiež samotná výzva pre súčasnú (západnú) spoločnosť, ktorá je obsesívne konzumná.

Sme v adventnom období, blížia sa Vianoce – sviatky pokoja a, žiaľ, aj konzumu, stresu a zhonu. To je obdobie, keď sa priam žiada aplikovať princípy minimalizmu.

Súvisí minimalizmus aj s témou trvalej udržateľnosti?

Jednoznačne. Dnes už asi každý uvedomelý človek vie jasne povedať, že sa nedá donekonečna pokračovať v konzumnom spôsobe života, ktorý nesie spoluzodpovednosť za stav planéty. Súčasný spôsob života Západu je neudržateľný. Nestačí sa totiž zameriavať len na znižovanie emisií, potrebujeme znížiť spotrebu všetkého.

Pracovali ste ako interiérový dizajnér a 3D grafik. Ako súvisí vaša pôvodná profesia so sympatiami pre minimalizmus?

Nepochybne ma to ovplyvnilo. Neskoršie roky mojej práce boli poznačené minimalistickým prístupom. A zostalo mi to dodnes.

Ako sa dizajnér stane kazateľom?

Od malička som bol vedený k viere, vyrastal som v cirkvi a môj otec bol istý čas kazateľom. Už od tínedžerského veku som cítil vnútorné volanie do služby v cirkvi. Len som nevedel, ako to bude načasované, a tak som robil, čo ma bavilo.

Dizajn a architektúra ma vždy fascinovali. Popri práci som však vždy bol veľmi aktívny v cirkvi, hlavne v práci s mládežou. Keď po približne desiatich rokoch prišla príležitosť ísť do služby na plný úväzok, neváhal som.

Aký je rozdiel medzi sekulárnym a kresťanským prístupom k minimalizmu?

Minimalizmus nevnímam ako náboženstvo, neprikladám mu spirituálnu dimenziu. Nespájam ho so žiadnou meditáciou ani s hľadaním vnútornej rovnováhy. Pre mňa je to životný štýl.

Ak v princípoch a hodnotách minimalizmu nachádzam prienik s učením Ježiša Krista a Biblie, robí mi to o to väčšiu radosť. Bez Krista je to opäť len jeden z „izmov“. A to nikam nevedie. Kristus a evanjelium sú základ. Všetko ostatné je tomu podriadené.

Niekomu môže minimalizmus pripomínať asketizmus. Je to to isté?

Minimalizmus nie je asketizmus, nie je to zdržanlivosť v uspokojovaní potrieb, zriekanie sa blaha s cieľom dosiahnuť morálny alebo náboženský ideál.

„Minimalizmus nie je o zbavení sa všetkých vecí, ale o rozpoznaní vecí, ktoré sú skutočne hodnotné a obohacujú náš život.“ Zdieľať

Minimalizmus vedie k slobode od prehnane konzumného spôsobu života. Stali sme sa totiž otrokmi naháňania sa za takzvaným americkým snom. Keď budem mať také auto, budem šťastný. Keď budem mať nový telefón, budem šťastný. Keď budem mať väčší dom, budem šťastný.

Naháňame pocit šťastia a nikdy nie sme spokojní. Minimalizmus je o zameraní sa na oblasti života, na ktorých najviac záleží, a o zámernom odstránení prebytočných vecí.

Môžeme v tomto zmysle chápať minimalizmus ako jednu z duchovných disciplín?

Aj keď o minimalizme sa Biblia explicitne nezmieňuje, nachádzame v nej odkaz a varovanie pred milovaním peňazí či zhromažďovaním si pokladov na zemi. A presne o tom to celé je.

V skutočnosti nikomu nejde o peniaze samotné. Ide o to, čo si za peniaze môžeme kúpiť. Prepadávame falošnej predstave, že za peniaze si kúpime pocit šťastia. A stávame sa otrokmi.

Minimalizmus je len jeden z nástrojov, ktorý nám vie pomôcť k slobode z tohto otroctva. Minimalizmus nie je o zbavení sa všetkých vecí, ale o rozpoznaní vecí, ktoré sú skutočne hodnotné a obohacujú tvoj život.

Je táto téma v cirkvi aktuálna? Napríklad pápež František sa snaží verejne prezentovať väčšiu skromnosť, jeho prejavy sú menej pompézne...

Podľa mňa v cirkvi nedávame dostatočný dôraz na skromnosť či spokojnosť, skôr sa radi vezieme na vlne konzumu. Viacero cirkevných denominácií nepriamo pretláča konzumný spôsob života, napríklad aj presvedčením, že Božia vôľa je, aby bol človek bohatý. Nikde v Biblii však nič také nenachádzame. Ide o zlé vyloženie si niektorých biblických pasáží. Skutočné evanjelium je o niečom inom.

Asi narážate na takzvané evanjelium prosperity. Zdá sa vám, že konzumný spôsob života vstúpil do života cirkvi a kresťanov?

Konzumný spôsob života cirkev ovplyvnil v mnohých oblastiach. Považujem to za tragické. Súčasnú západnú cirkev by som prirovnal k bohatému mládencovi, ktorý prišiel za Ježišom. Zapáčil sa mu, lebo dodržiaval všetko od svojej mladosti.

Ježiš je však expert na konfrontáciu. Hovorí: „Jedno ti chýba. Choď, rozdaj, čo máš, chudobným a potom ma nasleduj.“ Aká výzva! Vieme, že tento mládenec odišiel smutný, pretože mal mnoho majetku. Jeho majetok mu zabránil v nasledovaní Krista.

Dá sa teda povedať, že minimalizmus a nasledovanie Krista navzájom súvisia?

Po mojej niekoľkoročnej skúsenosti s minimalizmom musím ako kresťan konštatovať, že princípy minimalizmu nachádzam v učení Biblie viac, ako som spočiatku očakával. Ak je toto moje tvrdenie pravdou a myšlienky minimalizmu vidíme prítomné v životoch prvých kresťanov a Krista samotného, nevidím dôvod neaplikovať to aj do svojho života.

Inzercia

Vidíte teda priamo v Biblii oporu pre minimalizmus?

Spomeniem známu Ježišovu kázeň na vrchu, ktorú nájdeme v Evanjeliu podľa Matúša. Ježiš dôrazne varuje pred zhromažďovaním si pokladov na zemi, radšej si máme zhromažďovať poklady v nebi. K tomu dodáva: „Kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce.“

Mnohé Ježišove podobenstvá priamo atakujú negatívny vplyv bohatstva a majetku na naše srdce. Ježiš hovorí, že „je ľahšie prejsť ťave uchom ihly ako bohatému vojsť do Božieho kráľovstva“.

„Ak myšlienky minimalizmu vidíme prítomné v životoch prvých kresťanov a Krista samotného, nevidím dôvod neaplikovať to aj do svojho života.“ Zdieľať

Oporu pre minimalizmus nachádzam aj v Pavlových listoch. V Liste Timotejovi píše, že „veľkým ziskom je zbožnosť spojená so spokojnosťou. Nič sme si totiž na svet nepriniesli a nič si z neho nemôžeme odniesť. Ak máme pokrm a odev, buďme s tým spokojní“.

Následne Pavol dodáva azda jeden z najznámejších veršov Biblie a, žiaľ, aj často zle citovaný: „Veď koreňom všetkého zla je láska k peniazom.“ Pavol nehovorí o tom, že peniaze sú zlé, ale že láska k peniazom je koreňom všetkého zla. Aké trefné.

Je nejaký pojem v Biblii, ktorý by bol ekvivalentom pre minimalizmus?

Rozhodne je to skromnosť či spokojnosť, ale aj štedrosť či zdržanlivosť.

Nachádzame myšlienky minimalizmu nejakým spôsobom aj v priebehu dejín cirkvi?

Dôraz na štedrosť, dobrovoľné dávanie či starostlivosť o potreby núdznych sú v cirkevnej tradícii zakorenené tisícročia. Veď už len samotná zmienka o živote prvých veriacich v biblickej knihe Skutkov apoštolov nás nemôže nechať ľahostajnými.

V Biblii čítame: „Nikto nepokladal za svoje nič z toho, čo mu patrilo, ale všetko mali spoločné. Nikto totiž medzi nimi nebol núdzny, pretože všetci, čo mali polia a domy, ich predávali, a čo za ne utŕžili, prinášali a kládli k nohám apoštolov a každému pridelili toľko, koľko potreboval.“

Z toho vyplýva, že kresťania by vlastne do istej miery mali byť všetci minimalistami...

Je to síce odvážne tvrdenie, ale myslím si, že áno. Na základe učenia Biblie by nás to malo k minimalizmu tiahnuť prirodzene. Žiaľ, v cirkvi dnes nevidím príliš veľký dôraz na tieto nepopulárne hodnoty.

Čím vás osobne obohacuje minimalizmus?

Nesmierne mi pomáha fokusovať sa na to, na čom najviac záleží. Nie sú to veci. Minimalizmus ma učí nevytvárať si putá k veciam.

Čo hovorí na minimalizmus vaša rodina?

S manželkou máme dve malé deti, takže nie je vždy jednoduché udržať si minimalistický prístup k životu. V našej rodine som minimalista primárne ja, ale výzvu 30 dní minimalizmu sme robili celá rodina. Aj naša dcérka sa počas nej vzdala nejakých hračiek.

Priblížte, o čo išlo v tejto aktivite.

Výzva spočíva v postupnom zbavovaní sa vecí, ktoré už človek nevyužíva alebo ich jednoducho nepotrebuje vlastniť. A to aj napriek citovému vzťahu k nim.

Pravidlá sú jednoduché: prvý deň sa zbaviť jednej veci, druhý deň dvoch, tretí deň troch a tak ďalej. Spolu sa človek zbaví celkovo 465 vecí. Zo začiatku to bude možno ľahké. S pribúdajúcimi dňami sa však výzva stupňuje. Počíta sa čokoľvek, čo vlastníte vy alebo vaša domácnosť, či sa to nachádza v byte, alebo dome, v pivnici, aute: dekorácie, zberateľské zbytočnosti, oblečenie, nábytok, kuchynské doplnky, nazhromaždené veci v zásuvkách, náradie, knihy, hračky...

O našej skúsenosti sme robili denný blog na webe. Bolo to neuveriteľne obohacujúce.

Čo vnímate ako najväčšiu výzvu minimalizmu?

Nielen začať, ale aj si udržať tento životný štýl. Chce to zámerne si strážiť svoje postoje. Človek ľahko skĺzne späť ku konzumnému spôsobu života, ak v tom nebude cieľavedomý.

Ak niekoho oslovili myšlienky minimalizmu, kde začať?

Odporúčam vyskúšať si výzvu 30 dní k minimalizmu. Je to dobrý test, ktorý preverí naše puto k veciam.

Je niečo, čoho by sa mal človek vyvarovať?

Treba začať postupne. Nie všetko treba nevyhnutne vyhodiť do koša. Ak už veci vyhadzujeme, dbajme na životné prostredie a recyklujme v čo najväčšej miere.

Mnoho vecí však vieme darovať. To, čo pre nás už nemá hodnotu, môže potešiť niekoho iného alebo môže byť pre niekoho odpoveďou na problém s nedostatkom.

Čo považujete z vlastnej skúsenosti za najdôležitejšie pri uvažovaní o minimalizme?

Nič z materiálnych vecí nám nedodá pocit skutočného šťastia a naplnenia. Možno na začiatku prichádza nadšenie z novej nadobudnutej veci. To však postupne vyprcháva bez ohľadu na to, o akú drahú či sofistikovanú vec ide. V snahe zotrvať v stave opojenia z nového, lepšieho či väčšieho padáme do pasce a kupujeme ďalej. Sme zaseknutí v bludnom a nekonečnom kruhu hľadania uspokojenia vo veciach.

Pozývam každého ku skutočnému zdroju šťastia. Sme stvorení na Boží obraz milujúcim Bohom, ktorý dokonca poslal svojho syna Ježiša Krista, aby zomrel na kríži. Namiesto mňa, namiesto nás, aby sme vierou v neho mohli mať odpustenie hriechov a večný život. A to úplne zadarmo.

Večný život sa nám ponúka zadarmo. Je to možno šokujúca predstava vo svete, kde nič nie je grátis. Avšak pozor, nedajme sa pomýliť. To, že je to zadarmo, ešte nehovorí nič o cene. Večný život a odpustenie hriechov nie sú lacné. Sú zadarmo preto, že sú nami nezaplatiteľné. Ježiš Kristus už zaplatil účet svojím životom.

Odporúčame

Chcieť menej?

Podcast

Chcieť menej?

Mnohí z nás sa v tomto období chtiac-nechtiac stali minimalistami. Míňame menej, nakupujeme racionálnejšie, obmedzujeme osobné kontakty. Mnohé situácie si jednoducho od nás vyžadujú minimalistické riešenia.

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.