Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Cirkev Svet kresťanstva
05. január 2022

Požehnávanie príbytkov

Dom či byt môže požehnať aj laik, k dispozícii je domáca pobožnosť

Pre pandémiu vyzvali v niektorých farnostiach veriacich, aby si požehnali príbytok sami.

Dom či byt môže požehnať aj laik, k dispozícii je domáca pobožnosť

Nápis nad dverami „C+M+B“ znamená Christus Mansionem Benedicat, teda Kristus žehnaj tomuto domu. Niektorí ľudia používajú nesprávne písmená „G+M+B“ ako začiatočné písmená troch mudrcov Gašpara, Melichara a Baltazára. Foto: TASR/Roman Hanc

V období okolo sviatku Zjavenia Pána, nazývaný aj Traja králi, býva zvykom požehnávať príbytky. Táto obyčaj pochádza ešte zo stredoveku a má veľký duchovný význam.

Požehnaním domu, ale aj kancelárie, nemocnice či inej stavby vyjadrujeme, že daná budova chce byť spájaná s pôsobením Božej milosti. Teda že všetko, čo sa v nej bude diať, chce byť na Božiu oslavu.

Ten, kto si dá požehnať svoj príbytok, zasväcuje ho Bohu a zároveň vyjadruje, že v tomto príbytku chce žiť aj so svojou rodinou v duchu kresťanstva v láske, porozumení a modlitbe.

Požehnávanie domov patrí v cirkvi medzi sväteniny. „Môžeme povedať, že cirkev zvoláva cez modlitbu a prostredníctvom žehnania a svätenia Božiu prítomnosť a jeho pomoc, a to jednak pre ľudí, ale napríklad aj miesta, veci či udalosti, ktoré majú súvis s naším životom, prácou, štúdiom alebo inými aspektmi života,“ hovorí dekan vo Vranove nad Topľou Štefan Albičuk.

Farár v Domaniži Ľubomír Majtán dodáva, že požehnanie novostavby je aj prejavom vďačnosti Bohu, že stavebné práce dopadli úspešne a všetko sa podarilo dotiahnuť do zdarného konca.

„Keď kňaz príde do príbytku a požehná ho, je to úžasné. Pamätám si, že keď som bol malý a prišiel k nám domov kňaz, bola to najvzácnejšia návšteva, nie preto, že prišiel pán farár, ale prišiel ten, v ktorom je prítomný Kristus zvláštnym spôsobom cez sviatosť,“ spomína si duchovný Ivan Kňaze.

Nemusia len kňazi

Pre mnohých duchovných predstavuje požehnávanie príbytkov zároveň dobrú príležitosť na pastoračnú návštevu. Nie všetci kňazi však majú možnosť navštíviť vo farnosti všetky domácnosti každý rok a posledné dva roky to znemožňuje aj pandémia. Požehnanie príbytku môže preto vykonať aj laik.

Na túto situáciu zareagovali aj Pápežské misijné diela, ktoré ponúkli pre ľudí domácu pobožnosť požehnania príbytkov. Nazvali ju Trojkráľová hviezda.

Misijné diela už druhý rok posielali záujemcom na tvrdom papieri ikonu Svätej rodiny, nálepku na dvere s nápisom 20 * C + M + B + 22 a samotnú domácu pobožnosť. Podľa riaditeľa Pápežských misijných diel na Slovensku Ivana Kňazeho tento rok o pobožnosť požiadalo 70-tisíc veriacich.

„Domácu pobožnosť môže viesť člen rodiny, najlepšie ak je to otec, matka či starší súrodenec. Každý pokrstený človek je povolaný k tomu, aby požehnával,“ hovorí pre Svet kresťanstva Kňaze.

Farár vo farnosti sv. Františka z Assisi vo Vranove nad Topľou Štefan Albičuk pripomína, že o požehnanie príbytku možno kňaza požiadať celý rok, nemusí to byť na sviatok Zjavenia Pána.

Posvätenie trojkráľovej vody soľou, kriedou a tymiánom v predvečer sviatku Troch kráľov počas svätej omše v kostole Navštívenia Panny Márie v Trebišove 5. januára 2017. Foto: TASR/Roman Hanc

„Obyčajne sme to my kňazi, ktorí požehnávame príbytky. Je to pre nás jedna z príležitostí navštíviť rodiny, porozprávať sa s veriacimi, pomodliť sa spolu s nimi tam, kde trávia spolu každodenné chvíle života, a prejaviť im blízkosť a záujem o nich,“ vysvetľuje dekan Albičuk.

Poukazuje na to, že každý pokrstený dostáva od chvíle krstu účasť na všeobecnom Kristovom kňazstve. „V praxi to znamená, že my veriaci sme povolaní byť jednak požehnaním pre druhých, ale máme aj povolanie požehnávať.“

Ivan Kňaze dodáva, že je vhodné, aby sa pri požehnaní príbytku stretla a modlila spoločne celá rodina. Bez ohľadu na to, či tam príde kňaz alebo tento obrad vykonáva otec rodiny. Veď práve vtedy, keď sa rodina spoločne modlí, je tam prítomný aj Ježiš.

Vranovský farár pripomína, že pandémia je stále príležitosťou posilniť prax spoločnej modlitby v rodinách a zvolávania Božieho požehnania do života.

„Niektorí ľudia volajú kňaza do domu, pretože sa tam podľa ich slov dejú zvláštne či zlé veci, straší tam, cítiť chlad či nenávisť. Po požehnaní akoby všetky spomínané veci zrazu odišli,“ hovorí farár Majtán. Zdieľať

Pre viaceré aktuálne obmedzenia tentoraz nepôjdu vo vranovskej farnosti požehnávať domy kňazi, ale vyzvali veriacich, aby si požehnali príbytok sami.

„Z kostola si vezmú na Troch kráľov požehnanú vodu, ponúkli sme im text modlitby a v rodine sa tak môžu spolu stretnúť a vyprosovať si Božie požehnanie, pokoj a ochranu pre ďalšie dni,“ približuje farár Albičuk.

V úvode pobožnosti požehnania príbytkov zaznieva úryvok zo Svätého písma o návšteve mudrcov. Kňaz Majtán poukazuje na to, že každá rodina sa stáva miestom, kde sa chceme – podobne ako mudrci – pokloniť novonarodenému Ježišovi.

„Ďakujeme Bohu za strechu nad hlavou, za chlieb i prácu, za spánok a všetkých členov rodiny. V závere pobožnosti prosíme Pána, aby zahrnul svojím požehnaním rodinné spoločenstvo, aby ho chránil pred zlom a požehnával všetkých v dome.“

Inzercia

Požehnávanie príbytkov nie je mágia

Oslovení kňazi sa zhodujú, že veriaci zväčša chápu význam požehnávania domov. Občas sa však stane, že niektorí ľudia ho berú ako niečo magické. Podľa vranovského dekana sú však takéto prípady výnimočné.

Podľa Štefana Albičuka sa stáva, že veriaci zavolajú kňaza požehnať príbytok, lebo sa boja, pociťujú nepokoj alebo tam bývali s niekým, kto zomrel, a boja sa, že ich zosnulý príde strašiť.

„Najčastejšie však ide buď o nepraktizujúcich, alebo vlažných veriacich. Neraz si myslia, že stačí posvätiť príbytok a všetko je už v poriadku. V takomto prípade sa ich snažíme povzbudiť k tomu, aby prichádzali aj na svätú omšu, k sviatostiam, navzájom si odpustili, viac sa modlili či obetovali omšu na úmysel za svojich zosnulých príbuzných, ako aj za celú svoju rodinu,“ hovorí duchovný Košickej arcidiecézy.

S nesprávnym chápaním požehnania sa stretáva aj Ivan Kňaze. „Ak si niekto myslí, že ho ochráni nápis nad dverami, tak sa mýli. Raz mi jedna pani vravela, že by sme mali piť svätenú vodu, že tá nás uchráni. Lenže samotná svätená voda nás neochráni,“ zdôrazňuje riaditeľ Pápežských misijných diel na Slovensku.

Podľa neho svätená voda, kadidlo či krieda, alebo zapálená svieca sú len prostriedkami, ktoré nám majú pomôcť byť viac vnímaví. Tak ako sa vznáša kadidlo, podobne sa vznáša aj modlitba k Bohu, zažatá sviečka nám zas pripomína, že je medzi nami Kristus, ktorý je svetlom sveta. Ale toto nie je podstatou požehnania. 

Rovnako ako mnohí ľudia nosia v aute ruženec, ktorý ich má pred niečím ochrániť – pokiaľ sa ho aj nemodlia, je to ako amulet.

Farár v Domaniži Ľubomír Majtán však zdôrazňuje, že ak sa požehnanie príbytku berie s vierou, dokáže priniesť pokoj aj do rodín, kde sa dejú zvláštne veci.

„Niektorí ľudia volajú kňaza do domu, pretože sa tam podľa ich slov dejú zvláštne či zlé veci, straší tam, cítiť tam chlad či nenávisť. Po požehnaní akoby všetky spomínané veci zrazu odišli,“ hovorí s tým, že osobne sa mu viackrát stalo, že požehnanie prinieslo takmer okamžitý účinok a do domu sa vrátil pokoj, teplo a požehnanie.

„Požehnanie domu netreba brať ako nejakú mágiu. Skôr treba zveriť riadenie a chod celého domu pod mocné Božie požehnanie. A vieme, že požehnanie je viac ako kliatba,“ dopĺňa kňaz Žilinskej diecézy.

Požehnaním je aj modlitba za druhého

Oslovení kňazi vyzdvihujú, že požehnanie má význam v živote veriaceho človeka. Ivan Kňaze vysvetľuje, že kňazské požehnanie je najvýznamnejšie.

„Kňaz prijal sviatosť kňazstva a nosí v sebe Krista, je akoby druhým Kristom, to znamená, že ak požehnáva on, požehnáva v mene Krista, najosobnejšie, sviatostne, preto niektoré úkony nemôže konať laik, ako premieňať alebo rozhrešovať od hriechov,“ vysvetľuje Ivan Kňaze.

To však neznamená, že laici nemajú druhým žehnať, najmä rodičia svojim deťom či manželia jeden druhému.

Latinské slovo pre požehnanie je benedicere a v doslovnom preklade znamená dobre hovoriť. Teda každým požehnaním od Boha dostávame dobré slovo. Každým požehnaním druhého dávame dobré slovo. Ak dávame požehnanie, stávame sa požehnaním pre iných. „Ak prijímame dobré slovo, dokážeme ho odovzdať iným,“ poukázal Kňaze.

Ilustračné foto: archív TASR/Roman Hanc

Podľa Kňazeho majú rodičia poslanie požehnávať svoje deti. V určitom veku sú pre deti najsilnejší na svete a majú nad nimi duchovnú moc. Zaujímavá je podľa Kňazeho skutočnosť, keď rodičia dávajú požehnanie synovi – novokňazovi. Kňaz, ktorý dáva požehnanie ľuďom, prijíma požehnanie od rodičov.

Podľa dekana Štefana Albičuka naši rodičia a starí rodičia bežne požehnávali svoje deti. „A ešte aj dnes máme rodiny, kde je prítomná táto prax. Otec či mama dajú krížik na čelo svojim deťom, napríklad keď idú do školy či cestujú za prácou,“ uvádza vranovský dekan.

Ivan Kňaze pripomína, že ľudia často niekomu sľubujú, že sa za neho budú modliť. „Prečo sa však za niekoho nepomodliť hneď?“ zamýšľa sa duchovný. „Keď povieš starej mame, že sa modlím za teba, tak to môžu byť len slová. Príď k nej, chyť ju za ruku a pomodli sa za ňu Otčenáš, bude to silné. Alebo podaj starej mame ruku a popros ju, aby sa za teba modlila. Nech je modlitba aktuálna,“ navrhuje.

Ako návod na žehnanie dáva tiež modlitbu manželov. Muž a žena si podľa neho môžu dávať požehnanie objatím či držaním sa za ruku a môžu sa pritom jeden za druhého modliť.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.