Pápež Fabián bol zvolený za rímskeho biskupa v roku 236. Podľa legendy, o ktorej referuje Euzébius (HE VI, 29, 3), keď sa zhromaždila rímska komunita, aby zvolila nástupcu zosnulého Antera, „zrazu z neba zostúpila holubica a pristála na Fabiánovej hlave“.
Počas jeho pontifikátu za vlády cisárov Gordiána a Filipa cirkev zažívala obdobie pokoja, preto sa 20. rímsky pápež mohol venovať organizovaniu štruktúry rímskej komunity.
Podľa Chronographu z roku 354 Fabián zveril diakonom rozličné regióny Ríma: pravdepodobne po dva zo štrnástich augustovských regiónov každému diakonovi, ktorých bolo sedem, a pomáhali im siedmi subdiakoni.
Fabiánova autorita musela byť veľká, keď po jeho mučeníckej smrti 20. januára 250 cisár Décius „bol ochotný s väčšou trpezlivosťou a toleranciou prijať správu, že proti nemu niekto povstal, než správu, že v Ríme zvolili biskupa“ (Cyprián, Ep. 55, 9).
V byzantskom obrade sa jeho pamiatka slávi 5. augusta.