Už pri vstupe pútnik rýchlo pochopí, že vchádza do netypického priestoru.
Na rozdiel od chrámov, ako ich poznáme, Bazilika Svätého hrobu má množstvo bočných kaplniek a chrám zároveň nepatrí jednej cirkvi. Svoju časť tu má Grécka pravoslávna cirkev, Arménska ortodoxná, Sýrska ortodoxná, Koptská ortodoxná cirkev a rovnako aj Katolícka cirkev.
„Hlásame toho istého Krista, a pritom nevydávame svedectvo jednoty. Vo Svätej zemi sa to prejavuje najsilnejšie,“ konštatuje pre Svet kresťanstva kňaz Marián Gavenda na margo rozdelenej správy baziliky.
Vo Svätej zemi bol medzi cirkvami po stáročia zápas o Baziliku narodenia a o Baziliku Svätého hrobu a tiež o Kostol Nanebovzatia Panny Márie. Nechýbali ani násilné strety medzi kresťanskými cirkvami.
Napokon bol v roku 1767 vydaný firman, teda dekrét Vysokej Porty (inštitúcia Osmanskej ríše) potvrdený sultánom Abdülmecidom I., ktorý upravil vlastnícke a prístupové práva kresťanských cirkví v spomínaných chrámoch.
Na základe tohto dekrétu má vlastnícke právo na Baziliku Svätého hrobu Pravoslávny patriarchát v Jeruzaleme, Františkánska kustódia Svätej zeme, ktorá zastupuje Katolícku cirkev, a Jeruzalemský patriarchát Arménskej apoštolskej cirkvi.

Pápež Benedikt XVI. v roku 2009 bozkáva miesto v Bazilike Svätého hrobu, kde bolo telo Ježiša Krista pomazané pred uložením do hrobu. Foto: TASR/AP
Určité práva majú aj koptská, sýrska a etiópska cirkev. Tieto dekréty boli potvrdené aj v čase, keď Palestínu ovládala Británia, a tiež sú zakotvené v konkordáte medzi Izraelom a Svätou stolicou a Organizáciou pre oslobodenie Palestíny z roku 2020.
Paradoxom je, že kľúče od baziliky má jedna moslimská rodina, ktorá baziliku každé ráno otvára a večer ju zatvorí.
Najdôležitejším miestom v Bazilike Božieho hrobu je Golgota a Ježišov hrob. Mnohých prekvapí, že obe miesta sa nachádzajú v jednom chráme, a to doslova pár metrov od seba.
Pri vstupe do baziliky si pútnici hneď všimnú kamennú dosku, ktorú veriaci bozkávajú a s úctou sa jej dotýkajú. Podľa tradície ide o miesto, kde Ježiša po zložení z kríža natreli masťami a zavinuli do plachiet.
Hneď napravo vedú schody na vyvýšené miesto, kde sa nachádza samotná Kalvária. „Na mieste, kde zomrel Ježiš, bol predtým kameňolom, ale kameň nebol kvalitný, a tak sa toto miesto stalo popraviskom,“ približuje františkán Karol Miroslav Švarc.
Aj keď je dnes chrám súčasťou starého centra Jeruzalema, za Ježišových čias toto miesto ležalo za mestom.
Na Kalvárii je aj oltár, kde sa dá dotknúť symbolického miesta, kde stál kríž. „Oltár je robený tak, že sa musíme pokloniť. My sa Kristovmu krížu klaniame nie ako modle, ale uctievame si Krista, toho, ktorý za nás zomiera,“ hovorí františkánsky rehoľník.
Podľa neho je veľmi dôležité si uvedomiť, že Kristus zomrel za mňa. „Toto miesto je miestom osobného stretnutia sa s Kristom, ktorý dáva svoj život, aby sme mohli žiť. Tu bola zlomená moc zla, temnota hriechu, aj môjho vlastného,“ zdôrazňuje páter Karol.

Náčrt Baziliky Svätého hrobu. Foto: wikimedia.org
Najvýznamnejším miestom Baziliky Svätého hrobu je samotný hrob, kde Ježiš ležal a z ktorého vstal z mŕtvych. Minimálne od roku 1555 je vápencové lôžko a hrob, kde ležal Ježiš, zakrytý mramorovou doskou, zrejme preto, aby si pútnici nemohli z neho brať kúsky skaly ako suvenír.
Nad hrobom je postavený sarkofág alebo kaplnka a pútnici na vstup do jej vnútra neraz čakajú celé hodiny. K hrobu môžu vojsť naraz maximálne traja až štyria pútnici.
Vchod do Božieho hrobu spravuje pravoslávna cirkev a pri vchode stojí mních či kňaz, ktorý dozerá na to, aby ľudia neboli dnu dlho. Niekedy pútnikov ťahá preč už po niekoľkých sekundách.
„Keď je to na neho veľa, tak sa s tým už nehrá a ľudí neraz štuchne lakťom, niekedy až tak, že odletia. Býval tam pri vchode jeden taký mních, ktorý vyzeral ako zápasník. Kto to prežíva všetko zbožne a vníma, že ide na posvätné miesto, a vidí takýto prístup, môže byť pohoršený,“ upozorňuje Marián Gavenda.
Z druhej strany sarkofágu Božieho hrobu majú kaplnku kopti. „Tvrdia, že v časti, ktorú majú ortodoxní, bolo síce telo Ježiša, ale v ich časti bola Ježišova hlava a aj oni majú aspoň časť Božieho hrobu. Ešte aj samotné miesto hrobu akoby bolo rozdelené medzi viaceré denominácie,“ hovorí Gavenda.
Viacerí sa pýtajú, či miesta, ktoré spájame s Ježišovým životom, sú autentické, vrátane Božieho hrobu a Kalvárie.
Marián Gavenda odpovedá, že niektorí sa smejú, že historicky isté je len to, že Genezaretské jazero je tam, kde bolo za čias Ježiša. „Čo je historicky isté, je aj miesto ukrižovania,“ hovorí kňaz, ktorý sprevádza pútnikov po Svätej zemi.
Upozorňuje tiež na to, že ani zastavenia krížovej cesty v Jeruzaleme nie sú všetky historicky podložené a asi len polovica z nich sa spomína aj v Biblii.
Z Biblie vieme len to, že hrob, kde uložili Ježišovo telo, sa nachádzal kúsok od Kalvárie, ale presné miesto nepoznáme. Podľa Gavendu však existujú presvedčivé dôkazy o tom, že to bolo na mieste, kde stojí bazilika.
Františkán Karol Miroslav Švarc pripomína, že archeologické prieskumy dokazujú, že Ježišov hrob je hrobom z prvého storočia. Podľa neho otázka, či ide o pravé miesto alebo nie, je legitímna. „Takto sa zvyknú pýtať západní ľudia vychovaní v tvrdom racionalizme. Ľudia z východu rozmýšľajú viac srdcom ako hlavou,“ hovorí františkán.
Rehoľník Švarc zdôrazňuje, že miesto, odkiaľ vstal Ježiš z mŕtvych, je stredobodom našej viery, odtiaľ vstávame k novému životu. „Sme pozvaní byť noví ľudia,“ vraví.
V bazilike sa nachádza aj Kaplnka svätej Heleny a vedľa nej Kaplnka nájdenia Svätého kríža. Pod Kalváriou bolo kedysi smetisko, miesto, kde vojaci hádzali kríže z popráv na Golgote.
„Keď tam prišla hľadať svätá Helena Ježišov kríž, na smetisku bolo množstvo kusov dreva. Položili si otázku, ako nájsť Kristov kríž. V ponímaní človeka by pravý kríž mal byť zázračný. A tak začali jednotlivé kusy dreva prikladať na chorého človeka. Podľa tradície sa vraj na chromom udial zázrak a na základe toho zistili, ktoré sú ostatky z Ježišovho kríža,“ objasňuje páter Švarc.
Poukazuje však na to, že „naša viera nestojí ani na dreve, ani na kameňoch, ale sú to veci, ktoré môžu pomôcť jej prehĺbeniu“.

Len pred niekoľkými týždňami sa skončili rekonštrukčné práce v Bazilike Svätého hrobu v Jeruzaleme. Veľkú noc tam kresťania slávia tento rok spoločne.
Ďalším zvláštnym miestom v bazilike je miesto pod samotnou Kalváriou. Podľa tradície sa tam nachádza hrob prvého človeka – Adama. „Ježiš je nový Adam, ktorý vykúpil človeka tam, kde bol človek stvorený. Mávame zobrazenia kríža, kde je lebka. Pod krížom je prvý Adam, skrze ktorého prišiel hriech, a Ježiš je nový Adam, cez ktorého prichádza život,“ poukazuje na symboliku kňaz Gavenda.
Zaujímavosťou je, že na tomto mieste sa nachádza malý oltárik a skala. V jej pukline je umiestnený malý seizmogram, ktorý stále zaznamenáva jemné chvenia. Skala, nad ktorou meter zomrel Ježiš, sa stále chveje. Ide o silný moment aj pre mnohých pútnikov.
Marián Gavenda na záver zdôrazňuje, že pri púti do Svätej zeme si vždy s veriacimi prečíta úryvok z Písma o udalosti, ktorá sa na danom mieste stala. Podobne je to aj pri krížovej ceste ulicami Jeruzalema či na Olivovej hore.
„Uvedomíme si, že nie učeníci, ale my sme s ním na tom mieste a tá udalosť sa opakuje pre nás,“ hovorí Gavenda.
„Aj krížovú cestu robí silnou to, že nejde o výklad o kaplnkách, ale čítame si tam zo Svätého písma a cez jeho text sa sprítomňuje udalosť, ktorej sme priami účastníci. Nie historickým spôsobom, ale tým podstatným, že to, čo sa deje, deje sa v tejto chvíli,“ uzatvára.